Lokalita
obec Medzev, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1773. Jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a českou plackou. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. ^[1] Veža je zastrešená barokovou cibuľovitou strechou s laternou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
 

Hlavný oltár je barokový z konca 17. storočia, pôvodne bol umiestnený v jasovskom premonštrátskom kostole a do Medzeva sa dostal okolo roku 1760, keď bol doplnený adorujúcimi postavami anjelov na tabernákulovej časti. Široká baroková stĺpová architektúra oltára má bočné akantové ušnice a nad ústredným neskorobarokovým obrazom je pôvodný barokový nadstavec s oválnym obrazom. Časť plastík je pravdepodobne od jasovského sochára J. A. Kraussa, ktorý podľa písomných prameňov pracoval pre kostol. Bočné oltáre Madony a sv. Jána Nepomuckého z konca 18. storočia sú riešené ako pendanty, s plastikami putti a festónmi. Obraz Madony je signovaným dielom J. L. Krackera z roku 1778. Kazateľnica s postavami Viery, Nádeje a Lásky je rokoková z druhej polovice 18. storočia, pravdepodobne od sochára J. A. Kraussa. Krstiteľnica s bohatou plastickou a ornamentálnou dekoráciou je rokoková z druhej polovice 18. storočia, tiež asi od J. A. Kraussa. Trojdielna organová skriňa je rokokovo-klasicistická z konca 18. storočia. Voľný obraz Dobrého pastiera je neskorobarokový z konca 18. storočia. Voľný obraz Márie Magdalény pochádza z čias okolo roku 1780. Maľovaný Boží hrob je tiež z čias okolo roku 1780. ^[2]
 

Z kanonickej vizitácie z roku 1731 vo farnosti Vyšný Medzev, prevedená Ostrichomským kanoníkom arcidiakonom Hontu sa píše: Miestna fara je materská, ktorá mala filiálku v Nižnom Medzeve, spravovanou administrátorom. Od roku 1726 je zabezpečený v oboch obciach farár. Kostol bol postavený na úctu Márie Magdalény. Posvätil ho pán Gregorius, z božej milosti a z milosti svätej stolice biskup Dalmatínsky a arcibiskup vikár ostrichomsky v roku 1397. Kostol nestačí pre počet obyvateľov. Kostol je kamenný dlhý 10, široký 5 a vysoký 4 Orgias na priečelí a kamennou vežou, krytou so svätyňou a loďou plechom (sub tabulato). Ľud farnosti je začlenený do katolíckej viery v počte 2 000, deti je 428. Všetci hovoria po nemecky, ale nájdu sa aj Slováci a Maďari. Farár je Engelbertus Hubacsek, z radu premonštrátov. Oltáre boli 3, ďalej orgán a 5 požehnaných zvonov. Cintoríny boli dva. Jeden vedľa kostola, obmurovaný starým múrom, druhý uzavretý, požehnaný mimo mesta oplotený. V oboch cintorínoch je postavený kríž, takisto 3 kríže na začiatku, v strede a na konci obce. Farský dom je murovaný so záhradou, ktorý má prístavky z dreva. ^[3]
 

Kostol bol zbúraný po výstavbe nového kostol, ktorý postavili na mieru existujúceho oltára, pôvodne umiestneného v jasovskom kláštore. Súčasný barokový interiér kostola pozostáva z hlavného oltára, dvoch bočných oltárov, krstiteľnice a kazateľnice. Oltáre sú vyzdobené prácami známeho maliara Johana Lukasa Krackera a sochára Johana Antona Kraussa, podobne ako v kláštore premonštrátov v blízkom Jasove. ^[4]
 

Vyšnomedzevský oltár je pôvodne rannobarokový a pochádza z jasovského kláštora. Vznikol pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia a je veľmi honosný. V druhej polovici 18. storočia sa jasovským opátom stal Andreas Sauberer, ktorý disponoval vynikajúcimi vedomosťami z oblasti hospodárstva a architektúry, takže za jeho čias postavili jasovský kláštor, ktorý dostal nové vnútorné zariadenie kostola. Starý jasovský oltár sa zachránil takým spôsobom, že pod vedením opáta Sauberera sa vo Vyšnom Medzeve vybudoval kostol na mieru oltára, ktorý sa v ňom nachádza dodnes. Uvedený čin je svetlým príkladom ochrany kultúrnych pamiatok v 18. storočí. Vyšnomedzevský oltár dotvorili a doplnili umelci Johan Lukas Kracker a Johan Anton Krauss, ktorí vyzdobili vtedajší jasovský kláštorný kostol. ^[5]
 

Oltár je dvojposchodový zo stĺpovou architektúrou, ktoré sú ukončené korintskými hlavicami, doplnený obrazmi a sochami. Na samom vrchole oltára tróni socha sediacej Panny Márie s Ježiškom so svätožiarou. V hornom poschodí oltára sa nachádza pôvodný obraz Boha Otca Stvoriteľa. V dolnom poschodí oltára je umiestnený hlavný centrálny obraz Márie Magdalény, ktorý namaľoval Lukáš Kracker. Obraz teologicky znázorňuje Máriu Magdalénu, ktorá vo sviatosti zmierenia získala večnú slávu v nebeskom kráľovstve. Protipól nebeského kráľovstva – pominuteľnosť hmoty znázorňuje lebka, ktorá je symbolom pozemskej smrti. Ako atribút Márie Magdalény sa nachádza na obraze pri jej nohách nádoba s vonnou masťou, s ktorou natrela Kristovi nohy podľa učenia evanjelia. Tabernákulum pochádza od sochára J. A. Kraussa. Podľa záznamov na zadnej stene oltára, bol v roku 1871 reštaurovaný Jurajom Reicherom pozlačovačom a mramorovačom. Po uplynutí 132 rokov oltár zreštaurovala firma Kafka z Červeného Kostelca na Morave. ^[6]
 

Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je tvorený bohatou vyrezávanou menzou, ktorá je miesto tabernákula ukončená barokovou predelou. Po oboch stranách menzy vystupujú v kosom uhle dvojstupňové podstavce, na ktorých sa nachádzajú sochy sv. Petra a Pavla v životnej veľkosti. Centrum oltára tvorí rozmerný barokový obraz sv. Jána Nepomuckého. ^[7]
 

Bočný oltár Matky božej, je vzhľadovo taký istý ako oltár Jána Nepomuckého. Postavy svätých tvoria sv. Joachim a sv. Anna (rodičia Panny Márie). Centrálny obraz znázorňuje Matku božiu s dieťaťom v náručí v domácom prostredí, ktoré vyjadruje kolíska so zaujímavou prikrývkou a vedľa sa nachádza košík so šijacími pomôckami. ^[8]
 

Hodiny na veži sú prekrásny a jedinečný kus, ktorý bol vyhotovený v období výstavby kostola okolo roku 1776. Meno výrobcu nie je známe, ale pravdepodobne ich vyrobil hodinár Steiner zo Štósu, ktorý v tomto období mal hodinársku dielňu. Prekrásny hodinový stroj sa skladá s ručne vyrobených súčiastok, ktoré boli pôvodne pospájané iba kovovými klinmi. Všetky kolesá, vrátane zubov boli ručne vykované s mimoriadnou presnosťou. Pôvodne boli hodiny so štvrťhodinovým bitím, neskôr prerobené na hodinové bitie. Presnosť hodín zabezpečuje kyvadlo hodín, dlhé štyri metre a váži 20 kg. ^[9]
 

Organ kostola sv. Márie Magdalény vo Vyšnom Medzeve pochádza z čias dokončenia výstavby kostola, to znamená asi po roku 1773. Zostrojil ho Johan Georg Schwartz v Prešove. Počas druhej svetovej vojny bol organ zdevastovaný a dlhé roky nefunkčný. Oprava, petrifikácia a nový náter boli urobené reštaurátorkou firmou Varhany Rieger – Kloss v Krnove v roku 1994. Oprava bola financovaná vládou Nemeckej spolkovej republiky a účelovo viazaná na opravu organu. ^[10]
 

Z kanonickej vizitácie z roku 1731 je zrejmé, že v starom kostole bolo päť benedikovaných zvonov. Dnešnú zvonovú stolicu naprojektoval a zostrojil Jozef Pozdech. Bol to významný budapeštiansky priemyselník, ktorý vyrábal zvonové stolice, zvony, kováčske mechy a iný železiarsky tovar. Dá sa povedať, že je svetový vynálezca nového uchytenia zvonov o korunu, zavedením tzv. „zvonovej hlavice“. ^[11]
 

 

Vyšnomedzevské zvony:
 

• veľký zvon Márie Magdalény má priemer 135 cm, samotný zvon váži 1200 kg. Na zvone je nápis: 1914-1918 ZUM ANDENKEN AN UNSERE GEFALLENEN KRIEGSHELDEN HEILIGE MÁRIA MAGDALÉNA BITTE FUR UNS. ONTOTTE EGRY FENENCZ KISGEJUGUM 1931
 

• druhý zvon s priemerom 110 cm ulial ho Walser Ferencz z Budapešti v roku 1875,
 

• tretí zvon má priemer 74 cm ulial ho Michael Heideperger v Lučenci v roku 1818,
 

• štvrtý zvon (umieračik) má priemer 46 cm. Ulial ho Egry Ferencz v roku 1931 spolu s veľkým zvonom. ^[12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Obnova sakrálneho objektu sa uskutočnila v roku 1991 a 2012. ^[13]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centrálnej časti obce.