Lokalita
obec Veľké Ripňany, okres Topoľčany, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne barokový kostol postavený v roku 1692, ktorý klasicisticky prestavali v roku 1853. Jednoloďová stavba s krížnou loďou, rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Na južnej strane je pristavaná sakristia, na severnej oratórium. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom pruskej klenby, loď štyrmi poľami krížovej hrebienkovej klenby. Fasády sú novšie. Výmaľba interiéru je od F. Papa a E. Petrikoviča. Veža situovaná na strednú os priečelia je zakončená dvojstupňovou zvonovitou strechou. ^[1]
 

Hlavný oltár z roku 1804 má sochy anjelov z 19. storočia. Menza s tabernákulom a sochami cherubínov má v pozadí oltárny obraz sv. Jána Nepomuckého od Františka Schona z roku 1804. ^[2] Hlavný oltár bol ako jeden celok dovezený z Čiech v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. ^[3] Bočný oltár Panny Márie z čias stavby kostola má na zalamovanej menze tabernákulum a nad ním sochu Madony, po stranách sochy sv. Štefana kráľ a a Ladislava. Bočný oltár Kalvárie je baroková oltárna architektúra z 18. storočia, na drevenej zalamovanej menze sa nachádza pilastrová architektúra s Kalváriou uprostred. Spovednica ja klasicistická z konca 18. storočia, s dekorom festónov. Obraz Panny Márie pochádza zo začiatku 18. storočia ^[4]
 

Najstaršie písomné doklady o Veľkých Ripňanoch pochádzajú z roku 1156, kedy sa uvádza pomenovanie Ripin. Tento najstarší údaj pochádza zo súpisu desiatkov, ktoré dal spísať ostrihomský arcibiskup Martirius v roku 1156 a ktoré boli odsúhlasené kráľom Gejzom II. V tomto historickom dokumente sa hovorí o Slovensku a spomínajú sa mená sedemdesiatich farských obcí na jeho juhozápade. V listine dáva ostrihomský arcibiskup Martirius jemu patriace desiatky (z vymenovaných sedemdesiatich farských obcí) kanonikom ostrihomského kostola. Jednou z vymenovaných dedín je Ripin (Veľké Ripňany). Teda už v roku 1156 bol Ripin (Veľké Ripňany) vymenovaný medzi farským dedinami, ktoré už aj pred rokom 1156 platili desiatky ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý sa v roku 1156 desiatkov v prospech kapituly zriekol. ^[5]
 

Je teda isté, že od roku 1156 bol v Ripňanoch farár a fara, majúci povinnosť odvádzať desiatky. A keď tam bola fara, tak tam bol aj kostol. Presné údaje o vzniku kostola sa žiaľ nezachovali. Vždy bol a je strediskom viery farský kostol, dnes zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Jeho poloha naznačuje, že svätyňa tu stála už v dávnych časoch. Už prvý uhorský kráľ Štefan prikázal, že vždy desať dedín musí postaviť kostol a živiť kňaza. Sú predpoklady, že počas jeho vládnutia bola na tomto mieste postavená kresťanská svätyňa (11. storočie). Neskôr sa tu sformovala aj farnosť. V prvej tretine 16. storočia, v dobe vojen a krádeží, bol kostol poškodený a zrúcaný. Farnosť zanikla. Bolo to určite dôsledkom prvého tureckého pustošenia v roku 1530. ^[6]
 

Obec v druhej polovici 16. storočia veľmi silne vzrástla, vďaka čomu bolo možné obnoviť faru a kostol. Bola to zásluha Tomáša Vizkeletiho. Žiaľ, ďalšie turecké plienenia už v roku 1599 opäť narušili dedinu, kostol a farnosť. Výsledkom týchto plienení a aj reformácie bolo, že farnosť Veľké Ripňany prevzali evanjelickí farári. V roku 1630 sa Michal Vizkeleti postaral o rekatolizáciu farnosti a získal pre obec aj katolíckeho kňaza. ^[7]
 

Samotný farský kostol bol pôvodne v roku 1595 požehnaný ako Kostol Narodenia Panny Márie, neskôr v roku 1853 bol klasicisticky prestavaný a posvätený ako kostol sv. Jána Nepomuckého. ^[8]
 

Do farnosti Veľké Ripňany patria dve filiálky - Malé Ripňany a Lužany, ktoré majú svoje kostoly. ^[9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.