- Úvodná strana
- Pamiatková ochrana na Slovensku
- Osobnosti pamiatkovej ochrany na
Slovensku - Osobnosti slovenského múzejníctva
- Múzeá
- Galérie
- Skanzeny
- Slovník pojmov
- Bibliografia
- Autori
- Fotografi
- Partneri
- Kalvárie a krížové cesty
- Parky a záhrady
- Cintoríny
- Literárne pamiatky
- Kúpeľná architektúra
- Pamiatky v okolí Slovenska
- Portál / Tvorca
- Sponzori
- Kontakt
Kostoly späť
Veličná - Evanjelický kostol
Augsburské vyznanie
Lokalita
obec Veličná, okres Dolný Kubín, Žilinský kraj
obec Veličná, okres Dolný Kubín, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Tolerančný kostol z roku 1785. Rozšírený vežou a upravený bol v roku 1865. Priestor rozšírený transeptom, z troch strán empora. [1]
Tolerančný kostol z roku 1785. Rozšírený vežou a upravený bol v roku 1865. Priestor rozšírený transeptom, z troch strán empora. [1]
Oltár je z 19. storočia s obrazom Nanebovstúpenia Pána od Petra Bohúňa z roku 1864. Kazateľnica, krstiteľnica a lavice sú barokové z roku 1785. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 uvádza v interiéri aj dva rokokové svietniky z druhej polovice 18. storočia a štyri klasicistické z 19. storočia. [2]
V roku 1908 sa uskutočnili opravy a bola nadstavená veža do súčasnej podoby. Organ postavil v roku 1864 Samuel Wagner zo Slovenského Pravna a v roku 1995 bol rekonštruovaný. Na budove evanjelickej fary z roku 1788 je umiestnená pamätná tabuľa Petra Bohúňa. [3]
Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v južnej časti obce.
Stojí v južnej časti obce.
Fotogaléria
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 366.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 366.
[3] www.velicna.sk (18.5.2015)
Peter Michal Bohúň (* 29. september 1822, Veličná (Veľká Ves), okres Dolný Kubín – † 20. máj 1879, Bielsko-Biała, Poľsko) bol slovenský maliar. Narodil sa 29. septembra 1822 v oravskej obci Veličná v rodine evanjelického kňaza Jána Bohúňa a Jany Žofie Ambroziovej. Do školy začal chodiť v rodnej obci. Následne odišiel na gymnázium do Gemerskej Hôrky, kde sa naučil po maďarsky. Ďalšou etapou jeho štúdií bol odchod na evanjelické lýceum do Levoče v roku 1836. Z dôvodu národných protestov bolo v máji 1841 lýceum uhorskou vládou zatvorené. Bohúň odišiel do Kežmarku, kde študoval právo a vytvoril prvé maľby. 18. novembra 1843 začal Bohúň študovať v Prahe na Akadémii výtvarných umení. Jeho učiteľom bol nemecký historický maliar a vtedajší riaditeľ Akadémie Christian Ruben. Po smrti otca vo februári 1844, ktorý financoval jeho štúdiá, bol odkázaný na materiálnu pomoc oravského šľachtica Michala Kubína mladšieho. Bohúň patril do skupiny štúrovcov. Najčastejším obsahom jeho malieb boli portréty, ktoré sú vystavené vo väčšine slovenských galérií, v Prahe a iných mestách Európy. Taktiež tvoril oltárne obrazy, ktoré sú roztrúsené v kostoloch po celom Slovensku a Poľsku. Krajinomaľbe sa venoval len príležitostne, pričom vychádzal najmä z prírodných motívov oravského regiónu. Za vyvrcholenie jeho tvorby je považovaná temperová skica „Slovenské ľudové zhromaždenie“, s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska. Jeho pravdepodobne najznámejším obrazom je portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána. V septembri 1854 prišiel Peter Michal Bohúň spolu so svojou manželkou Žofiou Amáliou Klonkayovou, dcérou zemana z Lučivnej na Spiši a dvoma deťmi do Liptovského Svätého Mikuláša, kde takmer 11 rokov vyučoval maľbu na dievčenskej evanjelickej škole. Na jeseň roku 1865 zadlžený Peter Michal Bohúň opustil Slovensko a spoločne s rodinou sa usadil v Haliči, v obci Lipnik pri Białej (v súčasnosti časť mesta Bielsko-Biała). Najskôr býval v Kontzerovom dvore, na adrese Lipnik č. 19, neskôr sa presťahoval do domu č. 23. V roku 1876 vycestoval Peter Michal Bohúň do Talianska, kde hľadal svojho syna Ľubora Milana, ktorý dezertoval z rakúskej armády. Podľa údajov białského evanjelického archívu Peter Michal Bohúň zomrel 20. mája 1879 na zápal pľúc. Je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Białej. www.sk.wikipedia.org (18.5.2015)
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 366.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 366.
[3] www.velicna.sk (18.5.2015)
Peter Michal Bohúň (* 29. september 1822, Veličná (Veľká Ves), okres Dolný Kubín – † 20. máj 1879, Bielsko-Biała, Poľsko) bol slovenský maliar. Narodil sa 29. septembra 1822 v oravskej obci Veličná v rodine evanjelického kňaza Jána Bohúňa a Jany Žofie Ambroziovej. Do školy začal chodiť v rodnej obci. Následne odišiel na gymnázium do Gemerskej Hôrky, kde sa naučil po maďarsky. Ďalšou etapou jeho štúdií bol odchod na evanjelické lýceum do Levoče v roku 1836. Z dôvodu národných protestov bolo v máji 1841 lýceum uhorskou vládou zatvorené. Bohúň odišiel do Kežmarku, kde študoval právo a vytvoril prvé maľby. 18. novembra 1843 začal Bohúň študovať v Prahe na Akadémii výtvarných umení. Jeho učiteľom bol nemecký historický maliar a vtedajší riaditeľ Akadémie Christian Ruben. Po smrti otca vo februári 1844, ktorý financoval jeho štúdiá, bol odkázaný na materiálnu pomoc oravského šľachtica Michala Kubína mladšieho. Bohúň patril do skupiny štúrovcov. Najčastejším obsahom jeho malieb boli portréty, ktoré sú vystavené vo väčšine slovenských galérií, v Prahe a iných mestách Európy. Taktiež tvoril oltárne obrazy, ktoré sú roztrúsené v kostoloch po celom Slovensku a Poľsku. Krajinomaľbe sa venoval len príležitostne, pričom vychádzal najmä z prírodných motívov oravského regiónu. Za vyvrcholenie jeho tvorby je považovaná temperová skica „Slovenské ľudové zhromaždenie“, s postavami ľudí v krojoch z celého Slovenska. Jeho pravdepodobne najznámejším obrazom je portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána. V septembri 1854 prišiel Peter Michal Bohúň spolu so svojou manželkou Žofiou Amáliou Klonkayovou, dcérou zemana z Lučivnej na Spiši a dvoma deťmi do Liptovského Svätého Mikuláša, kde takmer 11 rokov vyučoval maľbu na dievčenskej evanjelickej škole. Na jeseň roku 1865 zadlžený Peter Michal Bohúň opustil Slovensko a spoločne s rodinou sa usadil v Haliči, v obci Lipnik pri Białej (v súčasnosti časť mesta Bielsko-Biała). Najskôr býval v Kontzerovom dvore, na adrese Lipnik č. 19, neskôr sa presťahoval do domu č. 23. V roku 1876 vycestoval Peter Michal Bohúň do Talianska, kde hľadal svojho syna Ľubora Milana, ktorý dezertoval z rakúskej armády. Podľa údajov białského evanjelického archívu Peter Michal Bohúň zomrel 20. mája 1879 na zápal pľúc. Je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Białej. www.sk.wikipedia.org (18.5.2015)
Bibliografia
www.velicna.sk
www.velicna.sk
GPS
49.203974, 19.246394
49°12'14.3"N 19°14'47.0"E
49.203974, 19.246394
49°12'14.3"N 19°14'47.0"E