Abstract: The Botanical Garden in Košice was established on May 5, 1950, as the Botanical Institute of the University of Agricultural and Forest Engineering. Later it belonged to the Slovak Academy of Sciences and the Pedagogical Institute, until it became a part of Pavol Jozef Šafárik University in Košice in 1964. From its beginning it has played a role of a scientific and pedagogical institution. A lot of plants were planted in the originally almost bare area, greenhouses were built and administrative building, too. At present, botanical garden is a protected area with a total of 30 ha, greenhouses on an area of 3 200 m2 and with more than 4000 species, subspecies, and cultivars of plants. It is thus the largest botanical garden in Slovakia with the richest collection of cacti and cycads in Slovakia, as well as with various unique plant species from around the world. The main scope of the activities of the BG is the scientific research aimed at the concentrating and studying of the gene pool of endangered and common species. An equally important activity is the direct support of higher education, as well as various activities within education at primary and secondary schools, along with the development of scientific, ecological, and cultural knowledge for all visitors.
 

Keywords: Botanical Garden, Pavol Jozef Šafárik University, Košice, botany, research and education
 

Úvod ^[1]
 

Botanická záhrada (BZ) je vedecko-pedagogickým pracoviskom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v širšom zmysle je to vzdelávacia a kultúrna ustanovizeň regiónu východného Slovenska s národným a medzinárodným významom. Rozlohou 30 hektárov, skleníkmi na ploche 3 200 m2 a zbierkovým fondom vyše 4000 druhov, poddruhov a kultivarov rastlín je najväčšou botanickou záhradou na Slovensku. Rastliny sú súčasťou rastlinných spoločenstiev v prírodnom prostredí areálu botanickej záhrady a ako pestované rastliny v skleníkoch aj na dekoratívnych plochách. Spoločenstvá rastlín v areáli dopĺňajú spoločenstvá bežných, ale aj vzácnych a ohrozených druhov živočíchov, ktoré tu našli svoj domov. Z pozoruhodných zbierok sa v Botanickej záhrade UPJŠ nachádza najväčšia zbierka kaktusov a cykasov na Slovensku; veľmi vzácne exempláre rôznych tropických a subtropických rastlín, napríklad unikátne orchidey, ako aj „živé skameneliny“, napríklad wolémia, ginko či sekvojovec. V zmysle medzinárodnej Konvencie o biologickej diverzite (CBD – Convention on biologicaldiversity) je hlavnou náplňou činnosti BZ vedeckovýskumná činnosť zameraná na sústreďovanie a štúdium genofondu ohrozených a bežných druhov celého sveta so špeciálnym zameraním na ohrozené druhy karpatsko-panónskeho regiónu. V synergii s Prírodovedeckou fakultou UPJŠ sa BZ podieľa na vysokoškolskom vzdelávaní v regióne prostredníctvom výučby odborníkmi z BZ a poskytuje zázemie na realizáciu výučby botanických aj ďalších biologických disciplín. Hlavné poslanie botanickej záhrady v oblasti vzdelávacej a popularizačnej činnosti je zamerané na podporu výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách prostredníctvom stálych expozícií a výstav, ako aj súťaží pre základné školy; tieto aktivity sa významnou mierou podieľajú aj na vzdelávaní a rozvoji kultúrneho povedomia dospelej populácie (MÁRTONFI 2021).
 

Prírodné pomery a živočíšstvo
 

Územie BZ UPJŠ, aktuálne s rozlohou približne 30 ha, ležíz geomorfologického hľadiska v celku Košická kotlina, v podcelku Medzevská pahorkatina. Severozápadná časť územia BZ strmým svahom nadväzuje na priľahlý geomorfologický celok Volovské vrchy, ktoré sú súčasťou Slovenského rudohoria. Nadmorská výška sa pohybuje od 218 do 370 m n. m. Geologický substrát tvoria pyroklastické bridlice a fylity (MOCHNACKÝ 2001). Pôda v botanickej záhrade je v dolnej časti hlboká, stredne ťažká, mierne štrkovitá. Nad ňou sú hlboké ťažšie pôdy sostrovčekmi veľmi plytkých pôd na zvetranej bridlicovej skle, ďalšiu časť tvoria pôdy stredne hlboké, veľmi štrkovité až kamenisté, medzi ktorými sa vyskytujú aj veľmi plytké, skeletové pôdy. (MOCHNACKÝ 2001) uvádza priemernú ročnú teplotu 8,4°C z obdobia polovice 20. storočia a priemerný ročný úhrn zrážok 643 mm. Tento parameter sa v súvislosti s globálnym otepľovaním zvyšuje a napríklad v rokoch 2022 a 2023 bola priemerná ročná teplota vyššia: 10,9°C, resp. 11,2°C a zrážky boli raz nižšie, inokedy vyššie: 575 mm za rok 2022 a 766 mm za rok 2023, čo súvisí zrejme s častejším veľmi nerovnomerným rozdelením zrážok už aj na malom území..
 

Podľa fytogeografického členenia Slovenska (FUTÁK 1980) leží celá botanická záhrada v najvýchodnejšej časti fytogeografického okresu 15. Slovenské rudohorie. Pôvodnou vegetáciou na tomto území boli dubovohrabové lesy (MICHALKO et al. 1986; MOCHNACKÝ 2001). Z pôvodnej vegetácie sa nič nezachovalo, v 50. rokoch 20. storočia boli svahy Botanickej záhrady prakticky bez stromovitej vegetácie. Počas existencie botanickej záhrady sa začalo so zalesňovaním týchto svahov domácimi, ale aj rôznymi cudzokrajnými drevinami, ktoré sú súčasťou expozičných zbierok botanickej záhrady.
 

Územie BZ UPJŠ vytvára vhodné podmienky aj pre široké spektrum voľne žijúcich druhov živočíchov. Z doterajších sledovaní bolo v tomto areáli zaznamenaných napr. vyše 100 druhov vtákov, 25 druhov cicavcov, 8 druhov obojživelníkov a 3 druhy plazov. Priebežné výsledky monitoringu poukazujú aj na zaujímavú faunu bezstavovcov. Registrujeme tu napríklad vyše 40 druhov mravcov predstavujúcich viac ako tretinu druhov myrmekofauny Slovenska, čo je na takom relatívne malom území pozoruhodné. Špecifickým prostredím sú vykurované skleníky, v ktorých si našli vyhovujúce prostredie viaceré exotické teplomilné druhy živočíchov. Okrem fytofágnych druhov poškodzujúcich rastliny a druhov zámerne vypúšťaných proti nim v rámci biologickej ochrany sa tu spontánne vyskytujú aj ďalšie druhy. Viaceré doteraz zistené živočíchy sú chránené z hľadiska našej, alebo európskej legislatívy, či medzinárodných dohovorov. Napr. z vyhlášky 158/2014 Z. z., príloha č. 6, tu predbežne registrujeme 18 druhov európskeho významua okolo 25 druhov národného významu. Z druhov európskeho významu spomeňme aspoň pár príkladov: roháč obyčajný (Lucanuscervus), rosnička zelená (Hylaarborea), užovka stromová (Elaphelongissima), ďateľ čierny (Dryocopusmartius) (SUVÁK 2013a). Osobitnú kategóriu v BZ UPJŠ predstavujú zámerne chované živočíchy, ktoré sú popri pestovaných rastlinách ďalšou atrakciou pre návštevníkov.
 

Botanická záhrada v 20. storočí
 

História botanickej záhrady začína ešte v roku 1946, keď bol Dr. Jozef Rácz poverený založením Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva (VŠPLI) v Košiciach. Dr. Rácz „automaticky“ do plánov existencie takejto školy zahrnul aj vznik Botanickej záhrady, ktorá mala byť nevyhnutnou súčasťou pre zabezpečenie kvality vzdelávania jej študentov. Botanická záhrada bola zriadená Povereníctvom školstva dňa 5. 5. pod číslom 103290/50-III/1 ako Botanický ústav VŠPLI v areáli na Komenského ulici. Mala len 3 ha a riadilo ju kuratórium. Následne bolo pre BZ vytipované územie v Mestskej časti Košice – Sever, pričom vďaka aktivite Ing. J. Daningera jej výstavba dobre pokračovala. Dočasným riaditeľom BZ sa stal Dr. Jozef Rácz, ktorý sa s obrovským zaujatím postavil do čela prác na vytýčení pozemkov BZ. Následne dohoda Ing. Daningera s Botanickou záhradou Karlovej Univerzity v Prahe zabezpečila prvé rastliny pre výsadbu. Pražskí záhradníci a botanici rastliny posielali aj BZ v Košiciach navštevovali a radili pri výsadbách (MOCHNACKÝ 2001). V roku 1951 sa rozbehla výstavba skleníkov a po zrušení a rozčlenení VŠPLI prešla Botanická záhrada v roku 1953 pod novopripravovanú Slovenskú akadémiu vied. Počas obdobia, keď botanická záhrada patrila pod SAV sa vystriedali na jej čele 2 riaditelia, vtedy Ing. Vít Bojňanský a Ing. Anton Laffers. V roku 1960 sa BZ dostal do správy Pedagogického inštitútu v Košiciach a jej riaditeľom sa stal Ing. Tibor J. Antoš, CSc., ktorého vystriedal v r. 1964 Ing. Karol Nagy, CSc. V uvedenom roku sa stala BZ súčasťou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, kam patrí už viac ako 61 rokov. V roku 1980 sa do funkcie riaditeľa vrátil Ing. Antoš a od roku 1989 začal pôsobiť ako riaditeľ BZ UPJŠ RNDr. Sergej Mochnacký, ktorý ju riadil až do roku 2018.
 

Zmena spoločenského režimu v roku 1989 znamenal pre riaditeľa a pracovníkov BZ nové výzvy, ktoré znamenali rôzne zmeny v organizácii aj fungovaní Botanickej záhrady. Jednou z výziev bol aj zlý stav herbára, ktorý sa začal meniť vyčlenením a dobudovaním priestorov na uskladnenie herbára ako aj priestorov pre prácu personálu a návštevníkov herbára (MÁRTONFIOVÁ et al. 2021). Na začiatku 90. rokov vznikol nový vedecký časopis, ktorému sa čoskoro ustálil názov na Thaiszia – Journal of Botany. Bol pomenovaný po významnej osobnosti botaniky v Košiciach, Lajosovi Thaiszovi (1867-1937). Tridsaťtri rokov vychádzal tlačenou formou, od 34. ročníka vychádza len elektronicky a je dlhé roky platformou pre publikovanie botanických článkov z celého sveta. Okrem iných svetových databáz je od roku 2006 časopis indexovaný v databáze WOS/BIOSIS (BiologicalAbstracts) a od roku 2009 v databáze SCOPUS. V súčasnosti patrí medzi tzv. Open Access časopisy s prístupnosťou všetkých vydaných ročníkov v online priestore.
 

Po páde komunizmu v Československu nezostávalo veľa zdrojov na rozvoj Botanickej záhrady UPJŠ. V rámci „racionalizácie“ dochádza k poklesu počtu zamestnancov Botanickej záhrady – kým v roku 1978 mala botanická záhrada 71 pracovníkov, v roku 2000 to bolo len 46,5, čo je pokles o viac ako jednu tretinu všetkých zamestnancov. Od roku 1990 vzniesli svoje požiadavky aj reštituenti, ktorí žiadali späť svoje pozemky odňaté komunistickým režimom. Najväčším z nich bol Rád dominikánov na Slovensku. Preto musela v ďalšom období BZ platiť reštituentom za prenájom pozemkov. Silneli však tlaky developerov na ukrajovanie časti pozemkov a výstavbu domov v exkluzívnej lokalite Košíc. Napriek územným nárokom reštituentov sa ale podarilo vystavať nové skleníky v BZ, podarili sa opravy a rekonštrukcie niektorých technických zariadení a realizácia Ekologickej náučnej plochy na ploche vedľa skleníkov, ktorá bola ukončená na úsvite 21. storočia, v roku 2000.
 

Botanická záhrada UPJŠ v 21. storočí (2001 - 2020)
 

V prvom desaťročí 21. storočia sa objavili rôzne úspechy pri rozvoji Botanickej záhrady, ale aj rôzne negatívne tendencie, ktoré škodili rozvoju Botanickej záhrady. Pozitívne ku zvýšeniu významu Botanickej záhrady ako dôležitého prírodného celku prispelo vyhlásenie Botanickej záhrady za chránený areál. Stalo sa tak v roku 2002, kedy bol vyhláškou Krajského úradu v Košiciach č. 1/2002 z 21. marca 2002 vyhlásený Chránený areál Košická botanická záhrada „za účelom ochrany významného didaktického a vedecko-výskumného pracoviska, ktoré sa ako jediné na východnom Slovensku sústreďuje na zachovanie genofondu divo rastúcich a kultúrnych druhov flóry trópov až mierneho pásma, a ktoré je významným krajinotvorným a ekostabilizačným prvkom intravilánu Košíc“. V apríli 2006 sa podarilo spustiť v skleníkoch program biologickej ochrany druhov, ktorý zásadným spôsobom obmedzil používanie chemikálií proti škodcom. Tým sa môžu zamestnanci aj návštevníci BZ cítiť v jej priestoroch bezpečnejšie. Aj keď je niekedy veľmi ťažké odhadnúť dynamiku vzťahov medzi škodcami a ich predátormi a sú potrebné i experimentálne riešenia, zostáva BZ verná tomuto programu, ktorý sa v niektorých BZ vo svete nepodarilo udržať. Pre pochopenie biologickej ochrany návštevníkmi je potrebné aj ich neustále informovanie až vzdelávanie o tom, čo si môžu všimnúť na rastlinách. Koncom prvého desaťročia 21. storočia sa postupne menia názory na potrebu finančnej sebestačnosti BZ, ale vyhrotili sa snahy Dominikánskeho konventu o speňaženie pozemkov BZ. Situácia sa stávala neúnosnou a hrozil zánik najdôležitejších častí BZ. Po dlhotrvajúcich jednaniach medzi Dominikánskym konventom a UPJŠ, do ktorých boli vtiahnuté aj Ministerstvo vedy, výskumu a športu a Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa podarilo nájsť miliónové finančné zdroje na definitívne odkúpenie pozemkov Dominikánov v prospech UPJŠ. Stalo sa tak v roku 2014 a podstatnú zásluhu na tom má vtedajší rektor UPJŠ, prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc. Botanická záhrada sa mohla nadýchnuť a začať novú etapu svojej histórie. V tom istom roku sa dokončil aj včelársky náučný chodník a BZ UPJŠ bola ocenená Cenou Košického samosprávneho kraja. Počet zamestnancov však klesá na postupne na minimum, 38 osôb v roku 2018.
 

Zbierkový fond
 

Po vzniku botanickej záhrady v roku 1950 bola na jej území len pomerne chudobná vegetácia a keďže ešte neboli postavené skleníky, nebola tu ani zbierka tropických či subtropických rastlín. Postupne sa vysádzali dreviny v arboréte, zriaďovali záhony okrasných rastlín, bol vybudovaný vzorový školský pozemok, ktorý korešpondoval s potrebou vzdelávania budúcich učiteľov (neskoršie sa táto časť zrušila). Po otvorení skleníkov v roku 1958 sa začalo so získavaním tropických a subtropických rastlín, pričom sa využívali kontakty a výmena rastlín s iným botanickými záhradami, pestovateľmi okrasných rastlín a záujmovými klubmi, napr. kaktusárov, citrusárov a podobne. Veľkú pomoc pri rozširovaní zbierok zohral výmenný katalóg semien, tzv. Index Seminum, ktorý prvýkrát vydala košická botanická záhrada v roku 1954 a vymieňala postupne s čoraz väčším počtom botanickým záhrad a podobných pracovísk po celom svete. Botanické záhrady získavajú rastliny aj priamymi expedíciami na iné kontinenty. U nás sa takéto expedície realizovali v 90. rokoch20. storočia do Mexika, Nikaraguy a Thajska, avšak vzhľadom na celosvetovú ochranu rastlín je v súčasnosti okrem finančnej náročnosti veľmi ťažké získavať vzácne druhy priamo v prírode. Prvé komplexnejšie informácie o zbierkovom fonde Botanickej záhrady sú z roku 1982, kedy vyšiel prvý katalóg zbierkového fondu pod názvom EnumeratioPlantarum, uvádza 3086 druhov a kultivarov vyšších rastlín, podobne druhý katalóg z roku 1989 uvádza 2829 taxónov. Postupne sa rozsah zbierkového fondu ustálil na počte okolo 4000 druhov, poddruhov a kultivarov vyšších rastlín. V roku 2025 sa pripravuje 8. vydanie katalógu zbierkového fondu. Botanická záhrada eviduje v súčasnosti 652 ohrozených rastlinných druhov v zmysle konvencie CITES (Convention on International Trade in EndangeredSpecies of Wild Fauna and Flora) a 39 autochtónnych rastlinných druhov chránených zákonom v Slovenskej republike. V rámci expozícií návštevníkov vždy zaujme 6 expozičných skleníkov, v ktorých sa nachádzajú rôzne druhy tropických a subtropických rastlín od paliem, bromélií, banánovníkov, bambusov cez rôzne úžitkové druhy a okrasné orchidey. Vzácnosťou je veľká zbierka cykasov a najväčšia zbierka kaktusov a sukulentov na Slovensku, ktorá zahŕňa viac ako 650 druhov a vnútrodruhových taxónov kaktusov a stovky druhov sukulentov v súhrnnom počte okolo 11000 exemplárov. Vonkajší areál BZ – arborétum – poskytuje priestor pre rozsiahly sortiment domácich aj cudzokrajných drevín zo všetkých oblastí sveta. Ich zviditeľnenie sa uskutočnilo v roku 2021 cez projekt náučného dendrochodníka. Okrem arboréta návštevníkov zaujmú predovšetkým v dolnej časti BZ expozície okrasných a úžitkových rastlín v rámci rôznych tematických skupín, napr. vodné a močiarne rastliny, skalničky, cibuľoviny a hľuznaté rastliny, úžitkové druhy ovocia a zeleniny, liečivé, aromatické a koreninové rastliny, včelárske rastliny (túto expozíciu dopĺňa včelársky náučný chodník), okrasné trávy, bambusy, expozícia exotických druhov v exteriéri. V sezóne 2019 bol podstatným spôsobom doplnený sortiment odrôd okrasných ruží od renomovanej anglickej firmy „David AustinRoses“. Špecifickou expozíciou sú „Rastliny nášho okolia“, kde sa môže návštevník naučiť poznávať druhy, s ktorými sa bežne stretáva na vychádzkach v slovenskej prírode.
 

Rekonštrukcie, modernizácie a rozvojové aktivity
 

Botanická záhrada oslávila v roku 2000päťdesiat rokov svojho trvania. Na jednej strane to znamenalo, že je etablovanou inštitúciou, na strane druhej sa začalo ukazovať, že mnohé budovy a technické riešenia v areáli BZ vyžadujú nielen malé opravy, ale aj generálne rekonštrukcie či modernizácie. Našťastie, za podpory vedenia UPJŠ sa v roku 2014-2015 podarilo uskutočniť znovu opláštenie hlavných expozičných skleníkov, následne v roku 2016 boli rekonštruované pestovateľské skleníky (tzv. severné prístavby). V rokoch 2016-2017 prešlo rekonštrukciou vykurovanie skleníkov a v rokoch 2017-2019 každoročne opláštenie jedného z bočných skleníkov. V roku 2019 sa ukázalo nevyhnutné investovať do samotnej administratívnej budovy, ktorá po 50 rokoch od otvorenia už nespĺňala nároky napríklad na kvalitu elektrických a počítačových sietí. Preto UPJŠ investovala prostriedky na kompletnú modernizáciu elektroinštalácie, osvetlenia, počítačových sietí, ale aj modernizácia pracovného prostredia pracovníkov, prestavbu vstupnej haly, ale aj úprav v exteriéri – modernizácia dolného jazierka v areáli, viacerých častí plota a viacerých drobnejších úprav. Mnoho úprav a rekonštrukcií pokračovalo aj v roku 2020, z ktorých za najvýznamnejšiu musíme považovať modernizáciu rozvodov vody, ktoré sú so zvyšujúcou sa ariditou prostredia veľmi dôležitou súčasťou života Botanickej záhrady. Následne v rokoch 2021-2022 sa podarilo UPJŠ z prostriedkov Európskej únie zateplenie budovy a výmena okien, ale aj sama UPJŠ sa rozhodla investovať do výstavby moderného návštevníckeho centra namiesto existujúcej vrátnice. Celkové náklady na rekonštrukcie v rokoch 2021-2022 presiahli hodnotu 1 milióna eur. Dôležitou súčasťou rekonštrukcií bol v roku 2023 realizovaný projekt zachytávania dažďovej vody zo skleníkov a revitalizácia podzemnej nádrže s objemom 100 m3. Aktuálne je v kritickom stave tropický skleník Viktória, ktorý vyžaduje komplexnú rekonštrukciu. Zatiaľ to vyzerá tak, že v roku 2025 dôjde aspoň k modernizácii vykurovania skleníka a budeme hľadať ďalšie zdroje na jeho rekonštrukciu.
 

Vedecké aktivity, domáca a medzinárodná spolupráca
 

Od obdobia, kedy BZ patrila pod Slovenskú akadémiu vied je pre BZ charakteristické aj pôsobenie v oblasti vedy a výskumu. V 50. rokoch bolo v BZ biochemické laboratórium, ktoré sa venovalo výskumu fotosyntézy a pestovaniu rias na produkčné ciele a niekoľko rokov fungovali aj dva rádioaktívne kobaltové žiariče na sledovanie chronických účinkov žiarenia na rastliny a na vyvolávanie mutácií. Medzi významné vedecké aktivity v neskoršom období patrilo napríklad šľachtenie ďateliny a v osemdesiatych rokoch spolupracovala BZ s Katedrou špeciálnej botaniky Prírodovedeckej fakulty UPJŠ na šľachtení a pestovaní liečivých rastlín, napríklad nízkokmennej lipy (Tiliasp.). V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli získané zdroje na štúdium ohrozených druhov východoslovenského regiónu, ako napr. Scillabuekkensis, Fritillariameleagris, Erythroniumdens-canis, Leucojumvernum, Leucojumaestivum, Linariaalpina, ArmeriaalpinaaOnobrychismontana a na začiatku 21. storočia aj na revitalizáciou vzácnych druhov ako sú Trolliusaltissimus, PulsatillazimmermanniiaFerulasadleriana. Prostredníctvom grantových agentúr získali pracovníci BZ ako hlavní riešitelia alebo ako členovia riešiteľského kolektívu zdroje na riešenie projektov predovšetkým z oblasti reprodukčnej biológie a mikroevolúcie v apomiktických aj sexuálne sa rozmnožujúcich druhoch v rodoch Taraxacum, Hypericum, Sorbus, Thymus a Onosma. Takisto sa podieľali na fylogenetických a systematických štúdiách rodov spracovávaných pre dielo Flóra Slovenska, predovšetkým z čeľadí Asteraceae a Brassicaceae, ale aj ďalších (napr. rody Viola, Fumaria, Homogyne, Adenostyles, Petasites a ďalších). V posledných rokoch k týmto témam pribudla aj problematika endopolyploidie vo viacerých skupinách krytosemenných rastlín (napr. Trifolium, Corydalis). Dôležitou súčasťou výskumu sú však aj štúdie o škodcoch a nových živočíšnych druhoch v areáli BZ UPJŠ. Uvedené projekty sa riešili/riešia buď vlastnými silami alebo v spolupráci s inými inštitúciami – predovšetkým je to Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach a pracoviská Slovenskej akadémie vied, tým hlavným bol Botanický ústav SAV v Bratislave, ktorý je v súčasnosti časťou Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. V roku 2020 sa BZ zapojila aj do medzinárodného výskumu Preparatoryworkfor monitoring thespread of Agrilusplanipennis (EAB) in easternEurope, ktorý sa zaoberá výskytom tohto škodcu na druhoch rodu Fraxinus. Výskum sa realizuje v spolupráci združenia BGCI – Botanic Gardens Conservation International, firmy Fera ScienceLtd. a siete PlantSentinelNetwork. Rozvíja sa aj spolupráca s domácimi inštitúciami, kde pripravujeme vedecké zhodnotenie doposiaľ neprebádaného herbára Andrassyovcov zo začiatku 19. storočia, ktorý je uložený v Slovenskom Národnom Múzeu – Múzeum Betliar. Zapojenie do projektov sa prejavuje aj v zvýšenej publikačnej činnosti niektorých pracovníkov.
 

Výmena semien je zaiste najrozsiahlejšou špecifickou spoluprácou prebiehajúcou medzi botanickými záhradami na celom svete. Botanická záhrada je však tiež členom rôznych medzinárodných združení, ako sú: IABG – International Association of BotanicGardens, sme súčasťou International Agenda for Botanic Gardens združenia Botanic Gardens Conservation International a najnovšie aj Climate Change Alliance of BotanicGardens. V roku 2025 sme sa stali členmi aj International Plant Sentinel Network, organizácie zaoberajúcej sa ochranou rastlín. Neformálna spolupráca a výmena skúseností väčšinou na základe osobných vzťahov pracovníkov existuje medzi väčšinou botanických záhrad a arborét, ale aj iných botanických pracovísk na Slovensku a v Českej republike, ale napríklad aj s viacerými botanickými záhradami v Poľsku, ďalej s Royal Botanic Gardens Kew v Londýne a s Botanickou záhradou Užhorodskej národnej univerzity. Výborná je spolupráca s Botanickou záhradou na univerzite v Nyiregyházi v Maďarsku.
 

Výchovno-vzdelávacia činnosť, výstavy a kultúrne podujatia
 

Botanická záhrada UPJŠ ako vedecko – pedagogické pracovisko sa podieľa na výučbe študentov Univerzity P. J. Šafárika. Prirodzeným partnerom pre BZ je Katedra botaniky Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ. Pracovníci BZ vyučujú v bakalárskom študijnom stupni na jednoodborovom a medziodborovom štúdiu Biológie, ako aj na magisterskom študijnom stupni v odbore Botanika a fyziológia rastlín a v odbore Učiteľstvo akademických predmetov – biológia. Samostatne alebo v spolupráci s pracovníkmi Katedry botaniky, prípadne pracovníkmi iných katedier ÚBEV zabezpečujú výučbu predmetov: Botanika II, Taxonómia rastlín, Fytogeografia, Evolučná biológia, integrovaná ochrana rastlín, Embryológia rastlín, Dendrológia a zabezpečujú aj cvičenia z Fyziológie rastlín a Všeobecnej botaniky. Taktiež vedú bakalárske a magisterské záverečné práce študentov uvedených odborov, niektorí pôsobia ako vedúci alebo konzultanti aj v doktorandskom stupni štúdia v odbore Fyziológia rastlín.
 

Osobitnú kapitolu vzdelávania dospelých tvorí zapojenie sa Botanickej záhrady do Univerzity tretieho veku (U3V) na UPJŠ. Botanická záhrada garantuje študijný program „Rastliny v životnom prostredí“, kde ponúka štandardné tri ročníky štúdia a pre vytrvalých záujemcov aj štvrtý, nadstavbový ročník.
 

Z aktivít pre školy si v posledných rokoch získala obrovskú obľubu jedinečná akcia Botanikiáda, určená pre žiakov 5. ročníka základných škôl. V roku 2025sa uskutoční už štrnásty ročník tohto originálneho formátu BZ UPJŠ, na začiatku ktorého stál kolektív pracovníkov BZ a navrhovateľka projektu Beáta Jurečková. Tento projekt je určený žiakom piateho ročníka základných škôl Košického a Prešovského samosprávneho kraja a ich pedagógom. Hlavným cieľom projektu je vzbudiť záujem talentovaných žiakov o oblasť botaniky prostredníctvom hravej formy súťaže a nenútenou formou ich informovať o význame rastlín, ochrane a tvorbe životného prostredia a zároveň motivovať pedagógov prírodopisu k väčšej kreativite pri výučbe.
 

Na začiatku 21. storočia sa návštevnosť Botanickej záhrady pohybovala okolo 10-15 tisíc návštevníkov ročne a pracovníci si uvedomovali, že sú potrebné rôzne rozvojové aktivity, ktoré by okrem bežných návštevníkov prilákali miestnych obyvateľov aj turistov do BZ. To by zároveň zlepšilo aj príjmy zo vstupného. Alfou a omegou týchto akcií sa stali predovšetkým výstavy, z ktorých najaktraktívnejšími pre návštevníkov sa stali Výstava exotických motýľov (prvýkrát organizovaná v r. 2008) a výstava orchideí (prvýkrát organizovaná v roku 2009). Tieto, ale aj ďalšie výstavy a podujatia niekoľkonásobne zvýšili návštevnosť. Tá sa potom mení v priebehu nasledujúcich rokov v závislosti od toho, či bola obmedzená prevádzka BZ kvôli niektorej z rekonštrukcií alebo pandémiou covidu-19. Najvyššia návštevnosť bola dosiahnutá v poslednom roku 2024 a to 85 125 návštevníkov všetkých vekových kategórií. Okrem uvedených výstav návštevníci radi navštevujú aj výstavu bonsajov, výstavu kaktusov a sukulentov, včelársku výstavu, výstavu citrusov, výstavu jesenných plodov, ale aj ďalšie. Niektoré sa ale neuskutočnili už niekoľko rokov. Veľmi obľúbené je pri návštevníkoch aj tzv. zážitkové sprevádzanie koncipované s testovaním vône a chute mnohých liečivých či koreninových rastlín alebo večerné komentované prehliadky skleníkov za farebného osvetlenia a zvukov v zimných mesiacoch známe pod názvom „Noc v džungli“.
 

Okrem uvedených akcií Botanická záhrada spolupracuje s celým spektrom organizácií a rozvíja rôzne aktivity. Pravidelne je organizovaní Deň dobrovoľníctva, na ktorom sa opakovane zúčastňujú zamestnanci firmy US Steel Košice, stretnutia uskutočňujú rôzne spolky, napríklad Liga proti rakovine, či Český spolok v Košiciach a BZ podporuje aj činnosť Citrus klubu, Asociácie včelárov, Zväzu záhradkárov či Bonsai klubu. Ako je zvykom v mnohých botanických záhradách v zahraničné, organizujú sa v priestoroch BZ aj výstavy rôznych umelcov, medzi prvými boli výstava postavičiek ilustrátorky rozprávok Vítězslavy Klimtovej a inštalácia Petra Smika „Záhrada“ a „Keramický objekt“ (obe v r. 2012), novší rozmach týchto výstav začal od roku 2021, kedy sa uskutočnila výstava známeho výtvarníka Andreja Dubravského pod názvom „Hlina a hmyz“ v skleníku botanickej záhrady, nasledovaná sochárskou výstavou SCUPA („Scuplture park I – 2022 a II – 2024), ale aj výstavou Michala Nagypála „Stromy majú oči“ (2023). Výstavy sú súčasťou letných podujatí „Kultúrne leto v botanickej záhrade“ v rámci ktorého sa uskutočňujú zvyčajne 3 koncerty vážnej aj populárnej hudby, vystúpili tu telesá ako Musica Iuvenalis, Chorus Universitatits Šafarikianae, pražský zbor Picolocorro a Picolo orchestra, speváci ako Katka Koščová, Robo Opatovský, skupiny Modus, The Backwards a ďalší. V roku 2025 sú v spolupráci s Východoslovenskou galériou naplánované 3 umelecké výstavy, z toho 2 v priestoroch galérie a jedna v priestoroch botanickej záhrady. O akciách sú návštevníci Botanickej záhrady informovaní v rozhlasových a televíznych médiách, bilboardami v meste Košice a na okolí a v súčasnosti predovšetkým kanálmi BZ UPJŠ na sociálnych sieťach Facebook a Instagram.
 

Záver
 

Nahliadli sme do bohatej histórie a súčasnej aktívnej činnosti Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach. Po 75 rokoch existencie je etablovanou zložkou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika s dobrým menom medzi vedeckými a kultúrnymi inštitúciami regiónu východného Slovenska. Má svoje poslanie v rámci ochrany fytogenofondu a vedeckej či vzdelávacej činnosti. Žiaľ, nemáme presné údaje o jej návštevnosti za celé obdobie jej existencie, ale odhadom sme sa v týchto rokoch prehupli do druhého milióna. Veríme, že v každom návštevníkovi sme zanechali aspoň omrvinku poznania o krásnej ríši rastlín a o tom, ako je potrebné chrániť náš svet a životné prostredie, ktorého sme neoddeliteľnou súčasťou.
 

Literatúra
 

FUTÁK J., 1980: Fytogeografické členenie. In: Mazúr E., (ed.): Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava, Veda, 1980, s. 88.
 

MÁRTONFI P., 2021: Seventy unique years of the Botanical Garden of Pavol Jozef Šafárik University in Košice. Thaiszia – J. Bot. 31(1): 3-28.
 

MÁRTONFIOVÁ L., DUDÁŠ M., MÁRTONFI P., 2021:Herbarium of the Botanical Garden of Pavol Jozef Šafárik University in Košice – a part of thebotanical history of theregion of eastern Slovakia. Thaiszia – J. Bot. 31(1): 47-68.
 

MICHALKO J. et al., 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská socialistická republika.Bratislava, Veda, 165 s.
 

MOCHNACKÝ S., 2001: Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. – Košice, UPJŠ, 85 s.
 

MOCHNACKÝ S., 2013: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Botanická záhrada, Pavol Jozef Šafárik University in Košice Botanical Garden. In: Mochnacký S. (ed.): Botanické záhrady a arboréta Slovenska. Košice, Satus, s. 42-84.
 

SUVÁK M., 2013: Botanická záhrada UPJŠ v Košiciach nie sú len izolované rastliny ^{[BotanicalGarden of PJŠU in Košice are notonlyisolatedplants]}. Enviromagazín 18(2): 28-29.
 

Poďakovanie
 

Za spoluprácu na príprave tohto textu ďakujem predovšetkým RNDr. Lenke Mártonfiovej, PhD., RNDr. AndreeFridmanovej, PhD., Ing. Martinovi Suvákovi, PhD. a mnohým ďalším spolupracovníkom, ktorí prispeli väčším či menším množstvom dát ku vzniku príspevku.
 

Prof. RNDr. Pavol Mártonfi, PhD., riaditeľ Botanickej záhrady UPJŠ, Mánesova 23, 043 52 Košice