Lokalita
obec Vyšná Polianka, okres Bardejov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Drevený kostol postavený v roku 1919 z materiálu starého sakrálneho objektu, ktorý za prvej svetovej vojny zbúrali. Nový kostol stavali podľa starého, pochádzajúceho z roku 1810 a opravovaného v roku 1888. Zrubová stavba stojí na kamennom podmurive a je takmer celá vertikálne obitá doskami. K štvorcovej lodi sa pripája obdĺžnikové presbytérium a úzka kolmá predsieň, ktorá je súčasťou vežového priestoru. Vežu tvorí vlastne väčšia strešná vežička hranolového tvaru s rovným ihlancovým zastrešením. ^[1]
 

Chrám vybudovali na mieste, kde stál každý predchádzajúci drevený chrám a cintorín, snáď aj od čias založenia obce. Je to najdôležitejšie miesto v dedine, čo dokazujú i historické mapy. Podľa nich stál chrám na tom istom mieste aj v roku 1769 a 1820. ^[2]
 

Súčasný objekt pochádza síce až z obdobia rokov 1918 - 1919, kedy bol nanovo postavený. Stavbári však použili materiál zo starého chrámu a vybudovaný bol v tom istom štýle ako predošlý. Ak berieme do úvahy, že drevené konštrukcie sa prirodzene neustále obnovujú, tak súčasný chrám je kontinuálne pokračujúca stavba dreveného kostola z 18. storočia. ^[3]
 

Najstaršie zmienky o kostole vo Vyšnej Polianke sú z roku 1726, avšak nepriame. Existuje záznam o miestnom farárovi – Alexejovi Romanovičovi, ale z vizitácie z roku 1746 je zrejmé, že tam stál drevený chrám a čo je ešte dôležitejšie, je informácia, že je „nový a potrebuje zariadiť“. Kostol vznikol v rokoch 1745 - 1746, potvrdiť by to mal dendrochronologický rozbor starších častí súčasného chrámu. Je pravdepodobné, že tento chrám bol druhý v poradí, keďže Polianka je pomerne mladá dedina. Sídlo bolo založené v 16. storočí, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1572. Niekoľko rokov po založení si miestni obyvatelia mohli postaviť prvý, jednoduchý, drevený chrám, ktorý o 150 rokov nahradili tradičným typom drevenej sakrálnej architektúry. ^[4]
 

Dôvody neboli len vek a opotrebovanie materiálu. Počas prvej svetovej vojny bol objekt poškodený a po vojne bol nanovo postavený s použitím materiálu z pôvodného chrámu. Existujú aj zmienky, že kostol stavali podľa chrámu z roku 1810, ale viac pravdepodobné je, že to bolo podľa stavby z roku 1746. Dokazuje to ďalší archívny záznam, a to vizitácia z roku 1814, ktorá opisuje drevený gréckokatolícky filiálny kostol s dvoma zvonmi, ktorý bol vybudovaný za farára Alexeja Romanoviča a ten sa uvádza aj pri chráme z roku 1746. Ak by bola správa o kostole z roku 1810, objavujúca sa v literatúre, pravdivá, tak v zázname z roku 1814 by to bolo určite spomenuté. ^[5]
 

Dodnes sa zachovala stavba z roku 1918 - 1919. Chrám je tradičná trojdielna zrubová architektúra lemkovského typu s pravouhlou svätyňou na východe, štvorcovou loďou v strede a babincom na západe. Najvyššia je veža na západnej strane, je však už vtiahnutá do jednotnej strechy lode a babinca, čo je znak zjednodušenia pomerne zložitej tradičnej architektúry a vplyvu západu na cerkvi východného rítu. Zrub je položený na kamennej podmurovke. Strešnú krytinu tvorí drevený šindeľ, ktorý pokrýva i jednotlivé fasády chrámu. Takéto opláštenie zrubu je pomerne bežné. Na západnej fasáde a na veži je opláštenie doskové s krycími lištami. Zrubová stavba má svoju zvláštnosť. Strechy zdobia namiesto početných cibúľ či makovíc len dva štylizované kovové kríže. Umiestnené sú na veži, presnejšie na valbovej streche svätyne. Interiér je krytý jednoduchými trámovými stropmi a presvetlený malými pravouhlými oknami, členenými na ešte menšie tabuľky. ^[6]
 

Drevený chrám vo Vyšnej Polianke je pomerne málo známy, keďže nepatrí medzi najstaršie ani najkrajšie, napriek tomu predstavuje typ architektúry, ktorý sa vyvinul na hranici dvoch veľkých cirkevných okruhov a ich tradičného staviteľstva. Cirkev východného obradu dbala na prísny systém, ktorý sa prejavil v členení chrámu, tak vplyvom západu sa riešili skôr prvky architektúry ako najvyššia veža na západnej strane a podobne. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Chrám bol opravovaný v roku 1958 a 2004. ^[8]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Na severnom okraji regiónu Šariš, kde v tesnej blízkosti prebieha historická hranica s Poľskom, sa v doline Ondavy nachádza malá dedinka Vyšná Polianka. Dominantou obce je drevený chrám sv. Paraskevy. Sakrálny objekt stojí v strednej časti obce na pahorku zvažujúcom sa smerom na juh od hraničného hrebeňa. ^[9]