Iný názov
Nádošť

Lokalita
obec Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol postavený v roku 1458. Prestavaný bol po požiari v roku 1756. Novou vežou ho doplnili v roku 1789. Sakrálny objekt renovovali v roku 1900. Je to jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou barokovou vežou. V presbytériu sa zachovala pôvodná gotická hviezdicová klenba, ktorej rebrá hruškovej profilácie dosadajú na profilované ostrohové konzoly. Dve vnútorné rohové konzoly majú ľudské tváre. Na pravej strane presbytéria je segmentovo zakončená gotická sedília (miesto pre cirkevných hodnostárov) s vyžľabeným kamenným ostením a vedľa neho malý výklenok pastofória (miesto na úschovu eucharistie). Do sakristie vedie z presbytéria neskorogotický sedlový portál a pretínavými prútmi hruškovej profilácia. Presbytérium má gotické okná s plamienkovou a trojlistovou kružbou, čiastočne obnovenou. ^[1] V prvom okne je vitráž srdca Pána Ježiša a Panny Márie. V druhom okne sú sv. Štefan a sv. Alžbeta Uhorská. V treťom okne sú sv. Margita Uhorská a sv. Jozef. ^[2] Z presbytéria vedie lomený gotický triumfálny oblúk do lode, zbarokizovanej a zaklenutej tromi poľami pruskej klenby, ktorej medziklenbové pásy dosadajú na rímsové hlavice nástenných pilierov. Na západnej strane je vstavaný organový chór, otvárajúci sa troma arkádami do lode. Z priestoru pod pristavanou barokovou vežou sa vchádza do lode pôvodným neskorogotickým sedlovým portálom s pretínavými prútmi a diamantovanými podstavčekmi. Na vonkajšej strane presbytéria sú gotické dvojstupňové oporné piliere, na jednom sa nachádza letopočet 1478. Pristavaná baroková veža spolu s priečelím bola v minulosti členená lizénovým rámom, dnes sú fasády hladké. Zakončená je ihlancovou strechou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. ^[3]
 

Oltáre v historizujúcom slohu pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Klasicistická kazateľnica z konca 18. storočia, so sekundárne umiestneným obrazom na zadnej strane, sa do dnešných dní nezachovala. Krstiteľnica je neoklasicistická z konca 19. storočia s nádržou v podobe mušle a vysokou balustrovitou nohou. ^[4] Vedľa krstiteľnice sú dve plastiky Pána Ježiša a Panny Márie, na ktorých sú zvýraznené srdcia. ^[5]
 

O existencii kostola a farnosti sú údaje už z rokov 1332 – 1337. Je to záznam o vyberaní pápežských desiatkov. V týchto rokoch v dedine pôsobil kňaz, známy pod menom Jakub. O tom, kto dal postaviť prvý chrám a ani z akého materiálu, nie sú žiadne záznamy. V súvislosti s financovaním stavby vtedajšieho kostola a udržiavaním farnosti sa spomína meno Viliama Drugetha a jeho rodiny, ktorý bol významným hodnostárom vo vtedajšej dobe. Prvý kostol slúžil svojmu účelu až do 15. storočia. Pravdepodobne zhorel pri požiari. ^[6]
 

V roku 1458 vznikol nový kostol, ktorý bol financovaný rodinou Czéczei, ktorá mala v obci významné postavenie. Svätyňa a sakristia boli postavené z kamenného materiálu v gotickom štýle. Loď kostola bola asi postavená z dreva. V 17. storočí, v čase náboženských nepokojov, loď kostola z neznámych príčin podľahla požiaru. Ostala svätyňa so sakristiou. Po požiari zostal kostol, podľa zmienky v súpise cirkví a farárov z roku 1746, opustený. V roku 1756 bol kostol obnovený a bola dostavaná loď v barokovom slohu. Obnovu financoval Ladislav Šóš, ktorý bol starším synom Štefana Šóša a bol katolík. Mladší syn František bol kalvín. ^[7]
 

V hviezdicovej gotickej klenbe sa nachádzajú fresky, ktorých autorom je asi Viktor Smolka, ktorý maľoval fresky na strope lode v roku 1945. Zachovalo sa šesť fresiek. Dve oproti sebe vyjadrujú Boha Stvoriteľa a Ježiša Krista – Vykupiteľa, ktorý má v ruke knihu s latinským nápisom, ktorý v preklade znamená „Poďte ku mne všetci“. Zvyšné štyri, na ktorých sú zobrazení anjeli, ktorí vyjadrujú kresťanský život a ten vedie k Vykupiteľovi, Ježišovi Kristovi (Pantokrátor), ktorý príde súdiť živých i mŕtvych – Posledný súd. ^[8]
 

Dominantou presbytéria je hlavný oltár zo začiatku 20. storočia. V strede oltára je plastika súsošia sv. Anny (patrónky chrámu) a jej dcéry Panny Márie. Po jej stranách sú sv. Ladislav a sv. Imrich. Pod nimi je umiestnený Bohostánok, kde sa uchováva Eucharistia, čoho symbolom je červené svetlo nad ním. Oltár má mnoho malých vežičiek. Pred oltárom stojí drevený obetný stôl, ktorý má znázornených vpredu mnoho symbolov Eucharistie, ktorá sa na ňom slúži – miska s chlebami, hrozno a samotná ryba, ktorá v prvokresťanskej Cirkvi symbolizovala Ježiša Krista. Vedľa obetného stola sa nachádza drevená ambóna. Na jej prednej strane je plastika Ježiša Krista, ktorý je tam znázornený ako rozsievač. Je to preto, lebo z tohto miesta sa číta a vysvetľuje Božie slovo, teda sa rozsieva do sŕdc veriaceho človeka. Vedľa ambóny je masívny drevený kríž s corpusom Ježiša Krista. ^[9]
 

Baroková loď je zaklenutá tromi poľami pruskej klenby. Klenby oddeľujú tri majestátne fresky, ktoré v roku 1945 namaľoval Viktor Smolka. Hneď prvá za triumfálnym oblúkom zobrazuje patrónku kostola a obce sv. Annu s Pannou Máriou. Ďalšie pole je venované životu Ježiša Krista. V treťom poli nad chórom je asi sv. Cecília patrónka hudobníkov. ^[10]
 

Oproti krstiteľnici sa nachádza bočný oltár zo začiatku 20. storočia. Je v ňom plastika Piety – trpiacej Panny Márie, ktorá drží v náručí svojho Syna Ježiša. Ide o kópiu originálu piety zhotovenej fenomenálnym umelcom Michelangelom, jej originál je uložený v Bazilike sv. Petra v Ríme. Pod ňou je priestor, ktorý sa otvára počas Trojdnia na Veľkú noc, kde sa zobrazuje Boží hrob. Vedľa oltára visí obraz Božieho milosrdenstva. ^[11]
 

Po stranách kostola sa nachádza 14 zastavení krížovej cesty. Pobožnosť sa modlí prevažne v pôstnom období. Na stenách kostola je umiestnených niekoľko sôch a obrazov. Z pravej strany je to socha sv. Jozefa s dieťaťom Ježišom, obraz sv. Júdu Tadeáša, ktorý sa vzýva v ťažkých situáciách. Na protiľahlej stene sa nachádza socha sv. Antona, socha Fatimskej Panny Márie (dáva sa pred oltár v mariánskych mesiacoch máj, október) a socha sv. Terézie. ^[12]
 

Pri vstupe do kostola je na spodnej časti chóru namaľovaný erb Blahoslaveného Jána Pavla II., prvého slovanského pápeža. Modrá farba a písmeno M v erbe znamenajú jeho heslo Celý tvoj Mária. ^[13]
 

Veža bola budovaná v druhej polovici 18. storočia a ukončená v roku 1789, ako o tom svedčí nápis pri vchode do kostola. Je vysoká 20 metrov a sú v nej tri zvony – umieračik, na ktorom je nápis Na počesť Panny Márie 1922, na ďalšom zvone je nápis K úcte sv. Anny, Nádožškí veriaci 1922 a na treťom sv. Cyril 1969. ^[14]
 

Okolo kostola sa nachádza skupina 14 malých kaplniek Krížovej cesty. Boli vybudované v roku 1933. Veriaci sa pri nich modlia na Veľký piatok, kedy si uctievame vykupiteľskú smrť Ježiša na kríži. Ježiša a Panny Márie, na ktorých sú zvýraznené srdcia. ^[15]
 

Na južnej strane kostola zvonku stojí empírový náhrobok zo začiatku 19. storočia s postavou trúchliacej ženy. Ide o náhrobok rodiny Šóšovcov, ktorí boli donátori a finančne zabezpečovali stavbu i chod kostola. Pôvodne nad hrobkou bola kaplnka, ktorá sa však nezachovala. Vo vnútri hrobky je úzka chodbička a miesta pre posledný odpočinok členov rodiny. V hrobke je spolu 28 miest. Z nich je 8 miest určených pre deti. V hrobke sú pochované dve deti vo veku 2 a 3 rokov. Ďalej sú tam pozostatky 6 truhiel bez náhrobného kameňa, teda nie je možné identifikovať, kto je tam pochovaný. ^[16]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Po druhej svetovej vojne v roku 1945, keď akoby zázrakom kostol nebol poškodený sa začalo s jeho renováciou. Opravila sa strecha a boli namaľované fresky v lodi a vo svätyni. Ich autorom je košický maliar Viktor Smolka. V rokoch 1985 - 1986 bol kostol vymaľovaný, aby dostal lepší vzhľad, bol zároveň opravený aj organ a nastavilo sa elektrické ovládanie zvonov. Výmaľba interiéru kostola sa uskutočnila v rokoch 2009 - 2010 a v roku 2012 boli vymenené staré okná za nové dubové euro okná. ^[17]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centrálnej časti obce.

Poznámky
1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 328.
^[2] http://farnosttph.sk/historia/ (18.1.2021)
^{[3 - 4]} GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 328.
^{[5 - 17]} http://farnosttph.sk/historia/ (18.1.2021)