Lokalita
obec Vrbové, okres Piešťany, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Starý židovský cintorín je malebným miestom, na ktorom dýcha zašlá sláva miestnej židovskej komunity. Mesto bolo bezpečným útočiskom pre utečencov z Viedne (1670) a Uherského Brodu (1683). V roku 1787 tvorilo židovskú komunitu 560 osôb (čo predstavovalo 42% z celkového počtu obyvateľov) a na vrchole svojho rozkvetu v roku 1880 mala 1 303 členov. Náhrobné kamene reprezentujú rôzne obdobia a štýly, od najstarších jednoduchých pieskovcovových macev až po monumentálne žulové pomníky z predvojnového obdobia. Najnavštevovanejší je hrob slávneho rabína Jakoba (Koppel) Altenkunstadta, známeho ako Koppel Charif, ktorý zomrel v roku 1836. ^[1]
 

V novoveku sa mení pomer obyvateľstva Vrbového, pretože do mestečka v roku 1683 prišlo z Moravy (a z Uherského Brodu) asi dvesto Židov. Ďalší Židia prichádzali do Vrbového z Viedne najmä na prelome 17. - 18. storočia. Komunita sa rozrastala a zriadila si samostatnú náboženskú obec. Už v roku 1731 mali v meste prvú synagógu. Zaujímavé je, že pravdepodobne až do 19. storočia patrili piešťanskí Židia do rabinátu vo Vrbovom. Novopostavená synagóga z roku 1883 slúžila až do roku 1942, kedy sa stalo Vrbové getom pre všetkých Židov z okresu Piešťany. Títo Židia boli neskôr presunutí do koncentračného tábora v Osvienčime, po vojne sa do obce žiadny z preživších nevrátil. ^[2]
 

Vysoký podiel židovského obyvateľstva vo Vrbovom dokladuje veľký cintorín, ktorý sa nachádza v meste. Vchod do neho je cez dvor rodinného domu. ^[3]
 

Vrbovský židovský cintorín pochádza z polovice 18. storočia. Je obkolesený zo všetkých strán tehlovým múrom a má pôdorys štvorca. Cintorín sa zachoval aj s domom smútku z nepálenej hliny. Najstaršie náhrobky sú z 18. storočia a posledné z obdobia medzi dvomi svetovými vojnami. Mnohé z náhrobkov sú silne poškodené. V súčasnosti je už väčšina z náhrobných kameňov očíslovaná a zdokumentovaná. O úpravu cintorínu sa stará Ústredný zväz židovských náboženských obcí Slovenskej republiky, ktorý je jeho vlastníkom. I keď veľa náhrobkov je zničených, tie ktoré sú v dobrom stave majú kvalitnú výtvarnú výzdobu. Vyskytuje sa na nich hlavne text v architektonicky stvárnenom priestore s dvomi stĺpmi; často sa objavuje symbol kohenov- žehnajúce ruky; nádoby na umývanie – misa a krčah, ktoré symbolizujú potomkov Lévitov. Samozrejmosťou je, že najstaršie náhrobky majú zväčša podobu macevy (jednoduchá stéla zo židovským textom), alebo dvoch združených macev. Zaujímavá je samotná stavba domu smútku. Je to jednoduchá budova z nepálených tehál a sedlovou strechou, s tromi okennými otvormi a veľkým dverným otvorom, aké majú maštale. Na tehlách sa zachovali fragmenty omietky. ^[4]
 

Najčastejšie je navštevovaný náhrobok rabína Jakoba (Koppel) Altenkunstadta (1766 – 1836), známeho aj ako Koppel Charif, čo dosvedčuje množstvo kamienkov na jeho náhrobku. V židovskej kultúre je zvykom uctiť si zomrelého kamienkom, ktorý sa po jeho navštívení položí na jeho hrob, alebo na náhrobný kameň. Z Vrbového pochádzal aj Jozef Chaim Sonnenfeld, významná osobnosť izraelskej histórie. Bol spolužiakom Tomáša G. Masaryka a okolo roku 1890 emigroval do vtedajšej Palestíny, do Jeruzalema. Sonnenfeld bol zástancom mierového spolužitia Židov a Arabov v Palestíne. Sonnenfeld už ako hlavný jeruzalemský rabín privítal v roku 1927 vtedajšieho československého prezidenta T. G. Masaryka na jeho oficiálnej štátnej návšteve Palestíny. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Nachádza sa na Cintorínskej ulici, oproti katolíckemu cintorínu. Od židovskej synagógy, ktorá stojí na hlavnej ceste, je vzdialený len 500 metrov. ^[6]