Lokalita
obec Vyšná Myšľa, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
V tomto priestore sa na oboch brehoch rieky Olšavy od 3. do konca 5. storočia rozkladala osada germánskych kmeňov Vandalov a Viktofálov. Po ich odchode priestor osídlili Slovania a život tu pulzoval až do stredoveku. Pôvodný názov tzv. potočnej dediny bol asi Musla. Keď v 13. storočí na neďalekej dominantnej polohe v Nižnej Myšli vybudovali Abovci kláštor, stala sa táto dedina poddanskou a bola súčasťou rozsiahlych majetkov prepošstva. Zanikla okolo roku 1458 po tom, čo ju vyplienili bratríci. ^[1]
 

Pred rokom 1300 bol na návrší nad riekou (dnes kataster obce Vyšná Myšľa) postavený ranogotický jednoloďový kostol s pravouhlým presbytériom a sakristiou. Pri kostole založili aj cintorín. Po zániku dediny sa tu pochovávalo ešte ďalších 200 rokov. Ako cintorínsku kaplnku vtedy ľudia z okolia využívali iba nezbúranú časť kostola – apsidu. ^[2]
 

Patrónkou kostola bola pravdepodobne sv. Mária Magdaléna, preto sa tu každoročne v lete konajú výročné omše. ^[3]
 

Stavba má klasickú orientáciu východ – západ, avšak s výraznou odchýlkou od základnej osi smerom na juh. Touto odchýlkou sa stavitelia kedysi zrejme prispôsobili terénu. Vonkajšie rozmery kostola sú 14,5 x 8,5 m. Východný uzáver tvorila pravouhlá apsida s vnútornou svetlosťou 3,8 m a s vonkajšími rozmermi 5,5 x 5 m. Vchod bol široký 160 cm a bol situovaný na západnú stranu. Počas výskumu bol odkrytý aj starší južný vstup do kostola, ktorý bol neskôr zamurovaný. V priestore presbytéria sa odkryli základy oltárnej menzy, ktoré pozostávali z veľkých kameňov kladených na sucho. K apside bola neskôr pristavaná sakristia s rozmermi 5 x 4,5 m. Dlážka kostola bola tehlová. V lodi kostola sa našli, okrem nesúvislej deštrukcie dlážky, aj jej zachované fragmenty. Najlepšie sa dlážka zachovala v priestore sakristie. ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V spolupráci s Obecnými úradmi vo Vyšnej Myšli, Nižnej Myšli a Ždane tu uskutočnil v rokoch 1996 – 1998 Archeologický ústav SAV s podporou COLLEGIUM MYSSLE, o.z., archeologicko-architektonický výskum. Hlavným výsledkom bola následná citlivá pamiatková úprava ruín kostola. ^[5]
 

Podľa ľudovej tradície sa neďaleko obce Nižná Myšľa, na mieste zvanom Koscelek, mali nachádzať zvyšky kostola. Po terénnej obhliadke a následnom výskume, sa pravdivosť informácie potvrdila. Už v prvej sezóne výskumu bolo možné pôdorys stavby kostola spoľahlivo rekonštruovať vzhľadom na pomerne dobre zachované základy. Po skončení výskumu kostola sa prikročilo k rekonštrukcii a konzervácii jeho zvyškov. Chýbajúce časti muriva doplnili s použitím pôvodného kameňa zo sute, ktorý pre tento účel odkladali. Zrekonštruovala sa oltárna menza s použitím masívnej kamennej platne, nájdenej pri výskume v exteriéri kostola. ^[6]
 

Odkryté hroby cintorína sa rozprestierali na južnej a čiastočne na juhovýchodnej strane sakrálnej stavby. Už počas výskumu bolo zrejmé, že odkryté hroby nepatria k najstarším (stredovekým) hrobom prikostolného cintorína. Staršie hroby boli pravdepodobne zničené neskorším pochovávaním. ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav ruín pamiatky je veľmi dobrý.

Prístup
Nachádza sa v lesoch katastra obce Vyšná Myšľa. Pohodlný prístup k ruinám kostola je peši alebo autom z obce Nižná Myšľa, popri nálezisku zo staršej doby bronzovej na kopci Várhegy sa návštevník dostane po prechode mosta cez Olšavu a nasledujúcu lúčku k objektu vodárne. Vo vzdialenosti asi 50 mestrov nad vodárňou, v lese po chodníku, ktorý je súčasťou Náučného chodníka Horný Abov z Nižnej Myšle do Ždane, sa objaví miesto so zvyškami stredovekej sakrálnej stavby. Lokalita sa nachádza vo vzdialenosti asi 2,5 km južne od obce Nižná Myšľa. ^[8]