Lokalita
obec Žabokreky nad Nitrou, okres Partizánske, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 opisuje kúriu ako bývalú gotickú strážnu vežu postavenú okolo roku 1320. Upravená bola v 16. a 17. storočí. V 20. storočí bola prebudovaná na obytný dom. Hranolovitá vežová stavba, okolo ktorej boli pravdepodobne valy. Na severnej strane budovy sú zachované časti gotických konzol z pôvodnej ochodze. Pivnica je zaklenutá na stredný stĺp. Pri renesančnej úprave objektu nárožia ozdobili nepravými sgrafitami. Dnes je vnútorná dispozícia úplne prestavaná. ^[1]
 

Ide o ucelene zachovanú opevnenú šľachtickú vežovú kúriu. Podľa tradície sa jej počiatky spájajú s obdobím odbojov kráľa Karola Róberta proti Matúšovi Čákovi, nakoľko miestni šľachtici susediaci s Čákovými majetkami stáli na strane kráľa. V písomných prameňoch sa kúria uvádza až od roku 1364. Archeologickým výskumov sa však identifikovali dve fázy jej valového opevnenia, rámcovo datované do 11. – 13. a do 14. – 16. storočia. Nepriamo sa tak potvrdilo, že o výstavbu opevnenej kúrie sa pričinil už rod Branč-Lipovníckych, ktorý obec vlastnil od začiatku 13. storočia a z ktorého jedna vetva prijala po obci prímenie. ^[2]
 

Najstaršia podoba kúrie z 13. storočia nie je známa. Pamiatkový výskum Nory Urbanovej v roku 1992 potvrdil ucelenú zachovanosť mladšej štvorpodlažnej gotickej kúrie zo 14. storočia, ktorá dominuje dnešnému stavebnému komplexu. ^[3]
 

Obdĺžnikový pôdorys 15,5 x 9 m bol v suteréne rozdelený na dve časti. Suterén i prízemie malo hospodársku funkciu. Vyššie dve podlažia mali obytný charakter a zachovali sa v nich pôvodné gotické okienka, zvyšky arkiera a kosouholníkový dymový otvor otvoreného ohniska. ^[4]
 

Archeologicky doložená úprava opevnenia v 14. – 16. storočí súvisí pravdepodobne s násilným zaujatím kúrie lúpežným rytierom Jánom Podmanickým v roku 1536, ktorý ho vtedy aj opevnil. Muselo ísť o pomerne dobré opevnenie, keďže počas neskoršieho obliehania vojskom Alexia Thurzu nevedeli bez munície kúriu získať späť. Dodnes sa z vonkajšieho opevnenia s priekopou zachovala iba západná časť. Rozsah priestranného opevneného areálu vymedzeného od východu potokom naznačujú vojenské mapy z rokov 1782 – 1784 a 1840 – 1845. ^[5]
 

V priebehu 16. – 17. storočia došlo k zaklenutiu suterénu a k úprave prízemia na trojpriestor. Fasády pôdorysne rozšírenej kúrie boli vyzdobené nárožným maľovaným kvadrovaním. Podľa dobových popisov bol objekt v tom období zakončený vysunutou drevenou obrannou ochodzou. ^[6]
 

Počas vojnových udalostí na začiatku 18. storočia bola kúria vypálená a istý čas neobývaná. V 18. storočí zotrvala v majetku Žabokreckovcov. Neskôr prešla do majetku biskupa Ürméniho. Na konci 18. storočia bola výraznejšie prestavaná a funkčne upravená. V prvej polovici 19. storočia sa budova dostala do rúk súčasných majiteľov, Petrikovitsovcov a ich zásluhou bola opätovne zrekonštruovaná. Slúžila tiež ako poštová stanica a prepriahacia stanica poštových dostavníkov. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Obnova strechy a omietok prebehla v roku 1980 a 1992. ^[8]
 

Kúria je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 280/1. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je dobrý. Slúži ako rodinný dom.

Prístup
Stojí vedľa hlavnej cesty v južnej časti obce.