Lokalita
obec Zákamenné, okres Námestovo, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Kalvária v Zákamennom je druhou kalvárskou stavbou na Orave, po dnes už zaniknutej Kalvárii v Námestove – Slanici. Postavili ju na najvyššom kopci nad obcou, dnes nazývanom Kalvária, kde údajne už v roku 1658 poľskí misionári hlásali Bože slovo a od roku 1659 na kopci stál malý drevený kostol. Obdobie vzniku súboru nie je dostatočné doložené. Podľa nápisu na ústrednej kaplnke: Inventa, exaltata, orta sum vicinis sororibus sumptis Georgii Ondriss Zakamennensis parochi pedes (penes?) pauca subsidia et opera fidelium. (Spolu so susednými sestrami našiel ma, vyvýšil, vystavil svojím nákladom Juraj Ondriš, zákamenský farár, pri nepatrnej podpore a pomoci veriacich.) to bolo zásluhou farára Juraja Ondriša (1848 – 1893). Podľa tradície kaplnku postavili na mieste zhoreného dreveného kostola, podľa Kútnika Šmálova stavali Kalváriu v roku 1862 murári z Dolnej Lipnice. ^[1]
 

Súbor je prístupný poľnou cestou, lemovanou lipami a hrabmi, vedúcou spoza farského kostola, ktorý je rovnako ako ústredná kalvárska kaplnka zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Na začiatku cesty stojí kaplnka so soškou Piety. Kaplnky Krížovej cesty s polkruhovými vstupovými nikami sú cikcakovito rozmiestnené po jej bokoch. Pôvodné obrazy zastavení, ktoré však nie sú známe, boli prisudzované Maximiliánovi Ráčkayovi, v 60. rokoch 19. storočia považovanému za akoby oficiálneho cirkevného maliara na Orave a Liptove. Počas renovácie ich v roku 1931 nahradili reliéfmi. Na základe porovnania s niektorými zhodnými kompozíciami možno s určitosťou konštatovať, že ide o štukové odliatky z mníchovskej firmy Bayerische Kunstanstalt. Kútnik Šmálov píšeš, že Krížová cesta končí na návrší krížami, kostolíkom s cibuľovitou vežičkou a dvoma väčšími kaplnkami, v jednej je oltár s Božím hrobom (kedysi sa tam odbavovalo Vzkriesenie), v druhej obraz s Nanebovzatou Prebl. Pannou Máriou. ^[2]
 

V roku 1986 postavili na pódium pred ústrednú kaplnku betónový kríž s pultom na čítanie, namiesto staršieho dreveného kríža. Objekty Kalvárie majú fasády s lizénovým rámovaním, ktoré im dodávajú jednotný charakter. Ústredná kaplnka Nanebovzatia Panny Márie je malá obdĺžniková stavba s polkruhovým oltárnym uzáverom a drevenou štítovou vežičkou. V interiéri je na oltári obraz Nanebovzatia. V neveľkej vzdialenosti za ňou stoja menšie objekty, po ľavej strane Kaplnka sv. Heleny, vpravo Kaplnka Božieho hrobu. V Kaplnke sv. Heleny s oltárnym obrazom s námetom Nájdenia sv. Kríža sú po bokoch umiestnené z dosák vyrezané maľované postavy rímskych vojakov, ktoré boli pôvodne najskôr súčasťou Božieho hrobu. ^[3]
 

V roku 1925 do ústrednej kaplnky nainštalovali zvon zhotovený firmou Manoušek z Boriec pri Husoviciach. ^[4]
 

Kútnik Šmálov ďalej píše, že po vystavení kalvárie konalo sa na ňu päť procesií v roku, a to na sviatok Nájdenia sv. kríža, Povýšenia sv. kríža, v nedeľu oktávy Božieho Tela, Nanebovzatia Prebl. Panny Márie a sv. Vojtecha. Z nich najmä procesia 15. augusta dostala výrazný pútnický charakter. Do Zákamenného prichádzali procesie nielen z dolnejšej Oravy, ale ešte pred dvadsiatimi rokmi pravidelne až štyri veľké procesie z Kysúc. Teraz sa na Kalváriu chodí tri razy do roka, na Nájdenie a Povýšenie sv. kríža a na Nanebevzatie Prebl. Panny Márie. V pôste si veriaci na Kalvárii končievajú krížovú cestu. ^[5]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 píše o Kalvárii: „Kalvária s cintorínom nad obcou, postavená v roku 1862, renovovaná v roku 1955. Skupina zastavení krížovej cesty s väčšou ústrednou kaplnkou, ktorá má podkovovitý pôdorys. V malých kaplnkách sú reliéfy, v ústrednej je obraz Nanebovstúpenia, po stranách dve sochy svätcov z 18. storočia. Na cintoríne sú náhrobky v podobe ľudových rezbárskych krížov s reliéfnymi výjavmi v dolnej časti, z roku 1866, 1870, 1871 a 1872.“ ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1931 sa uskutočnila rozsiahla renovácia celého súboru, aj s výsadbou zelene, na podnet a s financovaním biskupa Jána Vojtašáka, rodáka zo Zákamenného. Generálna obnova stavebnej časti zastavení sa uskutočnila v roku 1955, v období pôsobenia farára Michala Kľučára. Ďalšie opravy sa spomínajú v roku 1961 (výmena šindľovej strešnej krytiny za plechovú, omietnutie stavieb brizolitom, oprava reliéfov), 1971 (výmena dlažby v ústrednej kaplnke) a 1989 (výmena mrežových dverí na kaplnkách zastavení). ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na najvyššom kopci nad obcou, dnes nazývanom Kalvária.