Lokalita
obec Trstín, okres Trnava, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Kalvária so štrnástimi zastaveniami Krížovej cesty v Trstíne pochádza z roku 1923. Vybudovaná bola v tom istom roku, v ktorom sa ranobaroková plastika tzv. zázračnej Piety vrátila na svoje pôvodné miesto, na oltár pútnického Kostola Sedembolestnej Panny Márie. V roku 1793 sa začala medzi veriacimi šíriť správa o zázračných uzdraveniach, spájaných so sochou Piety, ktoré však po cirkevnom zisťovaní neboli oficiálne uznané. Keďže chýr o soche a zázrakoch s ňou spojených sa neprestával v okolí šíriť, 23. apríla 1794 arcibiskupský vikár Jozef Vilt nariadil miestnemu farárovi Antonovi Forišovi, aby sochu premiestnil do Trnavy. Až do roku 1923 bola uložená v Kaplnke sv. Michala Kostola sv. Mikuláša v Trnave. V júni 1923 bola socha slávnostne posvätená a vrátená na pôvodné miesto. Románsky kostol, ktorý je dodnes pútnickým miestom, stojí na kopci uprostred cintorína, pravdepodobne na starom kultovom mieste, v lokalite nazývanej Hájiček, s dominantnom polohou, približne 400 metrov vzdialenou od hlavnej cesty vedúcej z Trnavy do Jablonice. ^[1]
 

Za bránou stoja súsošia scén staršej kalvárskej tradície – Rozlúčka Krista s Máriou a Kristus sa modlí na Olivovej hore, predstavujúce výjavy predchádzajúce pašiovým udalostiam. Kamenné architektonicko-sochárske zastavenia Krížovej cesty sú umiestnené v súčasnosti vo veľmi vzrastlej a hustej zeleni stromov, zoradené v pravidelných vzdialenostiach do kruhu s obvodom 250 – 300 m. Na podstavcoch s konkávne sa zužujúcimi bočnými stenami a mohutnou rímsou sú osadené obdĺžnikové kvádre s plytkou nikou pre reliéfne výjavy, chránené kamennou strieškou a po bokoch doplnené nižšími pilastrami ukončenými štylizovanou rímsovou hlavicou. Skupinu Ukrižovania, duplikujúci XII. zastavenie a umiestnenú neďaleko kostola, predstavujú tri priestorovo citlivo rozmiestnené kríže so sochami Ukrižovania. Pod stredným sú osadené postavy Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény v tradičnej kompozícii usporiadania i gest. Všetky tri súsošia i hlboké reliéfy sú zhotovené z hořického pieskovca a predstavujú kvalitnú kameňosochársku prácu v Trnave pôsobiaceho moravského sochára Miroslava Haraštu a architekta Jozefa Marka. Výjavy reliéfov voľne čerpajú z obrazovej predlohy známej Krížovej cesty Gebharda Fugela, ktorej originál z rokov 1902 – 1908 je v Kostole sv. Jozefa v Mníchove. Korpus Krista bol vyhotovený pravdepodobne podľa zatiaľ neznámej predlohy, rovnako ako napríklad jemu podobný na Kalvárii v Kútoch. Formálne veľmi príbuzná socha Krista je aj v Smoleniciach. Sprievodné postavy boli vytvorené podľa dobovej predlohy plastík dodávaných známymi mníchovskými firmami, ktorých produkcia je známa napríklad zo skupiny Ukrižovania v Detve. ^[2]
 

Iniciátorom výstavby Kalvárie bol miestny farár Vendelín Krištúfek a vznikla aj s prispením amerických Slovákov, rodákov z Trstína. Dobrú stavebnú i výtvarnú úroveň, ako i úspešnosť celého podujatia dokladujú i pamätné medaily, vydané pri príležitosti posviacky Kalvárie v októbri 1923. ^[3]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Krížová cesta je situovaná na severnej strane kopca, na ktorého západnej a južnej strane sa rozprestiera cintorín. Prístup ku Kalvárii, ako sa celý areál nazýva, vedie rovnakou cestou ako na cintorín. ^[4]