Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Veľký Grob
Iný názov
Nemecký Grob, Maďarský Grob, Uhorský Grob
Lokalita
obec Veľký Grob, okres Galanta, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Neskororenesančný kaštieľ z druhej polovice 17. storočia. Spomína sa v roku 1781. Je to rozložitá prízemná budova s pôdorysom tvaru písmena L a dvojtraktovým dispozičným riešením. Vo dvore sa nachádzala prebiehajúca pilierová arkáda zaklenutá krížovými klenbami. Zachoval sa pôvodný vstupný portál na novoupravenej fasáde. [1]
 

Kaštieľ nechali postaviť vlastníci obce, členovia významného šľachtického rodu Pálffyovcov. [2]
 

Veľký Grob sa dostal do rúk rodu Pálffy ako súčasť panstiev Pezinok a Svätý Jur v prvej polovici 16. storočia. Stavba veľkogrobského kaštieľa súvisela s najväčšou pravdepodobnosťou s organizáciou správy panstva, keďže jeden zo správcov pálffyovského majetku sídlil v obci a spravoval majer nielen vo Veľkom Grobe, ale aj v Kráľovej. Neskôr v obci sídlil dvorský, ktorý spolu s ďalšími úradníkmi riadil správu kráľovského obvodu pezinskej časti panstva a po vzniku samostatného panstva Kráľová v roku 1788 tu sídlil obilník, spravujúci jeden z hospodárskych obvodov panstva so sídlom práve vo Veľkom Grobe. [3]
 

Kaštieľ slúžil pre potreby úradníkov, ktorí v ňom bývali. Nikdy nebol sídlom majiteľov, ktorí ako svoju rezidenciu využívali kaštieľ v neďalekej Kráľovej pri Senci. Z tohto dôvodu sa do súčasnosti o stavbe zachovalo len veľmi málo informácií a aj archívne pramene sú pri snahe o odkrytie jeho histórie veľmi skúpe. [4]
 

Presný rok, resp. obdobie postavenia kaštieľa nie je známe, pri výskume pamiatok v 60. rokoch 20. storočia objekt navštívili pracovníci Pamiatkového úradu, ktorí na základe jeho architektonických prvkov prišli k predpokladu, že kaštieľ pochádza z druhej polovice 17. storočia. Podľa známeho kartografa, lexikografa a pedagóga Jána Mateja Korabinského ho nechal postaviť Ján Pálffy až v roku 1725. Isté je, že v 18. storočí kaštieľ už stál, dokladajú to záznamy v urbári Panstiev Pezinok a Svätý Jur z roku 1735, pramene k cirkevným dejinám i súpis veľkogrobského obvodu panstva Kráľová z roku 1799. [5]
 

Vzhľad kaštieľa a celého jeho obvodu zachytávajú dva zachované plány pochádzajúce z roku 1853, ktoré vyhotovil panský geometer Ján Gregorovič. Presne dokladujú dispozičné riešenie kaštieľa ako aj ďalšie objekty nachádzajúce sa v jeho obvode (príbytok poľovníka, maštale, vozovňa, stodola). [6]
 

Keď v roku 1908 zomrel posledný mužský potomok pezinskej vetvy pálffyovského rodu – Ján Pálffy, nastal dlhotrvajúci spor o jeho majetky. Jeho jediná sestra Gabriela Andrássy totiž napadla zanechaný bratov testament. Nakoniec v roku 1918 prišlo k uzatvoreniu dohody medzi dedičmi, na základe ktorej pripadol majetok vo Veľkom Grobe i s kaštieľom rodine Andrássyovcov. [7]
 

Koniec prvej svetovej vojny priniesol rozpad monarchie, vytvorenie novej Československej republiky, čo znamenalo radikálnu zmenu v dovtedajšom usporiadaní spoločnosti. Zákonom bolo zrušené šľachtictvo, používanie titulov a radov a takisto prišlo k zmene štruktúry pozemkového vlastníctva v novovzniknutom štáte. Pozemková reforma zasiahla aj majetok Pálffyovcov a Andrássyovcov na západnom Slovensku, čo vyvolalo opätovné súdne spory dedičov Jána Pálffyho so štátom. Kaštieľ bol v konečnom dôsledku vyňatý zo záboru a jeho majiteľkou bola v prvej polovici 20. storočia Gabrielina dcéra Natália Széchényi. Sídlil v ňom istý čas notársky úrad, neskôr podľa správy miestneho notára z roku 1942 v ňom bývalo deväť rodín, ktorým toto ubytovanie majiteľka žijúca v Budapešti zrejme prenajímala. Stav budovy v tom čase bol už alarmujúci, zrútila sa totiž časť strechy a bývanie v nej bolo len na vlastné nebezpečenstvo. Po ďalších zmenách v pozemkovom vlastníctve, ktoré sa udiali v 50. rokoch 20. storočia, sa majiteľom objektu kaštieľa stala rodina Turcárových, ktorá ho vlastní dodnes. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kaštieľa je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Situovaný je pri hlavnej komunikácii vedúcej smerom na Pusté Úľany v susedstve rímskokatolíckeho Kostola sv. Anny. [9]
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 392.
[2 - 9] ČERVENKOVÁ, Ivana: Kaštieľ vo Veľkom Grobe – známy i neznámy. http://msks-senec.sk/kastiel-vo-velkom-grobe-znamy-i-neznamy-prednaska-mgr-ivany-cervenkovej-phd-25-2-2015-19-00/ (6.10.2019)
Bibliografia
www.velkygrob.sk
GPS
48.254016, 17.496908
48°15'14.5"N 17°29'48.9"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk