Lokalita
obec Východná, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol z polovice 15. storočia. Klasicistický ho prestavali v roku 1803 a vežu nastavali v roku 1827. Opravený bol v roku 1928.. Je to jednoloďová stavba s polygonálne zakončením presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium bolo v roku 1827 zaklenuté plochou pruskou klenbou. Loď má rovný strop. Hladké fasády sú na presbytériu členené opornými piliermi. Na západnom vstupnom priečelí stojí veža spevnená na nárožiach opornými piliermi a členená pilastrami. ^[1] Veža je zakončená zvonovitou prilbou.
 

Nad mierne lomeným vstupným portálom so skoseným ostením a železnými dverami sú letopočty 1827 a 1928 datujúce prestavbu a obnovu kostola. Zvon pochádza zo 17. storočia.. ^[2]
 

Kostol sv. Štefana prvomučeníka je najstaršia stavba vo Východnej. Podľa doterajších poznatkov ho postavili v 15. storočí. Keďže o tomto období Východnej nie sú zatiaľ známe žiadne informácie, preto je možné iba predpokladať, že o výstavbu kostola sa pričinili farári z Hýb, ktorí v hybskom rímskokatolíckom kostole Všetkých svätých slúžili už od začiatku 14. storočia a okrem krátkeho obdobia (1687 - 1698) vykonávali cirkevné obrady až do roku 1943 aj vo Východnej. ^[3]
 

Pôvodne to bola neveľká, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a bez veže. Počas piatich storočí nadobúdal kostol nové podoby. Najstaršie známe stavebné zmeny sú zaznamenané na jeho vstupnom portáli z tesaného pieskovca s čoraz ťažšie čitateľným nápisom Andraz Schuri 1618 z Wichodnej. Dá sa z neho usúdiť, že vtedy pristavili ku kostolu nízku vežu, na ktorú v rokoch 1634 - 1636 zavesili prvé zvony. Z tohto obdobia akiste pochádzajú aj vstupné gotické, plechom obité dvere a stará kamenná svätenička, ktorá donedávna ležala medzi náhrobnými kameňmi niekdajšieho prikostolného cintorína. ^[4]
 

Ďalšie, žiaľ podrobnejšie nešpecifikované úpravy sa spomínajú v roku 1727 a 1803. V roku 1827 nadstavili vežu do súčasnej výšky. Vystupovalo sa ňu drevenými schodmi s prístreším na jej južnej strane. V roku 1834 zavesili na nadstavenú vežu terajší veľký zvon, ktorý preliali zo zvona uliateho na počesť sv. Štefana z roku 1634. V tomto období svätyňu zaklenuli plochou pruskou klenbou a vo vstupnej predsieni („babinci“) urobili krížovú klenbu. Vtedy pravdepodobne pristavali aj sakristiu, čím kostol nadobudol súčasné pôdorysné rozmery 12 x 21 metrov. ^[5]
 

Ďalšie stavebné práce sa datujú do roku 1928. Spočívali vo zväčšení troch „románskych“ okrúhlych okien v chrámovej lodi za účelom zlepšiť osvetlenie kostola. Dovtedy mali tvar a veľkosť ako terajšie okienka nad chórom. Pri tejto príležitosti vymenili drevené rámy na všetkých oknách za železné, ktoré zhotovil miestny zámočník Ondrej Števček. Murárske práce a vybielenie kostola zverili murárskym majstrom Michalovi a Jozefovi Majerčíkovcom. Súčasťou úprav bolo zavedenie elektrického osvetlenia kostola, inštalácia bleskozvodu a výmena „šalogatrov“ na kostolnej veži za kovové. ^[6]
 

Strecha kostola bola pôvodne pokrytá šindľom. Jeho výmenu spomínajú staré spisy z roku 1924 a 1949. V 60. rokoch 20. storočia celú strechu kostola prekryli pozinkovaným plechom a začiatkom 80. rokov 20. storočia medeným plechom. ^[7]
 

Významnejšie vnútorné úpravy kostola sa uskutočnili aj v roku 1932, keď sa zistilo, že v dôsledku zostarnutia drevených trámov nad chrámovou loďou omietka začína opadávať. Trámy vymenili, vnútro kostola obielili a vyzdobili nástennými a stropnými maľbami. Ich autorom bol Mikuláš Štalmach z Liptovského Mikuláša. Jeho maliarska práca vydržala až do 70. rokov 20. storočia, kedy sa rozhodli vymaľovanú klenbu chrámovej lode zakryť dreveným kazetovým stropom. Do kaziet neskôr umiestnili obrazy svätých od akademického maliara Fera Kráľa. ^[8]
 

Pri vstupe v predsieni upúta mosadzná tabuľa upozorňujúca na súbor olejomalieb v interiéri chrámu. Stojí na nej - Te Deum laudammus. Súbor olejomalieb ma priečelí presbytéria, na strope a bočných stenách kostola vytvoril na oslavu Pána akademický maliar Fero Kráľ. Podnet na vytvorenie tohto diela dali vdp. Prof. ThDr. PhDr. Ladislav Hanus, dr h. c. (1907 - 1995) a vdp. Ján Kováč (1915 - 1998). Obrazy maľované na dreve – olejomaľby sú veľkosti 80 x 80 cm vložené do drevených kaziet 90 x 90cm. Strop je usporiadaný do kaziet. V kazetách sú vložené obrazy s podobizňami svätých, ktorých mená nosia, resp. nosilo trinásť liptovských obcí - Liptovská Svätá Mara, Liptovský Svätý Ján, Liptovský Svätý Mikuláš, Liptovský Svätý Ondrej, Liptovský Svätý Kríž, Liptovský Svätý Duch (obec zničená Turkami), Liptovský Svätý Štefan (obec zničená Turkami), Liptovská Svätá Alžbeta, Liptovská Svätá Anna, Liptovský Svätý Martin, Liptovský Svätý Peter, Liptovský Svätý Michal, Liptovský Svätý Pavol (dnešná Pavlova Ves). Na priečelí presbytéria je päť obrazov vo forme rovnoramenného kríža a štrnásť obrazov zo zastavení krížovej cesty po bokoch kostola. Nachádza sa tu aj obraz Božského srdca. ^[9]
 

V roku 1948 odviezli farníci na opravu organ. Jeho komplikovaná preprava ich donútila upraviť schodište na chór. K zásadnej zmene schodišťa na chór a na vežu došlo v polovici 50. rokov 20. storočia, kedy výstupný prístrešok so schodmi na južnej strane veže nahradili murovanou prístavbou so vstupom z predsiene. Železné mrežové dvere, ktoré tento vstup uzatvárajú, vyhotovili v 80. rokoch podľa návrhu akademického sochára Alfonza Gromu. Vtedy zadovážili aj nové kyvadlové dvere medzi predsieňou a chrámovou loďou. ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1999 prebehli rozsiahle rekonštrukčné práce vo vnútri kostola. Pozostávali z opravy muriva a podlahy sakristie, opravy omietok v chrámovej lodi, obielení vnútra kostola a osadení železných mreží medzi predsieňou a chrámovou loďou. Následná generálna oprava oplotenia kostola nebola jednoduchá a vyžiadala si sebaobetovanie neveľkého počtu farníkov vo forme stoviek odpracovaných hodín. ^[11]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.