- Úvodná strana
- Pamiatková ochrana na Slovensku
- Osobnosti pamiatkovej ochrany na
Slovensku - Osobnosti slovenského múzejníctva
- Múzeá
- Galérie
- Skanzeny
- Slovník pojmov
- Bibliografia
- Autori
- Fotografi
- Partneri
- Kalvárie a krížové cesty
- Parky a záhrady
- Cintoríny
- Literárne pamiatky
- Kúpeľná architektúra
- Pamiatky v okolí Slovenska
- Portál / Tvorca
- Sponzori
- Kontakt
Velejte, Veľatín
obec Veľaty, okres Trebišov, Košický kraj
Kostol postavený v roku 1870 v historizujúcom konglomeráte slohov. Pôvodný kostol stál už v roku 1718 a opravili ho v roku 1760. Sakrálnu stavbu však v roku 1867 zničil požiar a na jej mieste vznikol dnešný objekt. Je to jednoloďový priestor s polkruhovo zakončeným oltárnym uzáverom a malou strešnou vežičkou. Interiér je krytý rovným stropom. Fasáda je na východnej a južnej strane členená romantizujúcimi opornými piliermi, ktoré boli pôvodne neomietnuté a sú postavené z lomového kameňa, vrstveného farebne do horizontálnych pásov. Južný portál bol v romantickom, západný portál v neorománskom podaní. Malá strešná vežička je neoklasicistická so strechou v tvare vysokého ihlanu. [1]
Existenciu kostola na tomto mieste dokazujú dokumenty už v roku 1620. V roku 1700 v ňom pôsobili evanjelickí reformovaní kazatelia. Podľa písomných záznamov začal kostol v roku 1718 slúžiť rímskokatolíkom. Obec patrila a dodnes patrí k farnosti svätého Michala v Lastovciach. [2]
Vďaka podpore a žiadosti grófa Andrássyho o finančnú pomoc ministerstva v Budíne sa posviacka obnoveného kostola konala 11.9. 1870. Kronika farnosti Lastovce uvádza, že v roku 1958 bola vykonaná generálna oprava kostola vo Veľatoch. Jeho súčasná podoba však pochádza z roku 1984, kedy bol kostol v dvoch etapách opravený s výraznými zmenami. Išlo o veľký zásah do interiéru chrámu bez uplatnenia citlivého prístupu. Najväčším zásahom bolo odstránenie oltára a zamurovanie bočného vchodu. Z pôvodného oltára bol obraz Panny Márie premiestnený nad dvere sakristie. Dominantou chrámu sa stal rodinný kríž Břetislava Kafku z Červeného Kostelca. Centrom svätyne je pevný kamenný oltár. Pôvodne sa tam nachádzala hrobka Aladára, syna grófa Andrássyho. V súčasnosti sa na stene pred bohostánkom nachádza pamätná tabuľa s menom Aladára Andrássyho 1890 - 1895 s rodinným erbom. Kríž, ktorý stál nad hrobkou, bol umiestnený z vonkajšej strany chrámu. [3] V priestoroch zamurovaného bočného vchodu je socha Sedembolestnej Panny Márie. Pôvodný chór bol rozšírený. [4]
Vo veži kostola sú umiestnené dva funkčné zvony. Prežili rekvirácie prvej i druhej svetovej vojny. Malý zvon z roku 1900 je druhým najstarším zachovaným zvonom v lokalite. Veľké úpravy sa vykonali aj v okolí kostola. Z južnej strany bola vytvorená skalka. Na východnej strane areálu bola vybudovaná jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie a svätej Bernadety. [5]
Rekonštrukcia v roku 1958 a 1984. [6]
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 365.
[2] www.velaty.sk/cirkev/rimskokatolicka-cirkev/ (10.10.2017)
[3] V rímskokatolíckom kostole Mena Panny Márie vo Veľatoch sa oproti vchodu do sakristie nachádza svetlá mramorová doska upevnená na stene kostola, na ktorej je erb rodu Andrássyovcov. Pred rekonštrukciou kostola za dp. Juraja Petríka (*Palúdzke 01.04.1949, ordinovaný 09.06.1973 Bratislava, +Trebišov 04.05.2013) na tomto mieste stál oltár so sochou Sedembolestnej, ktorá je teraz umiestnená v zadnej časti kostola. Veriaci dedinčania prichádzali do kostola z južnej strany, kde boli dvojkrídlové dvere, ktoré sa po rekonštrukcii zamurovali. Hlavný vchod kostola bol v minulosti určený pre šľachtickú rodinu Andrássyovcov, čo súviselo s prístupom z ich sídla – kaštieľa zo západnej strany, ale aj s tým, že boli donátormi kostola. Prvorodený syn svojich rodičov, Aladár Jozef Mária, sa narodil vo Veľatoch (Velejte) 2. októbra 1890 a 11. októbra ho pokrstil kňaz Michal Martón. Meno dostal po starom otcovi, grófovi Aladárovi Andrássym, ktorý bol členom Hornej komory Uhorského snemu a držiteľom Rádu zlatého rúna. Obaja rodičia boli rímskokatolíci. Otec, gróf Alexander (Sándor) Andrássy (*Bratislava 19.06.1863, +Budapesť 20.07.1946) a matka Marietta - Mária Angelika Esterházy de Galántha GR (*Bratislava 14.01.1870, +Budapest 16.03.1962) sa zosobášili v Bratislave roku 1889. Za krstných rodičov svojho dieťaťa si vybrali členov svojej rodiny. Krstným otcom bol gróf Aladár Andrássy a krstnou mamou grófka Alexandrina Rossi. Manželia sa z prvorodeného syna tešili necelých 5 rokov. Začiatkom roka 1895 ochorel (črevné ťažkosti) a 27. februára 1895 zomrel. Aladára pochovali v presbytériu veľatského ksotola, kde na podlahu osadili dosku a biely mramorový krížik (dnes je umiestnený z vonkajšej strany chrámu). Miesto na sedenie pre manželov bolo vo svätyni pod druhým oknom z južnej strany, kde sa nachádzala tzv. „grófska lavica“ a v súčasnosti práve tam je umiestnená pamätná doska. Rodičia mali teda pred sebou neustálu spomienku na svojho prvorodeného syna. Obetný stôl sa v tom čase nenachádzal na terajšom mieste. Bohoslužby sa slúžili v latinskom jazyku pri oltári a kňaz bol otočený chrbtom k ľudu. Zmenu priniesol až II. vatikánsky koncil, ktorý umožnil slúžiť svätú omšu v slovenčine a zároveň sa kňaz otočil tvárou k ľudu. Gróf a grófka Andrássyovci sa radi zdržiavali v obci Veľaty, mali tu pohodlné sídlo, kúpele (Slaná studňa) i poľovnícky revír. V tom období vo Veľatoch fungovala poštová stanica (1794) i železničná trať (1871), ktorá spájala Michaľany s mestom Humenné, kde mala grófska rodina ďalšie majetky. Zásluhu na stavbe trate mal i Aladárov starý otec, ktorý sa snažil napĺňať rodové heslo Andrássyovcov „Fidelitate et fortitudine“ („Vernosťou a chrabrosťou“), o čom svedčia mnohé aktivity, ktoré vykonával ako zemplínsky župan 1867 - 1872, člen predsedníctva Maďarskej všeobecnej úverovej banky, člen konzorcia Uhorskej severovýchodnej železnice a iné. Alexandrovi a Mariette sa vo Veľatoch narodil aj druhý syn Imrich Jozef Mária (*17.11.1891 Velejte, +Alexandria, Virginia, USA, september 1985) a pokrstil ho, podobne ako Aladára, zámocký kňaz dňa 22.11.1891 .Krstnými rodičmi boli maďarský šľachtic Imre Esterházy a Aladár Andrássy, ktorého zastupovala manželka, barónka Leontina Wenckheim. Ďalší syn, Michal Jozef Mária (*07.05.1893 Velejte, +Windsor, Ontario, Kanada 30.06.1990) bol rovnako pokrstený Michalom Martónom a krstnými rodičmi boli gróf Michal Esterházy a grófka Antónia Esterházy (pravdepodobne súrodenci grófky Marietty). Manželia sa po troch chlapcoch tešili aj z dievčatka, ktoré sa im narodilo v obci Veľaty a dali mu meno Margita (*30.8.1902 Velejte, +Budapesť 13.09.1984). V súčasnosti potomkovia členov rodiny narodených vo Veľatoch žijú v zahraničí. V auguste 2010 navštívila kostol pravnučka Júliusa Andrássyho Zita Borbála Pallavicini s manželom Robinom. Aj v roku 2015 zavítali do dediny Veľaty priami potomkovia Alexandra Andrássyho. V tom roku uplynulo už 120 rokov od smrti Aladára Andrássyho. Jeho rodina pochádzajúca z betliarskej (rožňavskej) vetvy rodu sa v minulosti výrazne pričinila o zveľadenie a zviditeľnenie obce. OSTROŽOVIČOVÁ, Monika: Aladár (1890 - 1895). www.velaty.sk/cirkev/rimskokatolicka-cirkev/ (10.10.2017)
[4 - 6] www.velaty.sk/cirkev/rimskokatolicka-cirkev/ (10.10.2017)
www.velaty.sk
48.523998, 21.659823
48°31'26.4"N 21°39'35.4"E