Iný názov
Závada pri Topoľčanoch

Lokalita
obec Závada, okres Topoľčany, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol postavený v roku 1780. Upravovaný bol v roku 1808 a 1943. Ide o jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, ktoré dasadajú na vtiahnuté piliere. Na západnej strane lode je murovaný chór s konvexným parapetom. Fasády sú členené lizénovým rámovaním a segmentovo ukončenými oknami. Na strednú os štítového priečelia je situovaná veža so segmentovo zalomeným vstupným portálom. ^[1] Veža vytvárajúca na priečelí rizalit je zakončená cibuľovitou strechou s ihlancom, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Vedľa rizalitu veže sú na priečelí umiestnené dve veľké niky na sochy, ktoré sú dnes už prázdne.
 

Vnútorné zariadenie pochádza z 19. a 20. storočia. Kazateľnica z čias výstavby kostola má okrúhle rečnište, na parapete ktorého je reliéf Rozsievača. ^[2]
 

Veľký význam pre ďalší rozvoj duchovného života malo osamostatnenie fary v Závade. Kým počas 17. storočia sa v obci konali bohoslužby iba každú druhu nedeľu, príchodom vlastného kňaza sa skončilo nie príliš pohodlné dochádzanie do kostola v Prašiciach. ^[3]
 

Od roku 1711, keď nastúpil na faru Juraj Jedlička až do 20. storočia nechýbal v Závade duchovný správca. Stará fara bola pravdepodobne vo veľmi zlom stave, jeho nástupca Ján Kudelovič sa pustil do stavby novej farskej budovy, ktorú dokončili a slávnostne vysvätili v roku 1725. ^[4]
 

V polovici 18. storočia sa na starom kostole vymurovali väčšie okná, aby bolo vnútri viacej svetla, celý kostol sa viackrát zreparoval v 70. rokoch sa namiesto dreveného chóru postavil nový z tehál. Kostol svojou veľkosťou a polohou už v druhej polovici 18. storočia takej rozsiahlej farnosti nevyhovoval. Obyvatelia sa rozhodli v roku 1778 vystavať nový kostol, ktorý za dva roky dokončili. V priebehu 18. storočia dostal i starý kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi nový oltár so sochou sv. Michala archanjela. Na oltári boli štyri drevené sochy anjelov, nad sochou sv. Michala sa dvíhal medený pacifikát ľahko pozlátený s vyobrazením Krista Pána zo striebra. V kostole bol ešte pôvodný jednoduchý oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na oltári boli štyri drevené svietniky. Ďalej bolo v kostole 13 drevených lavíc, nová drevená krstiteľnica, v sakristii stála skriňa. ^[5]
 

Do konca 18. storočia slúžila veriacim i hradná kaplnka zasvätené Panne Márii. V hradnej kaplnke bol hlavný oltár s obrazom Nanebovzatia Panny Márie namaľovaný na dreve s pozláteným rámom. Ďalej v nej bola i drevená vyrezávaná kazateľnica, chór z dreva, vyrezávané kreslá pôvodne určené zemepánom. ^[6]
 

Nový kostol dokončený v roku 1780 bol pôvodne zamýšľaný len ako väčšia kaplnka. Mala byť zasvätené sv. Františkovi, ale rýchlo sa ukázalo, že bude lepšie využívať ju ako hlavný kostol, preto pôvodnú kaplnku (kostol) v roku 1808 značne rozšírili, tak že nadobudla približne dnešnú podobu. Stavebný materiál na prístavbu sa čiastočne použil z múrov starého kostola, po ktorom už dnes niet ani viditeľnejšej pamiatky. ^[7]
 

Agilný kňaz, Matej Fabrici, pôsobiaci v rokoch 1775 - 1782 na závadskej fare vymohol pre starý kostol sv. Michala pápežskú indulgenciu, čiže odpustenie hriechov. Pápež Pius VI. dňa 10. mája roku 1777 v listine vydanej v Ríme priznáva odpustenie všetkým, ktorí sa na deň sv. Štefana Martýra, alebo v nedeľu po sv. Michalovi archanjelovi zúčastnia v kostole slávnostných bohoslužieb spojených s rozjímaním, trvajúcim od západu do východu slnka. O rok neskôr dostala od pápeža podobnú indulgenciu i kaplnka sv. Františka, ktorá sa práve dokončievala. ^[8]
 

Koncom 18. storočia sa pochovávalo na starom cintoríne blízko pôvodného kostola. ktorý bol vtedy obohnaný kamenným múrom, značne však poškodeným. ^[9]
 

Začiatkom 18. storočia postavil obyvateľ zo Závady Ján Herda malú kaplnku s kovovým krížom, ku ktorej sa obyvatelia počas pôstu schádzali k večerným modlitbám. ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Sakrálny objekt nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v západnej časti obce.