Balog
obec Balog nad Ipľom, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj
Pôvodne románsky kostol z druhej polovice 13. storočia. Barokizovaný bol v 18. storočí. Obnovili ho v roku 1926. Ide o jednolodie s rovným uzáverom presbytéria a drevenou strešnou vežičkou. Loď má rovný novší betónový! strop. Presbytérium je zaklenuté pôvodnou gotickou krížovou rebrovou klenbou. Do sakristie vedie neskorogotický sedlový portál. Fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. [1] Veža je zastrešená ihlancom, na ktorom je osadená replika uhorskej kráľovskej koruny.
Hlavný oltár je rokokový, uprostred s obrazom sv. Mikuláša biskupa z polovice 18. storočia. Bol obnovený a doplnený novšími sochami. [2] Dve stredné drevené plastiky zobrazujú sv. Antona a Františka z Assisi. [3] Na parapete novšej organovej empory sú reliéfy dvanástich apoštolov a Krista zo začiatku 18. storočia. [4]
Okolo kostola je neskororenesančné opevnenie. Obranný múr provizórneho charakteru so strieľňami pochádza z konca 16. alebo zo začiatku 17. storočia, ale neskôr bol podstatne prestavaný. V jeho vstupnej bráne sú vyrezávané dvere s maďarským nápisom z roku 1896. [5] Brána, zhotovená k jubileu milénia v roku 1896 je svedectvom pekného ľudového rezbárskeho umenia doby. Na dvoch vrchných tabuliach dvier vidno srdce Ježiša a Márie. Na ľavej spodnej tabuli je erb krajiny a kráľovská koruna. Na pravej dolnej tabuli je erb Hontianskej stolice. Drevené dvere vchodu sú dielom Imreho Radosa, miestneho rezbárskeho majstra. [6]
Kresťanstvo má v obci Balog nad Ipľom pevné základy. Podľa monografie Hontianskej župy už v roku 1100 existoval v obci malý kostolík. Práve na jeho miesto v 13. storočí vybudovali Kostol sv. Mikuláša. [7]
Interiér kostola je fascinujúci. Na krásne vyzdobenom drevenom strope sa nachádzajú sväté obrazy Arpádovcov. Drevený chór zdobí socha Spasiteľa a dvanástich apoštolov. Dvadsať drevorezieb umiestnených na strope je dielom drevorezbára Jána Chovana. Plastiky pochádzajú pravdepodobne zo 17. – 18. storočia. V kostole je aj socha Piety, Madony a Krista Kráľa. Múry vybielené vápnom zdobia výrazné a strhujúce rytiny od Józsefa Nagya, maďarského výtvarného umelca žijúceho a tvoriaceho na Slovensku. [8]
Existuje legenda, podľa ktorej začiatkom 14. storočia vznikol spor o vládu medzi Václavom III. a Karolom Róbertom, počas ktorého sa cez jednu noc strážila svätá kráľovská koruna spolu s korunovačnými klenotmi práve v kostole v Balogu nad Ipľom. Koruna a klenoty boli podľa legendy vložené do otvoru v stene pod kazateľnicou. Tajný úkryt svätej koruny sa stal veľmi známym pútnickým miestom, a navštevovali ho veriaci z rôznych kútov krajiny. Na pamiatku významnej udalosti v roku 1464 nariadil kráľ Matej, aby sa umiestnila na vežu kostola replika svätej kráľovskej koruny, ktorá je tam dodnes. Koruna namiesto kríža na veži kostola je jedinečná, a na území Slovenska sa vyskytuje len na dvoch miestach. Okrem kostola v Balogu nad Ipľom je ešte na dóme sv. Martina v Bratislave, kde sa umiestnila ako pamiatka na korunovácie kráľov a kráľovien, ktoré sa uskutočnili medzi rokmi 1563 - 1830. [9]
V roku 1924 československé orgány nariadili, aby sa známy úkryt v stene zamuroval, a zostal tak až do roku 2001. Vtedy sa do dediny dostal pastor Ferenc György, ktorý inicioval, aby zamurovanie odstránili. [10]
Ako pamiatka na významnú udalosť sa do odkrytého otvoru v roku 2005 slávnostne vložila replika svätej koruny. [11]
Rekonštrukcia.
Kostol s opevnením je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 422/1 (kostol) a 422/2 (opevnenie).
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stojí na západnom okraji obce.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 29.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 29.
[3] RADI, Anita, http://madari.sk (5/2016)
[4 - 5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 29.
[6 - 11] RADI, Anita, http://madari.sk (5/2016)
www.balognadiplom.sk
48.078336, 19.125354
48°04'42.0"N 19°07'31.3"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU