Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Tesáre nad Žitavou (Tesárske Mlyňany) - Kostol Zvestovania Pána
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Tesárske Mlyňany, okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v rokoch 1760 – 1763 miesto starého, pravdepodobne románskeho sakrálneho objektu, ktorý sa spomína v 14. storočí. Klasicisticky upravený bol v roku 1804. Ide o jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a čiastočne predstavanou vežou, vytvárajúcou rizalit na priečelí. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. Na strednú os štítového priečelia je situovaná veža, zakončená baňatou strechou s laternou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. [1]
 

Hlavný oltár je neskorobarokový z rokov 1760 – 1770. Je to stĺpová architektúra s plastikami a reliéfmi. Ústredný obraz má motív Zvestovania Pána. Bočný oltár sv. Jána Krstiteľa (premiestnený z kláštora vo Svätom Beňadiku, dnes Hronský Beňadik) je barokový z 18. storočia, jednoetážová architektúra, uprostred socha sv. Jána Krstiteľa, v nadstavci sochy a reliéf. Bočný oltár so sochou sv. Urbana je barokový z 18. storočia, premiestnený z kláštora vo Svätom Beňadiku, pilastrová oltárna architektúra má uprostred sochu sv. Urbana, po stranách i v nadstavci sú sochy svätcov. [2] Bočné oltáre v roku 1880 v čase renovácie kláštora v Hronskom Beňadiku zakúpil tesársky farár Scolari. [3]
 

Neskorobaroková kazateľnica je z čias okolo roku 1770. Na oblom rečništi má reliéf Kázania Krista na brehu jazera. Organ je neskoroklasicistický z druhej polovice 19. storočia. [4]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola spomína štyri klasicistické kovové svietniky z 18. storočia, renesančný kalich zo 17. storočia, s tepaným dekorom a reliéfom Posledná večera. [5]
 

Tesáre mali údajne drevený kostol už pred založením svätobeňadického kláštora. Kostol v Tesároch je prvýkrát písomne doložený v Štatúte ostrihomskej kapituly z roku 1397. Pravdepodobne to bola stavba v prechodnom slohu románsko-gotickom. Kostol stál blízko potoka (pri dnešnej fare, na jeho základoch stojí sýpka), okolo neho sa rozprestieral cintorín. O posviacke kostola sa nezachovala pamiatka. [6]
 

V 16. storočí tesársky kostol vážne poškodili Turci. Kanonické vizitácie z roku 1561 a 1567 zaznamenávajú, že Kostol Panny Márie bol takmer zničený a cintorín spustošený. Kanonická vizitácia z roku 1674 potvrdzuje čiastočné opravy zničeného kostola. Bol obnovený hlavný krídlový oltár s dvierkami, na ktorých boli rozličné obrazy, svätostánok i socha Panny Márie uprostred. Kostol bol opäť obnovený začiatkom 18. storočia. Na základe kanonických vizitácií z roku 1713 a 1755 možno zrekonštruovať výzor kostola. [7]
 

Celý bol murovaný. Svätyňa mala klenbu. Priliehajúca sakristia bola povalovitá, neskôr klenutá. Priečelie svätyne zdobili dvaja anjeli, ktorí držali nápis IHS. Na oltári stál drevený svätostánok s dreveným krížom. Za svätostánkom bol obraz patrónky kostola Kráľovnej anjelov, ktorej sviatok sa slávil na Narodenie Panny Márie. Obraz dal vymaľovať v roku 1693 tesársky obyvateľ Štefan Kelko. V strede oltára medzi dvoma anjelmi stála socha Panny Márie. Po stranách boli sochy sv. Štefana, kráľa a sv. Imricha. Na oltári bolo šesť zdobených drevených svietnikov. Oltár bol v 18. storočí v duchu barokovej doby doplnený rozličnými obrazmi a sochami svätých. [8]
 

V prvej polovici 18. storočia pribudol v kostole bočný oltár sv. Kataríny, ktorý dal zhotoviť tesársky obyvateľ Ondrej Lackovič. Oltár mal uprostred obraz sv. Kataríny, po stranách drevené sochy apoštolov Ondreja a Jána. [9]
 

Loď kostola bola povalovitá, podlaha vykladaná tehlami. Maľovanú drevenú kazateľnicu v roku 1745 nahradili novou, bohato vymaľovanou a pozlátenou. Po stranách bola zdobená postavami dvoch apoštolov a vpredu mala štyroch anjelov, nad ktorými stála socha Nepoškvrnenej Panny Márie. V lodi kostola stáli lavice vo dvoch radoch. V kostole boli dva chóry, menší s organom so štyrmi mutáciami a veľký drevený, ozdobený rozličnými maľovanými obrazmi, ktorý slúžil pre mládež. [10]
 

Vo veži kostola boli dva zvony strednej veľkosti. V roku 1725 vybudovali vežu, do ktorej ostrihomská kapitula zakúpila zvon sv. Anny o váhe 7 q. Kostol mal ešte dve vežičky bez zvonov. Strecha bola krytá šindľom. [11]
 

K výbave kostola patrili dva kalichy, z ktorých jeden bol veľmi starý. Farské a kostolné knihy v časoch rákócziovského povstania boli zničené. [12]
 

Okolo kostola sa rozprestieral cintorín ohradený plotom. Neskôr stál cintorín mimo dediny. [13]
 

Tesársky kostol zrejme počas stáročí prešiel viacerými opravami a prestavbami. V roku 1755 od staroby a neustáleho podmývania riekou Žitavou mu hrozilo zrútenie, preto už farár Helmich žiadal ostrihomskú kapitulu ako patróna, aby vystavala nový kostol. [14]
 

Súčasný kostol začal stavať tesársky farár Matej Bernolák na novom pozemku za krajinskou hradskou. Základný kameň kostola položil a požehnal 11. mája 1760 ostrihomský kanonik Rafael Sentiváni za prítomnosti zemana Jána Mlynianskeho a kňazov z okolia. Stavba kostola trvala tri roky. Ostrihomská kapitula ako patrón zaobstarala pre kostol hlavný oltár a veľký barokový dvojradový organ. Ostatné kostolné zariadenie si mali zadovážiť farníci sami. Dňa 8. septembra 1763, na sviatok Narodenia Panny Márie, kanonik Sentiváni slávnostne požehnal kostol na titul Zvestovania Pána, preto sa každoročne 8. septembra slávi pamiatka požehnania kostola ako tesárske hody. [15]
 

Kanonická vizitácia z roku 1779 zachovala informácie o sakrálnom objekte. Kostol ležal vo vzdialenosti od dediny asi 60 krokov. Postavený bol z kameňa a tehál, krytý šindľom. Svätyňa bola dlhá 4,5 siahy, široká 4 siahy a vysoká 5 siah. Nebola maľovaná, podlahu mala vyloženú kameňmi. Sakristia mala dve okná. Loď mala dĺžku 7 siah a 18 decín, šírku a výšku 5,5 siah. V lodi bol len jeden murovaný chórus určený pre spevákov. [16]
 

Kostol mal tri oltáre. Hlavný oltár Zvestovania Pána bol drevený. Mal štyri stĺpy, medzi ktorými boli dve biele sochy sv. Jozefa a Joachima. V strede stál obraz Zvestovania Pána. Nad obrazom boli dvaja anjeli a v strede archa úmluvy. Svätostánok bol okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil 6. októbra 1763 biskup Pavol Révay. [17]
 

Nový oltár sv. Petra stál v rohu lode kostola na epištolovej strane. Bol zakúpený z majetku kostola. Mal dva stĺpy, v strede obraz sv. Petra, po stranách sochy apoštolov Pavla a Ondreja. [18]
 

Bývalý hlavný oltár Kráľovnej anjelov zo starého kostola bol umiestený v rohu lode na evanjeliovej strane. Mal drevený svätostánok, v ktorom boli uschované posvätné oleje. (Podľa kanonickej vizitácie z roku 1741 bol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému). [19]
 

Drevená kazateľňa zo starého zrúcaného kostola bola umiestená v ľavom rohu svätyne. [20]
 

Veža kostola mala výšku 22 siah a šírku 3 siahy. Niesla dve kupoly. Nad jednou kupolou sa týčila medená guľa s pozláteným krížom. Vo veži boli tri zvony o váhe 7 q, 3,5 q a 50 kg. [21]
 

Kostol prešiel niekoľkými úpravami. V roku 1796 kostol čiastočne prestaval a rozšíril farár Ján Rajcy. Po tejto prestavbe ho posvätil stolnobelehradský biskup Mikuláš Kondé. Výročie posvätenia chrámu sa slávilo na 3. nedeľu po Svätom Duchu. [22]
 

V roku 1804 kostol prešiel klasicistickou úpravou. Vtedy bol na kostol a vežu daný nový krov a boli opravené dvere i okná. V roku 1916 v Tesároch vzali na vojnové účely tri zvony o váhe 387, 83 a 30 kg. Na veži ostal len jeden zvon a malý terajší sakristijný zvonec. V roku 1924 veriaci zakúpili štyri nové zvony o váhe 596, 325, 144 a 79 kg. [23]
 

V roku 1933 postavili ohradu okolo kostola. [24]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.
 

Kostol bol obnovovaný v roku 1929, 1937 a 1957, v rokoch 2006 - 2008. Okná s novými vitrážami boli vymenené v roku 2006. Rekonštrukcia elektroinštalácie a ozvučenia bola vykonaná spolu s vybudovaním vykurovania v roku 2007. Vnútorné maľby boli obnovené v roku 2008. [25]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v strednej časti obce. Tesáre nad Žitavou sú časťou obce Tesárske Mlyňany.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 280.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 280.
[3] http://tesarskemlynany.fara.sk/historia.html (3.4.2023)
[4 - 5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 280.
[6 - 25] http://tesarskemlynany.fara.sk/historia.html (3.4.2023)
GPS
48.339413, 18.357306
48°20'21.9"N 18°21'26.3"E



www.pamiatkynaslovensku.sk