Lokalita
obec Želiezovce, okres Levice, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne rozsiahly park s rozlohou 13 hektárov sa dochoval do súčasnosti na ploche 7,20 hektárov. ^[1] Je to už slovenská „tradícia“ postaviť v parku rodinné domy, ale najčastejším a najobľúbenejším slovenským spôsobom ako zničiť historický park, je vybudovať futbalové ihrisko.
 

Park diagonálne pretína v smere zo severozápadu na juhovýchod potok Vrbovec, ktorý zabezpečuje optimálne pôdno-klimatické pomery pre mnohé vzácne a cudzokrajné dreviny. Kaštieľ vybudovali v druhej polovici 80. rokov 18. storočia ako štvorkrídlovú budovu okolo vnútorného átria. Konskripcia z roku 1789 uvádza, že ,,...sídelná budova je už z väčšej časti postavená. Patrí k nej aj plánovaná záhrada, zatiaľ ešte neohradená.“ ^[2]
 

V roku 1812 sa spomína záhrada ohradená tyčkovým plotom, z väčšej časti vysadená malými stromčekmi, ďalej skleník, v ktorom sa pestovali rôzne kvety a dreviny, a dva nové mosty. Podľa archívnych materiálov sa v roku 1839 spomína už anglický park, v ktorom tesársky majster Ignác Bölsinger zmluvne vyhotovil dva mosty z dubového dreva cez potok. ^[3]
 

V roku 1963 kaštieľ s areálom vyhlásili za kultúrnu pamiatku. V južnej časti parku, na ktorú sa zákonná ochrana nevzťahovala, následne začali budovať nemocnicu a amfiteáter. Napriek vyhláseniu areálu za kultúrnu pamiatku v neskoršom období východnú časť parku rozparcelovali a vybudovali tam rodinné domy so záhradami (pri Schubertovej ulici). Podobne sa postupovalo pri hospodárskych budovách, ktorá zmizli zo zemského povrchu a nahradili ich rodinné domy. ^[4]
 

Želiezovský park bol založený ako prírodno-krajinársky park na mierne zvlnenom teréne so sklonom k potoku Vrbovec. Parku dominuje centrálne lúka pred južným priečelím kaštieľa, ktorou vedie hlavný priehľad na historické sídlo. Lúka sa v strede mierne zvažuje k potoku a opäť dvíha k obvodovej komunikácii, čo dodáva kompozícii hĺbku a dynamiku. Park je oplotený novodobým kovovým oplotením s múrikom s troma vstupnými bránkami. ^[5]
 

Dendrologická skladba porastovej hmoty je ochudobnená, avšak v pôdno-klimatických podmienkach juhozápadného Slovenska je ešte vždy bohatá. Z parku sa stratil napríklad ľaliovník (Liriodendron tulipifera), ktorý tu bol zastúpený šiestimi exemplármi. Značne prestarnuté a oslabené sú duby (Quercus robur) v blízkosti kaštieľa(tzv. Schubertove duby), v dobrom zdravotnom stave zostávajú platany (Platanus occidentalis) a najväčšia zaujímavosť želiezovského parku – dva exempláre tisovca dvojradového (Taxodium distychum), jeden z nich s obvodom kmeňa viac ako tri metre. Zo zaujímavých drevín sa v parku nachádza nahovetvec kanadský (Gymnocladus dioicus) a mladý exemplár buka, ktorý má niektoré konáre červenolisté (Fagus sylvatica ´Atropunicea´) a niektoré zelené. Z botanického hľadiska ide o tzv. chiméru. Cestnú sieť zrekonštruovali v 80. rokoch 20. storočia, pričom rešpektovali pôvodnú cestnú sieť dispozične i konštrukčným riešením. Pevný povrch tvorený kockami z prírodného kameňa má len prístupová cesta od hlavného vstupu ku kaštieľu, ostatné chodníky majú tzv. mlatový povrch s obrubníkmi z prírodného kameňa zapustenými v úrovni terénu. Po rekonštrukcii park obohatili o mobiliár – lavičky a odpadkové koše. ^[6]
 

Malú záhradnú architektúru v parku predstavovali tri sochy a dve kamenné vázy, ktoré boli umiestnené v blízkosti kaštieľa. V súčasnosti sú zrekonštruované a uložené v depozitoch. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Koncom 80. rokov 20. storočia sa uskutočnila obnova parku, v ktorej rámci dispozične a konštrukčne zrekonštruovali cestnú sieť, porastovú hmotu a doplnili nový mobiliár. Obnova parku bola ukončená v roku 1990, keď sa začali realizačné práce na obnove kaštieľa pre účely expozícií hudobnej histórie a reprezentačných priestorov mesta. V roku 1994 boli pre nedostatok finančných prostriedkov rekonštrukčné práce na kaštieli prerušené. V rokoch 2000 – 2002 sa uskutočnili niektoré čiastkové opravy kaštieľa. Dodnes je kaštieľ i park v zúboženom stave. ^[8]