Lokalita
obec Šaľa, okres Šaľa, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Klasicisticky kostol upravený na staršom základe. Pri jeho obnove v roku 1725 sa použilo staršie murivo. V roku 1805 sakrálny objekt rozšírili o presbytérium (v osi kostola). Na severnej strane presbytéria je sakristia a nad ňou panské oratórium. Na južnej strane presbytéria je dvojpodlažná prístavba z roku 1958. Ide o jednoloďový kostol so segmentovým uzáverom a vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom pruskej klenby, loď má krížová hrebienkovú klenbu, ktorá dosadá na vtiahnuté piliere s rímsovými hlavicami. Fasády sú členené pilastrami a lizénami. Na strednú os priečelie je situovaná veža, zakončená ihlanom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. ^[1]
 

Hlavný oltár je z roku 1820 s oltárnym obrazom z polovice 19. storočia. Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia, má štvoruholníkové rečnište zdobené drevorezbou ružíc a peniažkových pásov. ^[2]
 

Prvý pravdepodobne gotický kostol z pevného materiálu mohol byť postavený vo Veči niekedy v 13. storočí. Podľa dokumentov Vatikánskeho archívu je isté, že v roku 1345 už kostol stál a bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pri kostole pravdepodobne existovala aj fara. To dokladá aj kanonická vizitácia z roku 1670, ktorá píše, že vo Veči je stará farnosť, ktorá je teraz iba filiou Trnovca. ^[3]
 

V 16. storočí nastali v dejinách obce nepokojné roky. Od roku 1529 a potom obzvlášť po páde Nových Zámkov v roku 1663 bola Veča niekoľkokrát vyplienená tureckými vojskami. V tom čase bol aj pôvodný kostol takmer úplne zničený. Turecké nebezpečenstvo sa ukončilo až oslobodením Nových Zámkov v roku 1685. ^[4]
 

Od začiatku 18. storočia možno vo Veči doložiť snahy o vybudovanie nového kostol, ktoré sa úspešne zavŕšili v roku 1700, kedy tu bol dokončený nový kostol na starých základoch a zasvätený sv. Rodine (Ad Sacram Christi familiam). Podľa niektorých informácií kostol dala postaviť rodina Hertelendiová a stavebným majstrom budovy bol staviteľ Andrej Máth. Sakristiu na boku lode dali postaviť v roku 1825 gróf Ján Apponyi a Karol Czigler. Nad sakristiou bolo postavené oratórium so sedadlami, ktoré slúžili vtedajšiemu panstvu. V zadnej časti kostola zvonka bol vchod do krypty, ktorá bola postavená tiež v roku 1825. Tu sú pochovaní manželia Nodroviczkí a Anna, Mária a Lucia Szádecké. Vchod do krypty a vetracie okná boli v roku 1996 pri reštaurovaní kostola zamurované z dôvodu, že tam často vnikali nepovolaní vandali, ktorí devastovali hrobku. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol bol obnovený v rokoch 1956 - 1958, pričom sa prebudovala drevená veža na murovanú a vonkajšie steny boli znovu omietnuté. Stavebné práce riadil miestny stavebný majster Ladislav Iványi za výdatnej pomoci miestnych veriacich. Vnútorné maľby obnovili trnoveckí maliari bratia Miskolczioví. ^[6]
 

Po ukončení reštaurátorských prác v roku 1958 bol kostol po druhý raz vysvätený trnavským biskupom Dr. Ambrózom Lazíkom za asistencie dlhanského farára Andreja Andódiho a šalianskeho rodáka, kňaza Jána Alaxu. Slávnostná svätá omša sa konala pod holým nebom vedľa kostola. ^[7]
 

Rekonštrukcia kostola sa uskutočnila aj v roku 1996. ^[8]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.