Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Vysoká nad Kysucou - Kostol sv. Matúša apoštola
Rímskokatolícka konfesia
Iný názov
Vysoká
Lokalita
obec Vysoká nad Kysucou, okres Čadca, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v roku 1752(?). Obnovili ho v roku 1900 a 1957. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Sakrálny objekt nedostavali v pôvodnej koncepcii, ktorá rátala s klenbou. Interiér má rovný strop. Fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. [1] Veža má zvonovitú prilbu.
 

Hlavný oltár je neskorobarokový z roku 1770, polychrómovaný v roku 1802, obnovený v roku 1872 a 1900, keď čiastočne vymenili plastiky. Uprostred stĺpovej architektúry je obraz sv. Matúša od E. Swierwicza z roku 1872. Krstiteľnica je rokoková, zhotovená na spôsob lavába v období okolo roku 1770, polychrómovaná v roku 1802. Voľné plastiky dvoch biskupov, ktoré boli pôvodne na barokovom hlavnom oltári, sú z polovice 18. storočia. Zvony pochádzajú z roku 1766 od E. Christelliho z Bratislavy. [2]
 

Obec Vysoká nad Kysucou patrila po svojom vzniku cirkevne k turzovskej fare a tento stav trval viac ako 150 rokov. Až v druhej polovici 18. storočia sa Vysoká po cirkevnej stránke osamostatnila od svojej dovtedajšej materskej fary. Prvým predpokladom, aby mohla byť v niektorej dedine založená farnosť, bola samozrejme existencia kostola. [3]
 

Prvý kostol vo Vysokej bol postavený až v roku 1768. Predtým sa na území vysokej nespomína ani len kaplnka. Prvá kaplnka sa spomína až v roku 1815 na hraniciach Vysokej fary a farnosti Javorník Čierne. Bola postavená v roku 1807 Jánom Vavricom s bližšie nešpecifikovaným patrocíniom Panny Márie. [4]
 

Kostol bol hneď murovaný, zasvätený úcte sv. Matúša apoštola. O jeho stavbe ako aj pripravenosti Vysokej na zriadenie vlastnej farnosti sa píše vo vyšetrovacom spisu, ktorý 16. novembra 1771 vyhotovil Ignác Langauš, považskobystrický farár a bytčiansky vicearchidiakon a stoliční úradníci, podslúžny Gašpar Baroš a prísediaci – asesor stoličného súdu Jozef Maršovský. [5]
 

Kostol vtedy nebol ešte úplne dokončený. Mal vežu, sakristiu, tri oltáre, jeden hlavný a dva po stranách v tom čase ešte nevystavené. Kazateľnica nebola vymaľovaná, v kostole bola krstiteľnica, ale bez misy, nebol tam orgán ani lavice. Okolo kostola bol cintorín. Vo veži boli dva požehnané zvony, jeden väčší, vážiaci približne 101 kg a jeden menší, vážiaci 47 kg. Podľa spomínaného spisu to vyzerá tak, že bola hotová stavba kostola a postupne sa ešte doň zháňalo potrebné vybavenie. Kostol mal už vhodné a primerané vybavenie na slávenie sv. omše: napr. strieborný pozlátený kalich s paténou, medenú pozlátenú monštranciu, medené pozlátené cibórium, rôzne liturgické rúcha pre kňaza, oltárne plachty, liturgické knihy (misál, rituál, evanjeliar), ďalej baldachýn, svietniky, kovové kadidlo s navikulou atď. [6]
 

Kostol mal dotáciu od svojho rodáka Juraja Rudinca, v tom čase farára v Balašských Ďarmotách (dnes Balassagyarmat-Maďarsko). Juraj Rudinec bol vôbec prvým známym kňazom pochádzajúci z turzovskej farnosti. [7]
 

V čase návštevy menovanej komisie nebola ešte postavená ani fara, hoci primerané miesto už bolo vybraté a to vedľa kostola. Škola a byt pre učiteľa a organistu už boli hotové. Podľa súpisu bol tento dom postavený z dreva vedľa farského pozemku, kde mala stáť fara. Mal komoru a dve miestnosti, v jednej sa malo učiť a druhá mala slúžiť ako byt pre učiteľa - organistu. Je zaujímavé, že už v tomto súpise sa doslova hovorí o farnosti a spomína sa aj novoinštalovaný kňaz - tento kostol bol prv turzovskou filiálkou, teraz je však povýšený na farský kostol, nemá nijaké filiálky a ráta vo Vysokej 2119 duší. To bol oproti roku 1767 nárast o 408 ľudí. Hoci Vysoká nemala filiálky patrili k nej obyvatelia Javorníkov, z obcí Kolárovice, Petrovice, Pšurnovice a Setechov v počte 704 duší. To bolo územie neskoršej farnosti Javorník - Čierne, teda dnešného Makova. Cirkevne podliehali Vysokej aj obyvatelia dlhopolských a rovnianskych lazov, ktorí to mali do Vysokej bližšie, tých bolo 368. Celkovo mala nová farnosť spravovať 3191 ľudí. Práve v tomto úseku súpisu, kde boli vymenované pastoračné územia farnosti sa priamo spomína novovytvorená farnosť. Na inom mieste, kde sú vyrátavané príjmy farára sa hovorí o novo ustanovenom farárovi (lat. neocontituendus parochus). Z týchto zmienok by sa mohlo zdať, že farnosť tu bola už v roku 1771, ale zrejme tomu tak nebolo. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo len o prípravnú fázu, kedy už bolo s definitívnou platnosťou rozhodnuté, že Vysoká bude farnosťou. Preto bola aj vizitovaná deputáciou zloženou z cirkevného a stoličných zástupcov. Tí mali za úlohu zistiť stav pripravenosti, v akom stave je kostol, fara a škola. K úplnosti chýbala už len fara. Nový farár pravdepodobne prišiel do Vysokej už v nasledujúcom roku, kedy bola postavená fara a od 19. októbra 1772 bola vo Vysokej ustanovená farnosť, tak ako sa hovorí vo vizitácii z roku 1828. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 431.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 431.
[3 - 6] www.vysokanadkysucou.sk/historia-obce/975-zaloenie-farnosti-vysoka-nad-kysucou (26.10.2017)
[7] V roku 1744 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Ostrihomskej arcidiecéze. Zomrel ako dekan v Balašských Ďarmotách 27.8.1772. www.vysokanadkysucou.sk/historia-obce/975-zaloenie-farnosti-vysoka-nad-kysucou (26.10.2017)
[8] Od toho roku (teda od 1772) boli vo Vysokej vedené aj matriky a od tohto roku pôsobil aj prvý farár Ján Babtista Finstervalter, ktorý bol členom rovnianskeho pobočného stánku Slovenského učeného tovarišstva. Na svojej fare zažil jednu mimoriadnu udalosť, keď sa v roku 1780 u neho zastavil a obedoval habsburský cisár Jozef II. Na základe kanonickej vizitácie z roku 1815 je známe, že obsahovala zápisy pokrstených a zomrelých od roku 1772 do roku 1786. www.vysokanadkysucou.sk/historia-obce/975-zaloenie-farnosti-vysoka-nad-kysucou (26.10.2017)
GPS
49.378495, 18.546372
49°22'42.6"N 18°32'46.9"E



www.pamiatkynaslovensku.sk