Lokalita
obec Topoľčany, okres Topoľčany, Nitriansky kraj

História
Hodnoverné písomné dôkazy o snahách založiť v Topoľčanoch múzeum pochádzajú až z obdobia po druhej svetovej vojne. Z iniciatívy niekoľkých záujemcov o regionálnu históriu združených v prípravnom muzeálnom výbore Dočasná okresná správna komisia v Topoľčanoch 30. apríla 1948 uznesením č. 249/1948 zriadila Stredonitrianske múzeum v Topoľčanoch. Komisia zároveň schválila štatút múzea a vymenovala aj šesťčlenný muzeálny výbor pod vedením Emila Vojtylu. Funkciou správcu múzea bol poverený Jozef Porubský, profesor dejepisu a zemepisu na topoľčianskom štátnom gymnáziu. V tomto školskom zariadení našli svoje umiestnenie aj prvé zbierky, ktoré mali tvoriť základ zbierkového fondu novozaloženého múzea. ^[1]
 

Napriek snahe členov muzeálneho výboru a narastaniu zbierkového fondu múzeum prakticky existovalo len v deklarovanej forme, nevyvinulo sa do riadnej inštitucionálnej podoby. K tomuto stavu okrem iných dôvodov značnou mierou prispela absencia vlastných priestorov, pretože múzeum krátko po založení stratilo aj tie dve miestnosti, ktoré pôvodne malo. Listom zo 6. decembra 1948 sa Jozef Porubský obracia na Osvetový inšpektorát v Topoľčanoch so žiadosťou o pridelenie priestorov pre múzeum. V hlavičke tohto listu sa ako dočasné umiestnenie múzea (išlo vlastne len o zbierky) stále uvádza topoľčianske štátne gymnázium. Zo zachovanej korešpondencie a ďalších dobových prameňov je tiež zrejmé, že pôvodný názov múzea sa v praxi neujal, ale používal sa názov Okresné vlastivedné múzeum v Topoľčanoch. Odchodom profesora Porubského do Múzea v Bojniciach roku 1952 nastal útlm organizovanej múzejnej činnosti v regióne. ^[2]
 

Jozef Porubský sa však nevzdal myšlienky založiť v Topoľčanoch múzeum a tomuto cieľu podriadil aj svoje neskoršie aktivity. Z jeho iniciatívy 12. januára 1958 pri Okresnom dome osvety v Topoľčanoch vznikol vlastivedný krúžok, ktorý si vo svojom programe okrem iných úloh stanovil aj úlohu „byť nápomocný pri zakladaní a budovaní múzea“.Členovia krúžku a ďalší záujemcovia o regionálne dejiny sa venovali aktívnej zberateľskej a výskumnej práci, a to predovšetkým v oblasti archeológie. Prudký nárast archeologických nálezov podporil snahy vlastivedného krúžku o znovuzaloženie múzea. K tomuto cieľu viedli aj ďalšie aktivity krúžku pri zhromažďovaní, skúmaní a publikovaní materiálov z oblasti spoločenských i prírodných vied. Krúžok vydával cyklostylovaný časopis Správy vlastivedného krúžku, v ktorom boli uverejňované populárno-náučné články z histórie, archeológie, národopisu a prírodných vied. ^[3]
 

K založeniu múzea v Topoľčanoch tak došlo až roku 1961. Okrem spomínaných aktivít vlastivedného krúžku k jeho konečnému vzniku prispel nález časti čeľustí a klov mastodonta, ktorý členovia vlastivedného krúžku pod vedením Ernesta Opluštila objavili roku 1960 v Kuzmiciach. Mestský národný výbor v Topoľčanoch vyčlenil vo svojich priestoroch v mestskej radnici miestnosť, kde bol tento unikátny nález uložený a zakonzervovaný. Po pridelení ďalších priestorov napokon múzeum 1. marca 1961 pod názvom Okresné vlastivedné múzeum v Topoľčanoch úradne vzniklo. Prvým riaditeľom múzea sa stal Vladimír Kedrovič, ktorý plnil zároveň aj funkciu historika. Z ostatných vedných odborov boli obsadené iba prírodné vedy, kde krátky čas pracovali dvaja odborní pracovníci. Pridelené priestory v mestskej radnici stačili len na zariadenie pracovní a depozitárov, výstavné priestory chýbali. K dátumu založenia múzea zbierkový fond tvorilo vyše 5 000 predmetov, medzi ktorými prevahu mali archeologické nálezy. ^[4]
 

Nedostatočné priestorové podmienky, absencia odborných pracovníkov pre jednotlivé vedné odbory a v určitom zmysle aj nekoncepčná riadiaca práca zapríčinili niekoľkoročnú stagnáciu múzea. Aj činnosť vlastivedného krúžku v týchto rokoch ochabla. Za najvýznamnejšie výsledky práce múzea v tomto období možno považovať len vybudovanie Izby revolučných tradícií v Uhrovci roku 1962 obsahovo zameranej na boje partizánskej brigády Jána Žižku, otvorenie Pamätnej izby Rudolfa Jašíka v Partizánskom roku 1963, ale najmä rekonštrukciu rodného domu Ľ. Štúra v Uhrovci. ^[5]
 

V Topoľčanoch bola prvá stála expozícia múzea otvorená roku 1964 a jej obsahovú náplň tvorila antropológia. Vzhľadom na zloženie zbierkového fondu expozícia nevystihovala vlastivedný charakter múzea, ani dovtedajšie dlhoročné úsilie vlastivedných pracovníkov. Návštevnosť expozície mal zabezpečiť exotický exponát – 3500 rokov stará múmia z Egypta, ktorú topoľčianskemu múzeu darovalo Hrdličkovo múzeum v Prahe ( roku 1985 múmia sa stala súčasťou expozície vtedajšieho Múzea spoločenského vývoja v Bratislave). ^[6]
 

Až roku 1970 múzeum získalo od MsNV ďalšie priestory i finančné prostriedky na ich adaptáciu. Vďaka tomu pracovníci múzea mohli reinštalovať antropologickú expozíciu a realizovať vlastivedne širšie koncipovanú expozíciu, ktorú verejnosti sprístupnili 12. mája 1971. V expozícii bola prezentovaná časť zbierok z archeológie, paleontológie a mineralógie. Súčasťou vlastivednej expozície sa stala aj neveľká expozícia z dejín robotníckeho hnutia v Topoľčianskom okrese. ^[7]
 

V roku 1974 pri príležitosti 30. výročia SNP múzeum otvorilo expozíciu partizánskej výzbroje a výstroja v bunkroch na Jankovom vŕšku. Z dôvodu opakovaných krádeží a nemožnosti zabezpečenia ochrany predmetov expozícia bola roku 1991 zrušená. Roku 1977 po získaní priestorov v zrekonštruovanom Robotníckom dome v Topoľčanoch múzeum sprístupnilo expozíciu venovanú dejinám robotníckeho hnutia v okrese, ktorá bola zrušená roku 1990. ^[8]
 

Od vzniku múzea existujúcu antropologickú expozíciu roku 1985 nahradila národopisná expozícia, ktorá na relatívne malom priestore prezentovala problematiku tradičnej ľudovej kultúry regiónu, predovšetkým poľnohospodárstvo a ľudový odev a textil. Pôvodná vlastivedná expozícia, ktorá v nezmenenej podobe existovala dvadsať rokov, bola koncom roka 1990 zrušená. V priebehu krátkej doby ju nahradila nová vlastivedná expozícia Zo zbierok múzea, otvorená 23. apríla 1991 pri príležitosti 30. výročia založenia múzea. Expozícia predstavila výber najzaujímavejších predmetov z archeológie, histórie, národopisu, zoológie, botaniky, geológie, mineralógie a paleontológie, pričom niektoré zbierky, napr. numizmatická, pivovarnícka, zbierka súčasného ľudového umenia či zbierka zoologických preparátov, boli verejnosti sprístupnené prvýkrát v histórii múzea. Od januára 1964 do konca septembra 2002 pod správu múzea patril Rodný dom Ľ. Štúra v Uhrovci,od roku 1996 nesúci názov Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Prvá expozícia tu bola sprístupnená roku 1965 pri príležitosti osláv 150. výročia narodenia Ľ. Štúra, reinštalovaná bola roku 1977. Po rekonštrukcii ďalších častí domu múzeum tu roku 1995 otvorilo Pamätnú izbu Alexandra Dubčeka, ktorý sa tiež v tomto dome narodil. Po vytvorení vyšších územných celkov administratívnym rozhodnutím rodný dom prešiel do vlastníctva Trenčianskeho samosprávneho kraja, pod správu Trenčianskeho múzea v Trenčíne. ^[9]
 

Vedeckovýskumná činnosť pracovníkov múzea v prvých rokoch po založení múzea bola minimálna, čo bolo prejavom predovšetkým nedostatočného personálneho obsadenia, ale tiež slabnúcou aktivitou vlastivedného krúžku. Prvý komplexný etnografický, botanický a archeologický prieskum pracovníci múzea zrealizovali roku1972 v dedinách Slatinskej doliny. Čiastkové výsledky tohto výskumu boli publikované v prvom (a jedinom) čísle časopisu Správy Vlastivedného múzea v Topoľčanoch. Aj v nasledujúcom období sa výskumná činnosť zameriavala hlavne na severnú časť vtedajšieho Topoľčianskeho okresu a viac-menej mala charakter krátkodobých prieskumov. Získaný materiál v prevažnej miere nebol spracovaný, resp. publikovaný. Na odbornejšiu bázu sa výskumná činnosť dostáva koncom 70. rokov 20. storočia príchodom odborníkov z jednotlivých vedných odborov. Výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti odborní pracovníci publikovali formou štúdií v samostatných publikáciách a v odborných periodikách, ale predovšetkým formou populárno-náučných príspevkov určených širokému okruhu čitateľov. ^[10]
 

Zbierkotvornú činnosť múzea od začiatku nepriaznivo ovplyvňoval nedostatok vhodných depozitárov. Do roku 1980 zbierkové predmety boli uložené vo vlhkých pivničných priestoroch múzea a v dvoch miestnostiach domu určeného na asanáciu. Roku 1980 MsNV pridelil múzeu budovu na Pribinovej ul., kde našli svoje miesto pracovne pre časť múzejníkov a depozitáre pre predmety z histórie, etnografie, archeológie a botaniky. Keďže aj táto budova sa nachádzala v asanačnom pásme, začiatkom roka 1986 sa pracovníci spolu so zbierkovými fondmi opäť museli sťahovať. Priestory na umiestnenie pracovní múzeum získalo v objekte topoľčianskeho zimného štadióna, zbierkové predmety sa presťahovali mimo mesto Topoľčany, do budovy bývalej školy v Malých Bedzanoch. Časť z rozširujúceho sa zbierkového fondu i časť pracovníkov v nasledujúcom roku bola umiestnená v rodinnom dome v Tovarníkoch, ktorý múzeum získalo roku 1986 kúpou do svojho vlastníctva. Časté sťahovanie zbierkových predmetov a umiestnenie v klimaticky nevhodných priestoroch viedlo v nejednom prípade k ich trvalému poškodeniu. Absencia plochou vyhovujúcich priestorov poznačila aj obsahovú náplň zbierkového fondu, pretože predmety väčšieho rozsahu sa nezískavali z dôvodu nedostatku miesta. V priebehu rokov 1999 a 2000 zbierky boli presťahované do súčasného sídla múzea. ^[11]
 

Podobne ako zbierkotvorná činnosť aj výstavná činnosť múzea bola prakticky od jeho založenia poznačená nedostatkom vlastných prezentačných priestorov. Do otvorenia Spoločenského domu v Topoľčanoch roku 1981 pracovníci múzea inštalovali výstavy vo výkladoch obchodov, na chodbách úradov, škôl alebo v kultúrnych domoch obcí Topoľčianskeho okresu. Z uvedeného dôvodu prevažovali výstavy panelového typu, kde obsahovú náplň tvoril textový a fotografický materiál. Obsahové zameranie týchto výstav vyplývalo z vtedajšej politicko-spoločenskej situácie. Prevažujúcimi témami výstav bolo robotnícke hnutie, vznik JRD, národnooslobodzovacie hnutie a SNP, dejiny KSČ a pod. ^[12]
 

Od roku 1981 múzejníci na prezentáciu svojich zbierok využívali výstavné kóje Spoločenského domu v Topoľčanoch. Realizácia výstav v týchto priestoroch predstavovala tiež len určité provizórium, bez adekvátneho výstavníckeho mobiliáru a primeranej ochrany zbierkových predmetov. Ďalším negatívom bola aj pomerne krátka doba trvania výstav, ktorá nezodpovedala množstvu vynaloženej odbornej práci a finančným prostriedkom. Aj napriek týmto problémom pracovníci múzea ročne pripravili okolo 5-6 výstav. Väčšina z nich bola zameraná na politické výročia, ale častejšie sa už objavovali aj výstavy „nepolitického“ zamerania, pripravené z etnografického či prírodovedného fondu. ^[13]
 

Prelom vo výstavnej činnosti múzea znamenal rok 1991. V uvedenom roku po sprístupnení novej vlastivednej expozície bola zrušená národopisná expozícia. V jej priestoroch sa začali poriadať krátkodobé výstavy pripravené z vlastných zbierkových fondov, ale tiež výstavy prevzaté z iných múzeí. ^[14]
 

Úspešné naštartovanie expozično-výstavných aktivít múzea prerušilo v roku 1994 začatie rekonštrukčných prác na mestskej radnici, dovtedajšieho sídla múzea, a jeho presťahovanie do objektu zdravotníckeho strediska na sídlisku Juh v Topoľčanoch. I po určitých úpravách v tomto objekte bolo možné umiestniť len pracovne a knižnicu, zbierkové fondy boli sústredené v troch objektoch nachádzajúcich sa v obciach na okolí Topoľčian. Na výstavné účely múzeu slúžila jedna miestnosť o rozlohe cca 50 m2. V snahe nestratiť kontakt s návštevníkmi, hlavne so školskou mládežou, i v týchto nie práve najpriaznivejších podmienkach múzeum, i keď v značne zredukovanej forme, pokračovalo vo výstavnej činnosti. ^[15]
 

Živorenie múzea v provizórnych stiesnených priestoroch mimo centra mesta bolo ukončené v apríli 1999, kedy sa múzeum presťahovalo do sčasti zrekonštruovanej budovy bývalého obvodného kráľovského súdu, neskôr domu detí, postavenej roku 1895. Vďaka ústretovosti vtedajších poslancov mestského zastupiteľstva a primátora mesta Ing. Pavla Segeša tak múzeum do tridsaťročnému nájmu získalo jednu z nemnohých zachovaných historických budov v Topoľčanoch, kde prvýkrát na jednom mieste má sústredené administratívne a prezentačné priestory, a tiež celý zbierkový fond. ^[16]
 

Múzeum v Topoľčanoch počas svojej existencie viackrát zmenilo svoj názov i zriaďovateľa. Roku 1961 bolo založené pod názvom Okresné vlastivedné múzeum v Topoľčanoch, od začiatku 70-tych rokov existovalo pod názvom Vlastivedné múzeum v Topoľčanoch. Prvým zriaďovateľom múzea bol Okresný národný výbor v Topoľčanoch. Od 1.1.1991 zriaďovateľskú funkciu všetkých múzeí na Slovensku, vrátane topoľčianskeho múzea, prevzalo Ministerstvo kultúry SR. Rozhodnutím ministra kultúry dňom 1.6.1996 múzeum stratilo právnu subjektivitu a pod názvom Tribečské múzeum v Topoľčanoch sa stalo odborným organizačným útvarom Tribečského kultúrneho centra v Topoľčanoch, ktorého zriaďovateľom sa stal Krajský úrad v Nitre. Zrušením centra od 1.4.1999 Tribečské múzeum opätovne získalo právnu subjektivitu a jeho zriaďovateľom bol priamo Krajský úrad v Nitre. Od 1.4.2002 Tribečské múzeum sa zaradilo do kategórie regionálnych múzeí patriacich pod vyšší územný celok. ^[17]

Expozície
PRÍRODA STREDNÉHO PONITRIA
 

Územie ohraničené Nitrianskou pahorkatinou a pohoriami Tribeč, Považský Inovec a Strážovské vrchy, ktoré expozícia dokumentuje, sa vyznačuje veľkou biologickou diverzitou podmienenou členitosťou reliéfu a pestrým geologickým podkladom. Prostredníctvom zbierkových predmetov z geológie, paleontológie, zoológie a botaniky, farebných fotografií, kresieb, textov a máp expozícia poskytuje pomerne ucelený prehľad o neživej prírode a o zástupcoch flóry a fauny typických pre región stredného Ponitria. ^[18]
 

Základné informácie o charakteristike prírodných pomerov územia, geologickej stavbe a prezentovaných formách biotopov poskytuje blok prúdových vitrín. S geologickou stavbou územia oboznamujú súbory hornín základných geologických jednotiek podieľajúcich sa na geologickom zložení územia, ako aj niektoré druhy minerálov a nálezy skamenelín dokumentujúce jednotlivé obdobia geologickej minulosti. Biotopy lesov a krovín, skál, stepí, lesostepí, polí, lúk, pasienkov a brehov vôd sú dokumentované lisovanými herbárovými položkami, chrobákmi a motýľmi, ako aj preparátmi niektorých druhov stavovcov. Priestor tu nachádza i fotodokumentácia zameraná nielen na najvzácnejšie rastlinné a živočíšne klenoty, ale aj na viaceré biologicky hodnotné územné celky regiónu. Zachytáva najmä veľmi zriedkavé a ojedinelo sa vyskytujúce druhy flóry, či už endemitné alebo reliktné, ako aj ďalšie chránené taxóny. Z nich medzi najpozoruhodnejšie patria orchidey zo Strážovských vrchov, považované za skvosty medzi rastlinami. ^[19]
 

Prostredie prvej veľkoplošnej vitríny, ktoré dotvára kresba približujúca scenériu treťohornej krajiny so skupinkou mastodontov, vypĺňajú fosílne osteologické zvyšky týchto stavovcov inštalované vo vrstvách piesčitých sedimentov. Nachádza sa tu horná čeľusť mastodonta so zachovanými klami s celkovou dĺžkou 3 370 mm a dĺžkou klov 2 200 mm z nálezovej lokality Kuzmice pri Topoľčanoch nájdená v roku 1960 a spodná čeľusť mastodonta z lokality Biskupová zachránená v roku 1962. Oba exponáty patria k najvzácnejším paleontologickým unikátom prezentovaných fosílnych stavovcov. ^[20]
 

Obrazové pozadie kresby s panoramatickým záberom na pohorie Tribeč prostredníctvom detailov flóry a vegetačných zoskupení, s množstvom sušených rastlín, zoologických preparátov, ako aj prvkov geologického podložia naznačuje prostredie zmienených ekosystémov v nasledujúcej priestorovej vitríne. Zástupcovia obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov dokumentujú rozmanitosť foriem života znázorňovaných biotopov danej oblasti. Expozícia súhrne predstavuje 140 druhov živočíchov, od veľkých šeliem ako sú medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid, cez skupinu ohrozených dravých vtákov a sov, až po najpočetnejšie zastúpenú skupinu spevavcov. Expozícia návštevníkom poskytuje nielen estetický zážitok príjemný pre oko, ale je predovšetkým zdrojom mnohých poznatkov o prírodných hodnotách regiónu. ^[21]

Kontakt
Tribečské múzeum
Krušovská ulica 291
Topoľčany
955 01

OTVÁRACIE HODINY
október – marec
pondelok – piatok 8.00 – 16.30 h
apríl – september
pondelok – piatok 8.00 – 16.30 h
sobota 10.00 – 16.00 h