Lokalita
obec Ždiar, okres Poprad, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Ľudovú architektúru v Ždiari a neďalekej Osturni, jej vývoj a špecifiká okrem vysokohorských prírodných podmienok, ovplyvňoval miestny spôsob života a hospodárenia. ^[1] Hlavným pôvodným zamestnaním obyvateľstva obce bolo pastierstvo, horské poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a uhliarstvo. Od konca 19. a v priebehu 20. storočia v dôsledku zvýšeného prílevu turistov do tatranskej oblasti a v čase, kedy tu vznikali turistické útulne, sa začali obyvatelia postupne zaoberať poskytovaním služieb v cestovnom ruchu. ^[2] Postupný vývoj týchto goralských obcí zaznamenáva výraznú rozdielnosť v priebehu 20. storočia. Napriek ich geografickej blízkosti mali Ždiar a Osturňa v poslednom období rozdielne podmienky formovania, čo sa v súčasnosti prejavuje v celkovom charaktere oboch chránených území. ^[3]
 

V Ždiari, v širokom údolí pozdĺž cesty vznikla typická reťazová zástavba, na priľahlých úbočiach je zástavba voľná, rozptýlená. Pôvodné usadlosti majú átriový charakter. Dom je orientovaný rovnobežne s cestou, situovaný vždy na južnej strane. Na severnej strane dvora, rovnobežne s domom stojí vyššia stodola, ktorá je prejazdná. Na stodolu nadväzuje maštaľ, dvor je po stranách obostavaný ďalšími hospodásrkymi objektmi (ovčín, chlievy, dreváreň, voziareň), prípadne uzavretý plotom. Usadlosť ako uzavretý celok je prirodzenou ochranou hospodárstva pred divou zverou a cudzími ľuďmi, v nepriaznivom počasí chráni dvor zo severnej strany vyššia stodola a v zime je v rámci dvora možná komunikácia pod krytým podstreším. Situovanie domu na juh a stodoly na sever sa pri stavbách usadlosti v Ždiari dodržiavalo. V častiach obce so zachovanou pôvodnou zástavbou tak lemujú jednu stranu cesty priečelia domov, pod cestou zasa možno vidieť chrbty usadlostí ako rad stodôl. ^[4]
 

V Ždiari sú dva typy obytných domov. Do konca 19. storočia tu prevládal tzv. ždiarsky typ domu. Charakteristický je asymetrickým zaraďovaním priestorov v poradí – pitvor – izba- komora. Vstup do domu cez pitvor bol pôvodne len z dvora, prípadne z kratšej strany domu. Začiatkom 20. storočia vplyvom cestovného ruchu začína do Ždiaru prenikať z Poľska tzv. zakopanský typ domu. Tento dom má pitvor umiestnený v strede dispozície, z neho sa vstupuje do komory na jednej a do izby na druhej strane. Väčšinou však býva rozšírený o kuchyňu, prípadne o viac obytných miestností, často je zobytnené dokonca aj podkrovie. Pitvor je prístupný z ulice aj z dvora. Vstup z ulice je predstavaný stĺpikovým portikom, prípadne je po celej dĺžke uličnej fasády drevená pavlač, tzv. gánok. ^[5]
 

Stavebným materiálom bolo v minulosti drevo, konštrukcia domov je zrubová na nízkej kamennej podmurovke. Prirodzenú farebnosť dreva dopĺňalo natieranie škár belasou hlinkou. Ochrannú a konzervačnú funkciu malo pôvodne aj natieranie rezných plôch trámov zrubu na bielo a okenných rámov, ktoré sa druhotne vyvinulo v ornamentálny dekor. Biely jednoduchý geometrický vzor zdobí rezné plochy zrubu, ako aj červené rámy okien. V druhej polovici 20. storočia hlinkovú výzdobu nahradila výzdoba olejová. Polychrómiou sú zdobené aj vyrezávané časti vstupného portika a zábradlia pavlačí, niektoré domy majú dokonca natreté aj trámy zrubu v kontraste s farebným škárovaním. Vysoké strechy boli pôvodne valbové, neskôr sedlové so štítom s podlomenicou, pôvodnou krytinou bol šindeľ. Hospodárske objekty boli zrubené z tenších trámov, z exteriérovej strany obité doskami, niektoré časti majú ľahkú stĺpovú konštrukciu. Pri domoch bývali pivničky prekryté strieškami, ohrady vytvorené z guliačov a pred domami boli predzáhradky. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Za pamiatkovú rezerváciu bola obec Ždiar vyhlásená v roku 1977. Dôvodom bola ešte zachovaná charakteristická drevená ľudová architektúra a celková pôdorysná osnova sídiel. ^[7]
 

V súvislosti s veľkou návštevnosťou bol v Ždiari v roku 1971 zriadený „Ždiarsky dom“ , ktorý slúži ako expozícia tradičnej ľudovej kultúry. ^[8]
 

V Ždiari je pamiatková rezervácia vyhlásená v štyroch lokalitách: Horný koniec, Blaštiacka dolina, Antošovský vrch a Bachledova dolina. Národné kultúrne pamiatky sa však nachádzajú aj mimo hranice rezervácie, v ostatnej časti obce. ^[9] Zástavba v Bachletovej doline je nepravidelná, rozptýlená, sledujúca tok Slebedovho potoka. V Blaštianskej doline vyformovanej Blaštiackym potokom vznikli dva samostatné celky osídlenia. Osada Blaštiacka dolina predstavuje menšiu s nepravidelnú skupinu obydlí. Osídlenie v oblasti Antošovského vrchu sa v rozptýlenej forme rozprestiera po celej stráni. ^[10] Stavebné zmeny za posledné desaťročia zasiahli centrum obce, časť rezervácie Horný koniec a jej ochranné pásmo, v poslednom období aj Bachlerovu dolinu. S turistickým ruchom, ktorý sa v tejto oblasti rozvíja približne sto rokov, súvisia aj požiadavky majiteľov na zväčšenie priestorov pre ubytovanie hostí a výstavbu nových zariadení. Nevhodné prestavby a úpravy (neúmerné nadstavovanie striech, prekrytie dvorov, dispozičné úpravy objektov, používanie obkladov a nových stavebných materiálov) sa realizujú zväčša na úkor historickej a architektonickej hodnoty objektov. Pri novostavbách (alebo kompletných „rekonštrukciách“) je hlavným problémom nerešpektovanie vývoja hmotovo-priestorovej skladby pôvodných objektov a pôvodnej zástavby v Ždiari. Typ prízemnej átriovej usadlosti s vysokou sedlovou strechou ponúka možnosť inšpirácie pre nové využitie priestorov. Väčšina murovaných novostavieb pôsobí mohutne, majú viac podlaží a jednoduchý blokový pôdorys. Výstavba podľa typových projektov má za následok vnášanie prvkov cudzích pre túto oblasť. Súčasne sa v poslednom období pri rekonštrukcii a rovnako pri novostavbách uplatňuje v snahe po reprezentatívnosti a tiež v akomsi hľadaní uplatnenia historického tvaroslovia prílišný dekorativizmus a romantizmus. Stavebné zmeny súvisia samozrejme s meniacim sa spôsobom bývania a zanikajúcim spôsobom niekdajšieho hospodárenia. Svoju pôvodnú funkciu hospodárske objekty strácajú a nevyužívané chátrajú. Pri rekonštrukciách sa s využitím ich priestoru väčšinou neráta a stavebné úpravy sa týkajú prevažne samotného objektu domu.. Pri adaptácii domu pre potreby súčasného bývania sa rieši jeho zázemie a hygienické vybavenie často pristavaním novej hmoty, čím sa narúša pôvodná hmota domu, proporcie a sklon striech. Ťažkosti pri záchrane niektorých (väčšinou nevyužitých) objektov zapríčiňuje často zlý stavebno-technický stav, ktorý je dôsledkom ich dlhodobej nedostatočnej údržby. ^[11]
 

Vzhľadom na prudký rozvoj obce a komplikované vlastnícke vzťahy sa postupne narúšala pôvodná zástavba obce. Nové domy vznikajú nielen pri ceste, ale v rade za sebou. ^[12]

Prístup
Ždiar leží v doline Belianskeho potoka, pod Belianskymi Tatrami, zo severu ho ohraničuje pohorie Magury. Situovaný je na hlavnej komunikačnej trase Poprad – Zakopané, neďaleko hraničného priechodu do Poľska. ^[13]