Galérie   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Trenčín - Galéria Miloša Alexandra Bazovského
Lokalita
obec Trenčín, okres Trenčín, Trenčiansky kraj
História
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne je jedinou galériou výtvarného umenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja. Bohatá a plodná história presahujúca štyridsať rokov existencie sa prejavila na vyhranenej profilácii, ale i na vysokom odbornom kredite, ktorý prekračuje nielen územie regiónu, ale i celej krajiny. Vznik tejto inštitúcie sa datuje do roku 1969, teda rok po smrti Miloša Alexandra Bazovského, ktorého meno trenčianska galéria nesie. Jej pôvodným sídlom bol barokový komplex kláštora Piaristov v historickom centre Trenčína. [1] Neskôr na základe reštitučného rozhodnutia sa musela galéria presídliť do svojich súčasných priestorov, kde naďalej rozvíja svoje početné aktivity. [2]
 

Pozornosť upriamuje v prevažnej miere do oblasti budovania zbierkového fondu. Záber akvizičnej činnosti je v tomto smere pomerne široký. Výtvarné umenie 20. a 21. storočia, výtvarní umelci trenčianskeho regiónu a v neposlednom rade aj výrazné dielo Miloša Alexandra Bazovského. [3]
 

Okrem výtvarného umenia svoj priestor dostávajú aj hudba, umelecké slovo, či film. Galéria sa stáva multikultúrnym priestorom, kde sa stretávajú jednotlivé formy umenia, vzájomne sa prelínajú a konfrontujú vo svojich charakteristických dynamikách. Za zmienku stojí aj pestrá ponuka kultúrno-vzdelávacích aktivít, ktoré sa sústreďujú na široké spektrum návštevníkov galérie. Tí nájdu v jej priestoroch okrem iného aj stálu expozíciu zostavenú z výberu diel Miloša Alexandra Bazovského. K dispozícii sú stručné informačné texty približujúce život a dielo autora, obohatené o fotografie z maliarovho súkromného archívu. Pozornosť priaznivcov regionálneho výtvarného umenia upúta aj expozícia prezentujúca významné maliarske osobnosti trenčianskeho regiónu (od konca 19. storočia do roku 1920). Najväčšiu expozičnú plochu galérie tvoria premenné výstavy. Jednotlivé projekty sa sústreďujú vo výstavných sieňach na prvom a druhom podlaží galérie. [4]

Expozície
V priestoroch galérie môžete vidieť stálu expozíciu zostavenú z výberu diel Miloša Alexandra Bazovského. Návštevníkom sú k dispozícii aj stručné informačné texty približujúce život a dielo autora, obohatené aj o fotografie z maliarovho súkromného archívu. Pozornosť návštevníkov si zaiste zaslúži aj expozícia výtvarníkov trenčianskeho regiónu zo začiatku 20. storočia. Výstava prostredníctvom známych osobností (L. Medňanský, Š. Straka, I. Slavinská, T. Mousson, J Šandora, J. Holoubek, H. Gross a ďalší) približuje v nevšedných portrétnych figurálnych, krajinárskych a žánrových kompozíciach a zátišiach, mnohé dnes už zabudnuté a neexistujúce podoby a zákutia mesta i blízkeho okolia. [5]
 


 

MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ
 

Súbor diel jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov obsahuje výber známych i málo vystavovaných autorových prác - olejomaľby, gvaše, tempery a kresby. Expozícia pozostáva z diel, ktoré chronologicky dokumentujú základné vývojové obdobia v autorovej tvorbe a približujú charakteristické znaky, kolorit a techniky Bazovského výnimočného umeleckého prejavu. Kolekciu dopĺňa fotodokumentácia z umelcovho súkromného života a informačné texty o dôležitých medzníkoch v jeho živote a tvorbe. [6]
 

Miloš Alexander Bazovský patrí k najvýznamnejším a najosobitejším predstaviteľom slovenského moderného umenia. Svojimi jedinečnými dielami sa výrazne podieľal na konštituovaní jeho základov a vniesol do neho nový myšlienkovo-výtvarný rozmer. Autorova silne baladická, expresívna a zároveň poetická, filozofickými reflexiami nasýtená tvorba je nesmierne priliehavou definíciou podstatou a základom slovenskosti. Hoci v jeho tvorbe môžeme presne definovať viaceré vývojové etapy, v ktorých raz uprednostňuje nerovnú líniu sputnávajúcu a vymedzujúcu siluetu tvaru, inokedy favorizuje razantnou farbou nasýtené plochy, či netradičné kompozičné riešenia. Bazovský je vo svojich dielach vždy iný - mení sa motív farebnosť, rukopisný prednes, či kompozícia. U Bazovského je podstatný kolorit jeho diel - akord hnedých, žltých okrových, červených tónov, je niekedy príznačne rozjasnený oranžovými, či zelenými farbami. [7]
 

Miloš Alexander Bazovský dôverne poznal Slovensko - v jeho obrazoch sa v stále nových premenách objavujú typické motívy horských masívov i rytmus dolín, pôvabné siluety dedinských kostolíkov, zvoníc, usadlostí, ale i ľudských postáv. Bazovského krajinomaľby objavujú stále nové dimenzie Slovenska - baladickosť a poéziu osamelých senníkov a strúng, dedinských kostolíkov, či k nebu týčiacich sa stromov. Neoddeliteľnou súčasťou jeho maliarskeho príbehu sú kresby. Bazovský svoje originálne, v smelej skratke videné postrehy prenáša na papier s výnimočnou ľahkosťou a virtuozitou. Vznikajú ako predobraz maliarskeho diela, ako suverénny záznam prvého kontaktu s okolitým prostredím, ako dokument autorovej schopnosti bravúrnou kresliarskou skratkou definovať podstatu a jedinečnosť motívu. Maliarsky príbeh Miloša Alexandra Bazovského je v slovenskom výtvarnom umení ojedinelý. Jeho tvorba má obrovskú výpovednú hodnotu aj dnes. Je stopou a dotykom s dobou, ktorá hoci je dávno minulá, prihovára sa nám stále rovnako aktuálne svojim ľudským rozmerom a nadčasovým posolstvom. [8]
 


 

VÝTVARNÉ UMENIE V TRENČÍNE
 

Výstava prostredníctvom známych osobností (L. Medňanský, Š. Straka, I. Slavinská, T. Mousson, J Šandora, J. Holoubek, H. Gross a ďalší) približuje v nevšedných portrétnych figurálnych, krajinárskych a žánrových kompozíciach a zátišiach, mnohé dnes už zabudnuté a neexistujúce podoby a zákutia mesta i blízkeho okolia. Romantická poloha Trenčína s dominantou hradu, príťažlivým prírodným prostredím a etnograficky bohatým okolím priťahovala umelcov už oddávna. Na svojich potulkách po Slovensku, motivovaných snahou tematicky i formálne obohatiť svoju tvorbu, našli viacerí slovenskí a českí výtvarníci v Trenčíne bohatý zdroj inšpirácie. Kraj pod Trenčianskom hradom inšpiroval mnohých umelcov. Medzi inými i Josefa Mánesa, Mikoláša Aleša, Jaroslava Vodrážku, Jožu Úprku, Petra Michala Bohúňa, Martina Benku, Janka Alexyho a mnohých ďalší. Expozičný celok tvoria diela výtvarníkov staršej generačnej vrstvy výtvarníkov trenčianskeho regiónu. Medzi vystavenými dielami sú práce známych maliarov, medzi inými i Jozefa Holoubka, Huga Grossa, Ľudovíta Bránskeho, Jána Šandoru, Hermana Kasriela, Ladislava Medňanského a Ladislava Zdvíhala. Ich námetovo rozvrstvená tvorba je bohato orientovaná predovšetkým na umelecké stvárnenie mesta - jeho architektonických dominát, intímnych zákutí, ako aj okolitého prírodného prostredia zachytávaného vo všetkých ročných i denných metamorfózach. [9]
 

Tematické obohatenie predstavujú svieže kvetinové, komorne ladené zátišia Ireny Slavinskej. Spoločnou črtou maliarskej tvorby príslušníkov staršej generácie je dôsledne realistický prístup ku skutočnosti prejavujúci sa tak v obsahovej rovine diel, ako aj v tvarovo-kompozične-farebnej organizácii obrazovej plochy. Individualizáciou svojich výpovedí dosahujú tvorivým rozvíjaním základných princípov impresionizmu (Gross) alebo riešením jeho čiastkových problémov (Slavinská - dôraz na vzťah svetla a farby, Bránsky - úsilie vyjadriť náladu), či rozdielnou mierou uplatneného temperamentu, spontánnosti alebo senzibility. [10]
 

Osobitné postavenie v expozičnom súbore má maliarske dielo trenčianskeho rodáka Bedricha Hoffstädtera. Hoci jeho tvorba presahuje rámec regiónu (žil zväčša mimo hraníc Trenčína - vytvoril viacero závažných prác, pôsobivých reminiscencií na svoje rodisko. V nich rezonuje výsostne subjektívna nôta a sú citlivým záznamom charakteristických mestských dominánt, vystihnutých v neopakovateľnej atmosfére jedinečného okamihu. [11]

Kontakt
Galéria Miloša Alexandra Bazovského
Palackého 27
911 01 Trenčín
Poznámky
[1] Rozsiahly barokový objekt, postavili v rokoch 1653 - 1662. Pre potreby galérie prebehla náročná rekonštrukcia a úprava interiéru. Nové priestory sprístupnili verejnosti v roku 1979. Stavba sa datuje do obdobia rokov 1653-1662. Komplex pôvodne vybudovali ako trojkrídlovú, dvojtraktovú a štvorpodlažnú budovu s rajským dvorom uprostred. V priebehu 17. a 18. storočia k nemu pristavili dve krídla tvaru písmena "L". Za zmienku stojí bohatá štuková výzdoba refektára a lekárne ku svätému Duchu. Na výzdobe je badateľný jasný vplyv talianskych majstrov. Slnečné hodiny na dvorovej fasáde južného krídla pochádzajú z roku 1711. Staršie sú slnečné hodiny na protiľahlej fasáde z polovice 17. storočia. Ku kláštornému komplexu patrí aj barokový kostol svätého Františka Xaverského. Hotovú stavbu vysvätili 1. júla 1657 v prítomnosti niekoľkých biskupov, kráľovského palatína a mnohých kňazov. Galéria tu sídlila do roku 2001, kedy v zmysle reštitučného zákona musela vrátiť budovu kláštora do užívania jeho pôvodnému majiteľovi, teda Reholi piaristov na Slovensku. Tým sa opäť otvorila otázka hľadania nového sídla galérie. Vhodným objektom bola historická budova z konca 19. storočia na Palackého ulici, číslo 27. Galéria sa po mnohých stavebných úpravách presťahovala do nového sídla v roku 2001. I tu pokračujú početné odborné aktivity galérie. Návštevníci nájdu v jej priestoroch stálu expozíciu z tvorby Miloša Alexandra Bazovského, výtvarných umelcov trenčianskeho regiónu a samozrejme pokračuje i realizácia krátkodobých výstavných podujatí. Palácovú pseudobarokovú stavbu dal postaviť podžupan Maršovský v 80. rokoch 19. storočia. Je to trojkrídlová dvojpodlažná, podpivničená budova. Uličné krídlo má reprezentačne riešený vstup a prejazd v strede dispozície. V objekte sa zachovalo množstvo architektonických detailov, napr. okenné a dverové výplne, štukové nástropné zrkadlá, architektonická úprava prejazdu a najmä úprava čelnej fasády s erbom. Podľa dochovaných dokumentov spomínaná stavba v roku 1881 ešte nestála. To znamená, že budovu museli postaviť niekedy v rozmedzí rokov 1881 až 1884, kedy ho na základe zmluvy kúpil Eugen Maršovský spolu so svojou manželkou Adelou. Pôvodne išlo o židovský obytný dom s deviatimi nájomnými bytmi. V roku 1888 pristavili k nehnuteľnosti aj sklad, miesto pre koče a maštaľ. Štát uvalil na dom národnú správu v roku 1945. Podľa listiny vlastníctva bol od roku 1965 vlastníkom budovy Československý štát a budova prešla do správy Východnej dráhy Bratislava. Ako posledná organizácia tu sídlilo Stredné odborné učilište železničné so svojimi ubytovacími kapacitami. Od roku 1996 sa dom rekonštruoval pre potreby Galérie Miloša Alexandra Bazovského. www.gmab.sk (14.8.2013)
[2] www.gmab.sk (14.8.2013)
[3] Miloš Alexander Bazovský svojou tvorbou, obsahovo spätou so Slovenskom a výrazovo orientovanou na širšie európske kontexty, sa rozhodujúcou mierou podieľal na konštituovaní slovenskej výtvarnej moderny. Roky 1929 - 1933 sú zmysluplným obdobím vzájomnej spolupráce s maliarmi Jankom Alexym a Zolom Palugyayom. Spájajú ich spoločné potulky za námetmi, objavovanie rázovitých oblastí Slovenska (Oravy, Liptova, Heľpy a Detvy) a organizovanie spoločných putovných výstav. Rokom 1938 sa v Bazovského tvorbe otvára obdobie charakterizované K. Vaculíkom ako „nástup k syntéze". Znásobuje sa myšlienková koncentrovanosť diel, predchádzajúce zaujatie formovými výbojmi je nahradené vyváženosťou obsahových a výrazových fenoménov. V tematickej rovine Miloš Alexander Bazovský bravúrne, bez pátosu, zbytočných dramatických gest, v absolútnej skratke a znaku charakterizuje základné atribúty Slovenska a vytvára akýsi archetyp slovenskej krajiny a jej obyvateľov. Príznak tragických rokov našiel odraz i v Bazovského tvorbe - v akceptovanej obsahovosti a disciplinovanejšej tvarovej skladbe. Na krátky čas sa v jeho tvorbe stretávame s tematikou mestskej periférie. Po krátkom odmlčaní v rokoch 1944 - 1946, zapríčinenom chorobou, privádza Bazovský svoju tvorivú koncepciu do nových polôh: znovu objavuje bezprostrednú krásu, pôvab rytmu oravskej krajiny zobrazovanej v absolútnej harmónii s človekom a pôsobivosť zátiší, ktoré chápe ako nepatetickú, suverénnu maliarsku poctu predmetom všedného dňa. Kresba, ktorá sprevádzala autorovu tvorbu od počiatkov, sa stáva práve v tomto období predmetom intenzívnejšieho záujmu. Bazovský neúnavne a systematicky kreslí ceruzou, tušom, uhľom, kriedou, či sépiou, aby bravúrne zachytil tie najpodstatnejšie dimenzie motívu. Podobne ako jeho druhovia aj Bazovský sa v tomto období zbližuje s Benkovou monumentalizačnou výtvarnou koncepciou. Autorov výtvarný prejav, je však emotívnejší, baladickejší a zároveň sa snaží defolklorizovať zobrazené námety. Toto obdobie vystriedajú roky zámerného popretia predchádzajúcich tendencií (1934 - 1937). Bazovského monografista Karol Vaculík nazýval túto etapu v jeho tvorbe „obdobím lyrického kontrapunktu". Prehlbuje sa emotívna obsahová inotácia diel, objavuje sa nová farebná škála žiarivejších a odvážnejších tónov (žlté, zelené, oranžové, fialové a ružové), ktoré maliar nanáša v pastóznych vrstvách. Miloš Alexander Bazovský sa narodil 11. januára 1899 v Turanoch nad Váhom v rodine učiteľa. Počiatky jeho maliarskej tvorby sú spojené so štúdiom na pražskej Akadémii výtvarných umení (1919 - 1924, prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský a Švabinský). Maliar sa po ukončení štúdia vrátil do rodných Turian, aby sa neskôr presťahoval do neďalekého Martina (1931). Tu v prostredí nesmierne bohatom na vizuálne podnety neúnavne kreslí a maľuje krajinu, postupne sa odkláňa od realisticko-impresívnych postupov v prospech sumárnejšieho a abstrahovaného tvaru od optického povrchu javov, ku zovšeobecňujúcej definícii skutočnosti. Začiatkom 50. rokov sa umelcova tvorba vyhranila do najsugestívnejších podôb. V príkrom rozpore s nepriaznivou spoločenskou, politickou i kultúrnou klímou, ako aj ťaživou osobnou situáciou spojenou s existenčnými problémami Bazovský obdivuhodne akceleruje a zhutňuje svoj výtvarný prejav. A tak sú jeho záverečné - až surrealisticky vyznievajúce krajinárske, figurálne vízie a zátišia farebne, tvarovo i kompozične privedené do strhujúceho fortissima. Sú suverénnym zovšeobecnením Bazovského najpodstatnejších filozofických a etických reflexií o zmysle, protikladoch i neúprosných zákonitostiach ľudskej prírodnej reality. Dielo umelca sa navždy uzatvorilo 15. decembra 1968. Pochovaný je v Trenčíne. Prínos a význam umeleckej koncepcie Miloša Alexandra Bazovského bol od roku 1921 (prvá výstava) až po súčasnosť zhodnotený na mnohých domácich i zahraničných výstavách. Jeho diela sú zastúpené v zbierkových fondoch takmer všetkých slovenských galérií (v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne je sústredený najrozsiahlejší autorov súbor, prezentovaný od roku 1979 v stálej expozícii) a jeho diela nechýbajú ani v mnohých súkromných zbierkach doma i v zahraničí. www.gmab.sk (14.8.2013)
[4 - 11] www.gmab.sk (14.8.2013)
Bibliografia
LOVIŠKOVÁ, Danica: Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. In: Pamiatky a múzeá, 1992, č. 1, s. 23.
www.gmab.sk
www.trencin.sk
GPS
48.895906, 18.042219
48.895906, 18.042219
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk