Lokalita
obec Žilina, okres Žilina, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Na vojenskom cintoríne sovietskych vojakov na Bôriku je pochovaných 1 786 vojakov, ktorí padli počas oslobodzovania severného Slovenska na Liptove, Orave a v okresoch Bytča, Považská Bystrica a Žilina. ^[1]
 

V apríli roku 1945 prebiehali v okolí Žiliny tuhé boje s ustupujúcimi nemeckými vojskami. Po 10. apríli sa presunul front na západ od Terchovej. 138. sovietska divízia postupovala smerom na Hornú Tižinu a Lutiše. Tuhé boje prebiehali až do 18. apríla, keď bola oslobodená Belá. Padlo tu 96 sovietskych vojakov aj 51 obyvateľov obce. V dňoch 22. - 25. apríla boli už oslobodené Lutiše, Lysica, Dolná Tižina, Stráňavy, Krasňany aj Nezbudská Lúčka. V doline Váhu sa dostali do priameho styku s 1. čsl. armádnym zborom. Dňa 26. apríla pod tlakom síl 18. armády musel nepriateľ posilniť svoju obranu pri Žiline tromi prápormi 253. pešej divízie a obsadil hlavné pásmo obrany. Dňa 28. apríla sa uskutočnili posledné prípravy na prelomenie obrany pri Kysuci aj Váhu. Nemci vyhodili do vzduchu kasárenské budovy v meste aj železničný most pri celulózke a cestný most v Budatíne. V podvečer 29. apríla začali nemecké jednotky ustupovať smerom na Hričov. Veliteľstvo 18. armády uložilo svojim jednotkám, aby po prelomení obrany pokračovali v prenasledovaní nepriateľa až k slovensko - moravským hraniciam. ^[2]
 

V noci z 29. na 30. apríla sa prieskumné jednotky osloboditeľov dostali až na okraj Žiliny, kde zistili, že nemecké postavenie je pomerne slabé. Preto ráno 30. apríla o 7. hodine vojská oslobodzovacích armád na celom úseku frontovej línie prešli do útoku a prenasledovali ustupujúceho nepriateľa. Výsledkom tohto manévru bolo aj oslobodenie Žiliny. Sovietske jednotky prišli smerom od Budatína a po prekročení Kysuce prenasledovali nepriateľov smerom na Divinu, Neslušu a Turzovku. V prvý májový deň priniesli sovietski vojaci slobodu aj do Diviny, Dlhého Poľa a Veľkého Rovného. Pri oslobodení Žiliny mali veľkú zásluhu najmä vojaci 1. čsl. armádneho zboru, ktorí viedli vyčerpávajúce boje pri Liptovskom Mikuláši, ktorí oslobodili 4. apríla. Potom pokračovali smerom na Vrútky a Martin, ktoré oslobodili 11. apríla. Tri týždne vyčerpávajúcich bojov o oslobodenie Žiliny sa skončili až 30. apríla v ranných hodinách. ^[3]
 

Nemecká obrana na Malej Fatre bola založená na systéme oporných bodov. Jej ťažisko tvorili vrchy Grúň, Minčol, Polom a kóta 924. Nachádzali sa na odvrátených svahoch pohoria, čo nemeckým vojskám umožňovalo ľahko manévrovať so zálohami ako aj prisúvať potraviny a muníciu. Dobre vybudovanú obranu podporovalo aj delostrelectvo a mínometné jednotky umiestnené v Strečne, Stráňavách a v Turí. Prekonať obranu sa podarilo až vtedy keď už bol dobytý aj Berlín. Nemecké jednotky sa vytrvalo bránili postupujúcim armádam a len ťažko opúšťali svoje dobre vybudované obranné postavenia. ^[4]
 

Na cintoríne sovietskych vojakov umiestnenom na Bôriku je ústredný pamätník postavený podľa plánov sovietskych architektov. Cintorín sa otvoril v roku 1946 pri príležitosti prvého výročia oslobodenia Žiliny dňa 30. apríla 1945. Počas 2. svetovej vojny zomrelo v Žiline od 26. augusta 1944 do 29. apríla 1945 spolu 118 príslušníkov nemeckej armády, ktorí tu boli aj pochovaní. V blízkosti vojenského cintorína sa nachádzajú aj zvyšky hrobov a pomníkov obyvateľov Žiliny. Pochovávanie však pre nevyhovujúce podmienky tu bolo ukončené. Dodatočne tu boli pochovaní ešte niektorí dôstojníci sovietskej armády, ktorých telá boli krátko uložené v malom parčíku za sochou Immaculaty na Mariánskom námestí. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je dobrý.