Lokalita
obec Toporec, okres Kežmarok, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Ranogotický kostol z rokov 1303 – 1328. ^[1] Stavba vznikla v rámci významného sídla, ktoré sa už roku 1297 spomína ako Starý a Nový Toporec, čo svedčí o starobylom pôvode pôvodného Toporca. Potok Toporec sa pritom spomína v roku 1244. V Toporci bol kostol už zrejme v prvej polovici 13. storočia (dôkazom existencie sú nepriame správy a lokalita Pustovec/Pustý kostol v blízkosti). Tento kostol zanikol do 14. storočia, pravdepodobne z dôvodu straty významu, keďže vlastníci územia Görgeyovci tam usadzovali nových kolonistov, čím vznikla potreba výstavby nového (väčšieho) kostola. ^[2]
 

Obnovený bol v roku 1908 a 1921. Ide o jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria a predstavanou vežou na západnej strane. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom krížovej rebrovej klenby. Rebrá s jedným žľabom, klinové, dosadajú na košovité hlavice prípor pomocou nábežných štítkov. Loď má drevený kazetový strop. Valene zaklenuté podvežie tvorí predsieň. Sakristia je baroková, zaklenutá tromi poľami pruskej klenby s medziklenbovými pásmi. Na južnej strane lode je zachovaný gotický portál s ustupujúcou prútovou špaletou. V presbytériu je pastofórium a sedilie. Nad oblúkom sa objavujú stredoveké maľby. ^[3] Stredoveké nástenné maľby ešte len čakajú na odkryv a reštaurovanie. ^[4] Autorom novej výmaľby interiéru z prvej polovice 20. storočia je P. J. Kern. Fasády sú hladké s operákmi. ^[5]
 

Interiér bol presvetlený úzkymi gotickými oknami s kružbou, po dva v lodi a svätyni. Múry veže boli okrem malých štrbinových otvorov perforované aj združenými okienkami v najvyššom podlaží. Do kostola sa vchádzalo západným vstupom cez podvežie alebo z juhu, kde bol osadený honosný gotický portál. Ďalší gotický portál vznikol aj v južnom múre svätyne a viedol priamo ku sediliam. Na prelome 16. – 17. storočia si dali Görgeyovci do interiéru osadiť niekoľko epitafov. Na základe uvedených skutočností je možné jednoznačne rozpoznať, kto bol donátorom stavby. V 15. storočí bol interiér ozdobený nástennými maľbami. Kostol prešiel v ďalšom období už len malými úpravami (prístavba sakristie v 18. storočí, či obnova stavby v 20. storočí), preto sa zachoval v takmer nezmenenej gotickej podobe. ^[6]
 

Z prvotného sakrálneho objektu zostala kompletne hrubá stavba s pôvodnými vstupnými otvormi a niektorými oknami. Novšie zaklenutie je len v sakristii (tri polia pruskej klenby). Najzaujímavejším architektonickým článkom objektu je hlavný južný vstup. Pomerne rozmerný portál s ustupujúcim prútovým ostením, s prútmi ohraničenými pätkami a hlavicami s profiláciou má v tympanóne trojlaločný motív. Nad portálom sa nachádza aj vimperg, no bez väčšiny bežných ozdobných prvkov (fiály, kraby), avšak vo vrchole obsahuje dosť neobvyklú krížovú kyticu. Zaujímavosťou je materiál použitý na vyhotovenie portálu, ktorým je travertín. Pochádzal najskôr z lomu v blízkych Vyšných Ružbachoch. Bežne sa používal pieskovec, no práve región Spiša s množstvom nálezísk travertínu bol s ojedinelou aplikáciou tohto materiálu výnimočný. Z veľmi kvalitných travertínových blokov boli vyhotovené aj ostenia okenných otvorov, z ktorých sa zachoval len vo východnom múre svätyne. O kvalite travertínu svedčí takmer vôbec nepoškodená kružba tvorená dvomi mníškami, na ktoré sa napája až po záklenok päťlístok. Medzi menovanými motívmi v kružbe je ešte malá korunka. Vo veži sa zachovali dve združené okná, v interiéri pôvodné sedilie a pastofórium. ^[7]
 

Hlavný oltár je barokový z konca 18. storočia, stĺpová architektúra so sochami a obrazom Panny Márie uprostred. Voľný obraz sv. Michala archanjela, olejomaľba na plátne zo začiatku 19. storočia. ^[8]
 

V interiéri kostola je spoločný dvojitý náhrobok bratov Eliáša a Martina Görgeyovcov z roku 1600, renesančný kamenný s dvojportrétom celkových postáv mužov v zemianskom odeve. Na okraji je kolopis a datovanie. V kostole sa nachádza aj náhrobok Krištofa (1600) a Štefana Görgeyovcov a ich žien, typu mramorovej nápisovej tabule s reliéfom dvojitého erbu. ^[9]
 

V kostole je kópia gotickej sochy Madony, vyhotovená podľa originálu z rokov 1420 – 1430 a slúžila ako procesiová prenosná socha. Ranobarokový organ sa dostal do zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach, spolu s podobizňou Ladislava Görgeyho a Františka Janokyho na márach z roku 1682 a 1688. ^[10]
 

V Szépmüvészeti múzeu v Budapešti je ranogotická plastika Madony zo 14. storočia, nazývaná toporecká prvá Madona a vrcholnogotická plastika Madony typu krásnych Madon z polovice 15. storočia, zvaná toporecká druhá Madona. ^[11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v juhovýchodnej časti obce.
 

Sakrálny objekt bol vybudovaný na menšej vyvýšenine (573 m n. m.) zarovnanej terasy Toporeckého potoka, na južnom okraji Spišskej Magury. ^[12]