Administratívno-územná jednotka štátnej správy v Uhorsku v rokoch 1849 – 1918 a na Slovensku aj v rokoch 1918 – 1928 a 1940 – 1945. Župy v Uhorsku nahradili systém šľachtických stolíc. Ich vrcholným orgánom bol župný (municipálny) výbor. Polovicu jeho členov tvorili tzv. virilisti (občania platiaci najvyššie dane), druhá polovica pozostávala z volených členov. Po roku 1918 prešli aj do správy novovzniknutého štátu – ČSR. Od 1.1.1923 sa na Slovensku konštituovalo 6 žúp – Bratislavská, Nitrianska, Považská, Zvolenská, Podtatranská a Košická. Na čele župy stál župan ako štátny úradník. Obmedzenú samosprávu vykonávalo župné zastupiteľstvo a župný výbor. Administratívnu agendu župana a ostatných župných zložiek vykonával župný úrad. Tieto župy zanikli 1.7.1928, keď ich vystriedalo krajinské zriadenie. V roku 1939 bolo opäť zriadených 6 žúp – Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, tatranská, Pohronská a Šarišsko-zemplínska, ktoré sa však svojím charakterom odlišovali od žúp existujúcich v rokoch 1923 – 1928. Každú spravoval vládou menovaný župan a jemu podriadený župný úrad. Isté samosprávne úlohy v komunálnej oblasti plnil župný výbor. Župná správa prvej Slovenskej republiky bola zrušená po obnovení ČSR v roku 1945 a nahradili ju kraje. Oficiálne bola krajská správa zavedená od 1.1.1949 na základe zákona č. 280/1948.^[1]