Architektúra miest   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria
Iný názov
Liptovský Svätý Mikuláš
Lokalita
obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Kúria je druhou najstaršou stavbou v meste. Patrila miestnym zemanom Pongrácovcom, [1] ktorí ju v polovici 15. storočia spolu s kostolom nechali opevniť. Časť severného múru opevnenia sa vo dvore kúrie zachovala dodnes. [2]
 

V čase, keď ešte Liptovská stolica nemala svoje stále sídlo, sa stoličné zasadania nepravidelne konali v priestoroch kúrie. Je dokonca možné, že tu v marci roku 1713 prebiehal súd s legendárnym zbojníkom Jurom Jánošíkom, hoci tradične sa spája s neďalekou budovou prvého stoličného domu. [3]
 

Pôvodná gotická podoba kúrie je už dnes len ťažko identifikovateľná, prekryli ju početné úpravy a prestavby. Postavili z rovnakého pieskovcového kameňa ako oproti stojací kostol. Zachovaný masívny vzhľad stavby je dôkazom, že bola súčasťou opevnenia Kostola sv. Mikuláša. Stavba spolu s kostolom tvorila malú pevnosť, ktorá bola údajne obmývaná vodami Váhu. [4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch 1976 – 1980 objekt prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a odvtedy je sídlom rôznych kultúrnych inštitúcií. V roku 2002 bol adaptovaný pre potreby Centra Kolomana Sokola. [5]

Súčasný stav a využitie
Stav historickej budovy je veľmi dobrý.
 

V objekte sa nachádza stála expozícia diel významného slovenského grafika a maliara Kolomana Sokola (1902 – 2003), ktorý sa narodil v Liptovskom Mikuláši, pôsobil v Prahe, Paríži, Mexiku, a od konca 40. rokov 20. storočia žil v USA. Vystavené sú grafiky a súbor kresieb, ktoré umelec daroval Slovensku. Expozíciu dopĺňajú dokumentačné materiály, reálie a fotografie. Stála expozícia venovaná Kolomanovi Sokolovi sa nachádza na poschodí a na prízemí sa realizujú pravidelné dočasné výstavy a podujatia. [6]

Prístup
Nachádza sa v centre mesta, na nároží Námestia osloboditeľov a Moyzesovej ulice. Stojí oproti Kostolu sv. Mikuláša.
Fotogaléria
Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Architektúra miest Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria (v pozadí Kostol sv. Mikuláša) foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria foto © Viliam Mazanec 8/2015
Poznámky
[1] Dejiny mesta boli úzko spojené s liptovským rodom Pongrácovcov. Ich pôvod nebol dosial uspokojivo vyriešený. Pravdepodobne ide o potomkov najstarších liptovských zemanov českého pôvodu, ktorí od polovice 13. storočia pôsobili vo vojenských službách uhorských kráľov. Najstarším sídlom rodu bola blízka Ondrašová, dnes súčasť mesta. Neskôr sa presídlili do Svätého Mikuláša, ktorý im patril prinajmenšom od roku 1286 do polovice 19. storočia. V spomínanom roku vydal uhorský kráľ Ladislav IV. listinu, ktorou Mikulášovi a Ondrejovi potvrdil vlastníctvo dedín Svätý Mikuláš, Svätý Peter a Ondrášová. Ich potomkovia, známi už ako Pongrácovci, sa zaslúžili o rozvoj mestečka získaním mnohých privilégií. Najstarším bolo právo týždenného trhu z polovice 14. storočia. V roku 1424 získali právo dvoch výročných jarmokov, v 18. storočí to už boli štyri jarmoky. Získali pre mesto právo výseku mäsa, čapovania liehovín i oslobodenie od mýta a tieto výhody sa stali základom hospodárskeho a urbanistického rozvoja regiónu. Pongrácovci sa z Liptova rozišli po celom Uhorsku. Za bezprostredného zakladateľa rodu sa pokladá Pongrác I. doložený v rokoch 1339 - 1360. Pongrácovci už od roku 1360 používali prídomok „zo Svätého Mikuláša“ neskôr, keď v roku 1443 získali Starý hrad a Strečno, pridali k prídomku aj „zo Starého hradu“. Postupne získali majetky aj v iných župách a zastávali rozličné významné župné, vojenské a cirkevné funkcie takmer v celom Uhorsku. Žili v troch hlavných vetvách - zemianskej, barónskej a grófskej. Najvýznamnejším príslušníkom rodu bol Ján Pongrác, známy ako Pongrác II., ktorý v 15. storočí patril k popredným uhorským šľachticom. Bol to rodený vojak a obratný stratég, vo svojich politických spojenectvách bol veľmi pružný. V dobových kronikách sa spomína ako „jeden z mocných mužov krajiny“ a krutý bojovník. Právom ho obviňovali z bezohľadnosti a viackrát dosúdili na stratu majetkov. Statky i moc si však udržal a majetky stále rozmnožoval. Dosiahol postavenie jedného z najmocnejších veľmožov v Uhorsku. Svoju kariéru začal v službách kráľa Žigmunda Luxemburského, v boji proti husitom. Je pravdepodobné, že ho sprevádzal aj na koncil do Kostnice v roku 1415. Získal rozsiahle majetky a hrady - Strečno, Starhrad, Blatnicu, Vršatec, Budatín, Branč, Likavu a Hrádok, spravoval hrady Brumov a Světlov na Morave. Vyznamenal sa aj v bojoch proti Turkom. V roku 1454 i neskôr bol liptovským županom. Opevnil kúriu a kostol vo Svätom Mikuláši, aby ich tak ochránil pred bratríkmi i pred poľským šľachticom Petrom Komorovským. Bol politickým chránencom sedmohradského vojvodcu Jána Huňadyho, ktorý ho prijal za adoptívneho syna. V roku 1445 zvolil uhorský snem Pongráca II. za jedného zo siedmich krajinských kapitánov, ktorí spravovali Uhorsko v neprítomnosti maloletého kráľa Ladislava Pohrobka. Meno Jána Pongráca sa spája aj s dejinami Skalice. Okolo rokov 1453 – 1454 bol zemepánom Žiliny. Na sklonku života podporil pri nástupe na trón Mateja Korvína. Liptovský Mikuláš, www.antiskola.eu (29.11.2015), Kolektív autorov: Liptovský Mikuláš a okolie. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, 2008. s. 28 – 29.
[2 - 5] www.mikulas.sk (28.11.2015)
[6] www.muzeum.sk (28.11.2015)
Bibliografia
www.mikulas.sk
GPS
49.083282, 19.612068
49°04'59.8"N 19°36'43.4"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk