Kúrie   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Uzovský Šalgov - renesančná kúria
Lokalita
obec Uzovský Šalgov, okres Sabinov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Prvé šľachtické sídla v Šalgove treba predpokladať v prvej polovici 14. storočia, keďže už v roku 1348 v dedine sídlila šľachta. Kúriu dal postaviť pravdepodobne rod Uzovcov, ktorý vlastnil obec od 16. storočia. Vznikla na vyvýšenine ľavobrežnej terasy potoka Šalgov, v centre dediny pri vtedajšom drevenom kostole. Na základe použitých architektonických prvkov na objekte, je možné predpokladať výstavbu v druhej polovice 16. až začiatok 17. storočia. Analogické renesančné prvky boli použité napríklad na Ringovom kaštieli v neďalekej Pečovskej Novej Vsi a vznikli v druhej polovici 16. storočia. [1]
 

Kúria bola vybudovaná ako solitérna trojtraktová jednopodlažná budova s pôdorysom v tvare obdĺžnika. Bola čiastočne podpivničená. Južná polovica bola krytá zdobenými valenými klenbami a severná polovica taktiež zdobeným, ale rovným trámovým stropom. Jednotlivé miestnosti boli prepojené renesančnými portálmi a mali tehlovú dlážku. Vstup do kúrie viedol zo západu, prostredníctvom renesančného portálu. Interiér bol presvetlený pravouhlými oknami so skosenými osteniami. V polovici 19. storočia po výstavbe nového, väčšieho a pohodlnejšieho kaštieľa v tesnej blízkosti bolo staré sídlo prebudované na hospodársku budovu, sýpku. Pre tento účel vznikli nové vstupy a menšie okná. Čiastočné stavebné zásahy boli vykonané v 20. storočí, kedy bol objekt využívaný na ďalšie hospodárske účely. V posledných rokoch sa využíval ako dielňa. [2]
 

Napriek úpravám sa renesančná kúria z prelomu 16. - 17. storočia zachovala v plnej hmote, vrátane množstva detailov architektúry. Suterén pod južným traktom má priestory kryté valenými klenbami. Reprezentatívnu funkciu mali miestnosti na prvom podlaží, o čom svedčí ich zachovaná výzdoba na klenbách s výsečami a archaickými vytiahnutými štukovými hrebienkami. Značne archaický charakter majú aj rozety vo vrchole klenieb, či bohatá štuková výzdoba v podobe geometrických tvarov, ako sú štvorce či kosoštvorce alebo štylizované štukové konzoly. Architektonické prvky jednoznačne vychádzajú z princípov gotického slohu dožívajúceho v regióne začiatkom 16. storočia. Príkladom sú rozety, nahrádzajúce svorníky, štukové hrebienky ako rebrá a štukové konzoly namiesto konzol na konci rebier. Táto raná forma renesancie sa na území Šariša objavuje len zriedkavo. Objekt má zároveň aj pôvodnú tehlovú dlažbu, ktorej zachovanie je aj po 400 rokoch unikátne. [3]
 

Z exteriéru mala kúria upravené omietky, dnes už opäť schátrané, ale v západnom múre ostal renesančný portál s oblo profilovanými osteniami, oblú profiláciu má aj nadpražie portálu v interiéri. Oblé prvky v kamenných článkoch otvorov sú typické pre ranú fázu renesancie. O tom, že aj ďalšie otvory boli z exteriéru pôvodne zdobené kamennými článkami, svedčia časti renesančných kamenných ostení druhotne použité na výstavbu schodov, vedúcich do podkrovia. Pamiatkové hodnoty však majú aj okná z 19. storočia s mrežami, ktoré nahradili tie väčšie, reprezentatívne. Fasády kúrie boli zdobené v renesancii obľúbeným nárožným kvádrovaním, ktoré sa ukazuje pod opadanou omietkou na nárožiach. [4]
 

Renesančná kúria v Uzovskom Šalgove [5] predstavuje kompaktne zachované sídlo nižšej šarišskej šľachty, ktoré neprešlo výraznými prestavbami a svojou dispozíciou tvorí medzi zachovanými šľachtickými rezidenciami unikát. Okrem nadregionálneho významu má aj veľký význam pre obec, keďže je najstaršou stojacou stavbou v obci, aj keď na prvý pohľad tak nevyzerá. [6]
 

Práve pre svoju nenápadnosť bola dlho mimo záujmu odbornej verejnosti, napriek tomu, že sa v jej tesnej blízkosti vyhlasovali objekty za národné kultúrne pamiatky. Kúria začala byť štátom chránená až po spracovaní návrhu na vyhlásenie za NKP Krajským pamiatkovým úradom Prešov v roku 2010. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Uzovský Šalgov – kúria (č. ÚZPF 11 721/1) – architektonicko‐historický výskum - rok 2021. Autorky: PhDr. Judita Čechová, Ing. arch. Dorota Hurná. [8]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla nie je dobrý. V súčasnosti kúriu využíva obec ako sklad. Časť z nej prenajíma miestnym podnikateľom ako skladové priestory a na výrobu nábytku. [9]
Prístup
Malebná obec leží päť kilometrov západne od Sabinova, na konci jednej z dolín pohoria Bachureň. Kúria stojí na vyvýšenine v severozápadnej časti obce. [10] Uzovský Šalgov 150.
Poznámky
[1 - 4] KOŠUTHOVÁ, Anna.: Kúria v Uzovskom Šalgove je jedným z najstarších sídiel šľachty. https://presov.korzar.sme.sk/c/7846329/kuria-v-uzovskom-salgove-je-jednym-z-najstarsich-sidiel-slachty.html 11. jún 2015 (8.11.2019)
[5] Prvá priama písomná zmienka o obci je v listine kráľa Karola Róberta z rok 1323. V nej panovník daroval majetok zemanovi Pavlovi, synovi Andreja z Tekule. Na majetku už asi existovala dedina Šalgov. V listine sa obec spomína ešte ako Totfalu, teda Slovenská Ves. Pomenovanie Šalgov sa prvý raz uvádza v listine o deľbe majetkov zemanov Tekulovcov z roku 1337. V dedine už v 14. storočí stál drevený kostol, ktorý existoval ešte okolo roku 1372. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Ján. V roku 1371 v Šalgove hospodárilo 27 sedliackych rodín. Dane platili kráľovi. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili pozemky a stali sa z nich želiari. Pravdepodobne po tom, čo zomreli Tekulovci zo Šalgova, dedinu zdedili v 15. storočí zemani z Tomášoviec a Rožkovian. V 16. storočí sa vlastníkmi stali Zovci, rodinná vetva Tekulovcov. Počet obyvateľov sa nielen znížil, ale aj schudobnel. Ostalo len šesť rodín. V roku 1660 v obci stálo 14 poddanyských domov, kostol, fara a pravdepodobne škola. V 17. storočí bol v dedine postavený murovaný kostol zasvätený sv. Imrichovi. V 18. storočí boli vlastníkmi obce naďalej Uzovci a do života ľudí zasiahli reformy Márie Terézie a Jozefa II., najmä školské reformy a zrušenie nevoľníctva. V roku 1878 mala obec 34 domov a 200 obyvateľov. V 19. storočí sa vlastníkmi obce stali najprv Semseyovci a potom Péchyovci, ktorí boli aj vlastníkmi veľkej časti polí a lesov až do roku 1945. Podľa historických prameňov v roku 1848 stálo v dedine 49 domov a žilo tu 390 obyvateľov, väčšinou roľníkov. Popri kostole bol dominantou obce neskoroklasicistický kaštieľ rodiny Péchy, postavený približne v rokoch 1840 – 1850. Významným pre obec sa stal rok 1896, kedy gróf Péchy priviezol do Šalgova malé štepy ovocných stromov (rôzne druhy jabloní a čerešne). Vtedy bol vysadený Kerekveň, ktorý patril až do polovice 20. storočia medzi najväčšie ovocné sady v obci. Péchy založil ovocnú škôlku, z ktorej si obyvatelia kupovali štepené stromy. Pestovanie ovocia, najmä čerešní sa potom stalo hlavným príjmom Šalgovčanov. KOŠUTHOVÁ, Anna.: Kúria v Uzovskom Šalgove je jedným z najstarších sídiel šľachty. https://presov.korzar.sme.sk/c/7846329/kuria-v-uzovskom-salgove-je-jednym-z-najstarsich-sidiel-slachty.html 11. jún 2015 (8.11.2019)
[6 - 7] KOŠUTHOVÁ, Anna.: Kúria v Uzovskom Šalgove je jedným z najstarších sídiel šľachty. https://presov.korzar.sme.sk/c/7846329/kuria-v-uzovskom-salgove-je-jednym-z-najstarsich-sidiel-slachty.html 11. jún 2015 (8.11.2019)
[8] www.pamiatky.sk (15.4.2022)
[9 - 10] KOŠUTHOVÁ, Anna.: Kúria v Uzovskom Šalgove je jedným z najstarších sídiel šľachty. https://presov.korzar.sme.sk/c/7846329/kuria-v-uzovskom-salgove-je-jednym-z-najstarsich-sidiel-slachty.html 11. jún 2015 (8.11.2019)
GPS
49.091618, 21.059939
49°05'29.8"N 21°03'35.8"E



www.pamiatkynaslovensku.sk