Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Veľký Ruskov (Nový Ruskov) - Chrám Pokrovu Presvätej Bohorodičky
Gréckokatolícka konfesia
Lokalita
obec Nový Ruskov, okres Trebišov, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Kostol z roku 1909 postavený v historizujúcom miešanom slohu s prvkami ukrajinského baroka a neorománskej architektúry. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria má na západnom priečelí predstavanú vežu s vysunutou bránou a dvoma menšími postrannými vežami. Všetky veže sú kryté barokovými cibuľami. [1]
 

Vnútorné zariadenie je z čias stavby kostola. [2]
 

Výstavba chrámu Pokrovu Presvätej Bohorodičky vo Veľkom Ruskove sa začala v roku 1906. Starý murovaný chrám, ktorý mal vtedy 116 rokov, už nevyhovoval. Bol malý a ukázali sa trhliny. Bol zbúraný a na jeho mieste sa postavil nový. Základy starej cerkvi sú vo vnútri novej. Stavba je z kameňa a len veľmi málo z tehál. Kameň bol dovážaný z maďarského Bodrogkereszturu, piesok z Ondavy a Tople. Práce trvali tri roky. Ľudia prispievali na stavbu povinne podľa toho, kto mal koľko majetku. Počas budovania sa bohoslužby konali v ľudovej škole oproti cerkvi. Na nový chrám prispel aj starý patrón z rodu Andrássyovcov z Trebišova. Kto bol staviteľom a kto stavbu viedol sa nevie. Hovorí sa, že projekt urobil nejaký Forgáč z Košíc, no sú ľudia, čo hovoria, že bol z Pešti. Nič neprezrádza ani plán objektu, ktorý sa zachoval. Je tam iba meno Júliusa Poľanského ako miestneho farára a kurátorov Ferja a Borovského. Plán bol vypracovaný ešte v roku 1902. Oltár v novom chráme chceli postaviť tak isto ako bol v starom chráme – k východu. Avšak, aby bol lepší vzhľad, prístup a estetika, požiadali biskupský úrad o povolenie postaviť oltár smerom na západ. Kríž na hlavnej veži je zo starej cerkvi. [3]
 

Inventár zo starej cerkvi veriaci porozdávali do iných farností. Jeden zvon dali do zvonice do Malého Ruskova. Ďalší predali do Čeľoviec, vraj do pravoslávnej cerkvi. Zástavy dali do Kašova a rizy venovali do Bačkova. [4]
 

Na mieste kde stojí chrám bol cintorín. Pri kopaní sa našli hroby. Údajne pri búraní starého chrámu bola nájdená fľaša s pamätnou listinou, podľa ktorej chrám stál 250 rokov. To znamená , že bol postavený v roku 1656. Fľašu s listinou znova zamurovali do novej stavby chrámu, nevedno kam. V roku 1969 pri oprave fasády chrámu správca farnosti hľadal hluché miesta, ale neúspešne. Údaj v zmienenej listine je v rozpore s historickými údajmi, avšak jedno je isté, že Ruskovčania platili pápežsky poplatok z chrámu už začiatkom 13. storočia. [5]
 

Lásku k Bohu v roku 1929 veriaci zhmotnili zbierkou výsledkom ktorej bolo vymaľovanie chrámu. Pamiatkou na túto udalosť je oferná listina umiestnená v chráme. Chrám je príkladom dokonalého zvládnutia techniky fresky a skvelého stvárnenia monumentálneho ikonopiseckého umenia vo vzťahu k architektúre objektu, Na tri podkladné farby /modrá, zelená a hnedo-červená/ maľoval svoj umelecký i duchovný odkaz Jozef Bokšay, ktorý v roku 1929 vymaľoval interiér tohto chrámu, ako prvý vo svojom umeleckom živote. Svedčí o tom zaznamenaná výpoveď o. Pavla Dancáka st., ktorý spomína na slová Jozefa Bokšaya, ktoré mu tlmočila jeho dcéra: „Navštív chrám v Ruskove pri Trebišove, lebo je to prvý chrám, ktorý som celý maľoval sám“. [6]
 

Jeden zo zakladateľov Zakarpatskej školy výtvarného umenia, národný umelec Ukrajiny Jozef Bokšay vymaľoval interiér chrámu obrazmi svätých, pričom voľné miesta dotváral geometrickým a rastlinným ornamentom maliarsky pomocník Koch. V sakrálnych kompozíciách víťazil realizmus a farebnosť Zakarpatskej školy výtvarného umenia. Svedčia o tom obrazy svätých v životnej veľkosti, umiestnené na bočných stenách chrámu s nápismi v cirkevnoslovančine , a to sv. Bazila Veľkého, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Bohoslovca, sv. Cyrila a Metoda, sv. Juraja, sv. Antona Paduánskeho a zo Starého zákona diela Mojžiš, prorok Eliáš a kráľ Dávid. Pri maľbe interiéru chrámu vychádzal Jozef Bokšay z klasických diel talianskeho baroka, ktoré boli plné života, bezhraničnej fantázie, optimizmu a nadšenia. Tieto umelecké prvky možno nájsť v kompozičnom stvárnení všetkých diel, ale osobitne v troch výjavoch z Písma, ktoré sú umiestnené na klenbe a zobrazujú narodenie, krst a vzkriesenie Spasiteľa. Lásku k Spasiteľovi dokázal Jozef Bokšay v chrámovej tvorbe vynikajúco spojiť so životom a každodennou prácou jednoduchých ľudí. Takúto paralelu Bokšayovho duchovného umeleckého vyznania možno nájsť aj v jednom z obrazov v chráme, ktorý má pôvod v roľníckej tradícii tejto farnosti. Muž s kosou na ramene a žena so zopätými rukami kľačia pri zviazanom snope obilia a prosia Presvätú Bohorodičku, ktorá sa zjavuje s rozprestretým omoforom, o milosť a ochranu. Pod obrazom je nápis, „Pod tvoju milosť pribihajem“. Podobne medzi siedme a ôsme zastavenie krížovej cesty Bokšay včlenil výjav z Písma, ktorý zobrazuje Krista kráčajúceho s učeníkmi cez pšeničné pole. Osobitnú pozornosť si z umelecko-historického a náboženského hľadiska zasluhuje ikonostas. Napriek tomu, že nie je isté, či ho kompozične zostavil Bokšay, alebo sa prispôsobil návrhu Jozefa Briešťanského, usudzuje sa, že ide pravdepodobne o Bokšayov návrh. [7]
 

Ikonostas je vernou kópiou trojvežového chrámu. Dve menšie veže vyplňujú priestor na umiestnenie obrazov. Nad cárskymi dverami je Posledná večera. Základné ikony sú sv. Mikuláš, Presvätá Bohorodička, Kristus a Pokrov. Stiesnený priestor neumožnil umelcovi umiestniť nad nimi sviatky Pánove a Presvätej Bohorodičky. Tieto boli kompozične včlenené do priestoru ľavej veže ako aj sviatky Pána, ktoré umiestnil na opačnej strane. Dominantné miesto v chráme má oltárny obraz – Zjavenie Presvätej Bohorodičky v Carihrade - Pokrov. [8]
 

V chráme je zvon, ktorý prezentuje zvonolejársku prácu Ignáca Löcherera z Prešova, ktorý ho odlial v roku 1794. Jeden z 3 zvonov musel byť v rokoch prvej svetovej vojny odovzdaný na vojenské účely. Bol to veľký zvon, tzv. „URBAR“, pretože ho zakúpili členovia urbariátu. Namiesto neho doviezli 22.11.1924 zvon nový. Bola to radostná udalosť, ale zároveň aj sklamanie. Ľudia objednali väčší, no ten zvon, ktorý došiel, bol menší oproti objednanému, preto boli sklamaní. Tento rozdiel dodnes vidno na krosnách vo veži. [9]
 

Oltár urobil rezbár Helfer z neďalekých Veľat, rovnako aj kazateľnicu a bočné oltáriky Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie. Svietniky pred hlavným ikonostostasom zakúpil pre chrám kantor Michal Vasiľko v roku 1936. Najstarší kalich je z roku 1751 a jeho autorom je pravdepodobne Ján Szilassy. Ruskovský rodák, zakladateľ Svetového kongresu Slovákov Štefan B. Roman, dal niekoľkonásobnú zväčšeninu ruskovského chrámu postaviť ako katedrálu v kanadskom Toronte. [10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 394.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 394.
[3 - 10] www.cxm.sk (12.12.2016)
Bibliografia
www.novyruskov.sk
GPS
48.650147, 21.678291
48°39'00.5"N 21°40'41.9"E



www.pamiatkynaslovensku.sk