Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Zábiedovo - Kostol Božského Srdca Ježišovho
Rímskokatolícka konfesia
Iný názov
Zábidovo
Lokalita
obec Zábiedovo, okres Tvrdošín, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Kostol bol postavený v rokoch 1931 – 1934 podľa projektu architekta E. Ormayho z Levoče. Je to romantizujúca stavba. [1]
 

História kostola v Zábiedove začala dávno v hlavách Zábiedovčanov, ktorí každú nedeľu a vo sviatok merali cestu pešo do Trstenej, aby sa mohli zúčastniť bohoslužby v Božom chráme. Detí, mladí i starí, v zime mrznúc a brodiac sa v závejoch, v lete bosí, spotení, nesúc v ruke sviatočné topánky, aby si ich nezodrali, kráčali cez kopec do Trstenej na stretnutie s Bohom. Tento stav trval až do prvej tretiny minulého storočia, keďže obec Zábiedovo nemala vlastný kostol. [2]
 

V roku 1917 zomrel v USA, v meste Taylor, správca farnosti v slovenskej osade sv. Jána Krstiteľa a zábiedovský rodák, rímsko-katolícky kňaz, novinár, národovec a františkán Ján Stas (1872 - 1917). Svojho priateľa, krajana a kňaza Andreja Pavču, ešte pred smrťou požiadal aby zo sumy, ktorú mu odkázal – išlo o 9181 USD – postavil kostol v jeho rodnej obci Zábiedovo. Kvôli rôznym prieťahom vdp. A. Pavčo prvú časť z odkázanej sumy, už pekne zvýšenej o úroky (cca 2000 USD), zaslal otcovi biskupovi Jánovi Vojtašákovi až 31. decembra 1923 a ďalšie roky trvalo vysporiadanie pozemkov, projektová príprava, výber dodávateľa stavby. Najmä výber staveniska bol zložitý. Požiar na Veľkú noc 1923 zničil celú tzv. Malú stranu (zhorelo 20 domov), a tak zhorenisko po domoch číslo 88 a 89 bolo odkúpené od Jána a Jozefa Janíka, Martina a Rozálie Gibaštíkových, Rozálie Štefanekovej a maloletých bratov Jozefa, Tomáša a Martina Štefanekových a na jar 1931 začala výstavba. Do jesene bol kostol vo forme hrubej stavby pod strechou. Stavbu prevádzal Ing. Ormay z Levoče. [3]
 

V nasledujúcich rokoch sa realizovali dokončovacie práce. Oltár, organ a lavice boli postupne zakúpené za turnusy dreva z urbárskych lesov a 28. júna 1934 vtedajší spišský biskup, mons. Ján Vojtašák, vytúžený zábiedovský kostol vysvätil. V roku 1936 boli tiež za turnus dreva zakúpené zvony (boli tri – najmenší odliaty v Kremnici v roku 1833 a nesúci nápis „Gloria in excelsis Deo“, stredný odliaty v roku 1936 s nápisom „Matka Ružencová, Pani naša, primlúvaj sa za nás“, venovaný ctiteľmi ruženca z obce a najväčší, tiež odliaty v roku 1936, s nápisom „Ježišu, Kráľ slávy, zmiluj sa nad nami.“, venovaný zábiedovskými veriacimi). Zvony posvätil vdp. dekan Jozef Slanicay dňa 25. júna 1936. [4]
 

Počas komunistickej éry sa na kostole neudiali okrem nevyhnutnej údržby žiadne väčšie zmeny. Po uvoľnení režimu začali prvé stavebné úpravy pod vedením vtedajšieho vdp. farára Andreja Imricha a po jeho vysvätení za pomocného spišského biskupa tieto práce podstatne rozšíril a riadil jeho nástupca – vdp. farár a neskôr dekan Michal Tondra. Bola postavená nová sakristia, miestnosť pre matky s deťmi, návštevná miestnosť, spovednica, sociálne zariadenie a sklad, bol predĺžený chór, vybudovaná kaplnka pred kostolom (vysvätená otcom biskupom Andrejom Imrichom 8.11.1992) a na nej nový vstup so závetrím, stará omietka z exteriéru kostola bola nahradená novou, vymaľovaný bol exteriér aj interiér, vymenená konštrukcia krovu na veži a krytina na celom kostole bola nahradená novou – medenou, boli zdvojené okná a presklené dvere, prebehli terénne úpravy okolia kostola, vydláždenie prístupových chodníkov prírodným kameňom a pribudol dnes najväčší nový zvon datovaný miléniovým rokom 2000 a nesúci portrét a meno otca biskupa Jána Vojtaššáka. Zvony boli súčasne elektrifikované. Generálkou prešiel tiež oltár a organ. Bol zateplený strop a vybudované podlahové kúrenie. Práce boli prefinancované zo zbierok a milodarov veriacich, príspevkov urbáru, z dotácií obce a vďaka množstvu bezplatne odpracovaných brigádnických hodín veriacich. [5]
 

Kostol v súčasnej podobe bol konsekrovaný dňa 7.8.1995 otcom biskupom mons. Františkom Tondrom, hoci viaceré práce prebehli až v nasledujúcich rokoch, pod vedením ďalšieho správcu farnosti vdp. Jaroslava Chovanca. [6]
 

Kostol je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu. Na oltári je však zobrazený aj Ján evanjelista – ktorý bol patrónom vdp. Jána Stasa – na jeho počesť i ako čiastočné zadosťučinenie požiadavky vdp. Ondreja Pavču, aby bol kostol zasvätený práve tomuto apoštolovi. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 447.
[2 - 7] BANOVČAN, Ján: Zábiedovo. www.farnosttrstena.sk (8.12.2016)
Bibliografia
www.zabiedovo.eu
GPS
49.316161, 19.609169
49°18'58.2"N 19°36'33.0"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk