Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Banka - Kostol sv. Martina
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Banka, okres Piešťany, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Vďaka záverom architektonicko-historického (M. Haviarová – T. Haviar), archeologického (SAV Nitra – M. Samuel), reštaurátorského výskumu (P. Koreň) a archívneho výskumu (P. Buday) sa podarilo identifikovať pôvodný románsky kostol v hmote súčasnej lode, datovaný najneskôr do 13. storočia. Išlo o malý jednoloďový kostol s polkruhovo ukončenou apsidou orientovanou na východ. Šírka lode 470 cm ostala zachovaná, bola ale kratšia o zhruba tretinu – mala dĺžku 590 cm. Severný múr má dnes 78 cm, západný mal 70 cm. Výskumami sa odkrylo severozápadné nárožie, časť západný múra a nábeh apsidy na severnej strane. V hmote súčasného kostola je zachovaný celý severný múr lode. Zvyšné časti boli pri mladších stavebných etapách zbúrané. Kostol mal niveletu interiéru i exteriéru oveľa nižšiu ako v súčasnosti. Bol murovaný z lomového kameňa ukladaného do riadkov, na nárožiach z nahrubo opracovaných kvádrov. V interiéri sa na severnej stene odkrytej reštaurátorským výskumom našla primárna výzdoba interiéru lode kostola. Omietka so stopami po hladídle má prstom vytvorené vodorovné linky do čerstvej omietky. V sonde sú odkryté nad sebou 3 linky, sú mierne nepravidelné, ťahané voľne prstom. Išlo podľa všetkého o iluzívne kvádrovanie. [1]
 

V období gotiky, pravdepodobne na prelome 13./14. storočia, došlo k prvej prestavbe kostola. Pôvodnú apsidu kostola zbúrali a namiesto nej postavili dnešné – väčšie presbytérium s rovným uzáverom a sakristiu na severnej strane. Presbytérium malo jednoduchú valenú klenbu dosadajúcu na severný a južný múr. Klenba bola neskôr zrútená, mala zrejme aj statické poruchy, ale zachovali sa po nej odtlačky. Na východnej strane presbytéria vznikol okenný otvor s kamenným ostením ukončený mníškou, na severnej strane jednoduché pastofórium s lomeným záklenkom. Fasády boli zdobené nárožným kvádrovaním. Pevná omietka má gletovaný povrch a nárožné kvádrovanie sa zachovalo na pôvodnom severozápadnom nároží lode. Tvoria ho dvojité linky ryté do čerstvej omietky, vytvárajúce dlhšie a kratšie kvádre. Linky dvojitou rytou linkou vytvorené deliace pásy majú biely náter, samotné kvádre vykazujú fragmenty sivého náteru. Kostol bol stále bezvežový. Krátko po prestavbe domurovali k severovýchodnému nárožiu presbytéria oporný pilier s kamenným odkvapovým nosíkom. [2]
 

V 16. - 17. storočí prevzali kostol evanjelici, katolíkom bol kostol navrátený v roku 1650. V roku 1599 bol kostol údajne spolu s obcou prepadnutý Turkami. Predpokladáme, že kostol určite prešiel nejakými stavebnými zásahmi, neboli ale podľa všetkého rozsiahle a mohli mať skôr charakter úprav, vysprávok. Z tohto obdobia sa ale zachovali kamenné nápisové dosky, ktoré pred prestavbou v rokoch 1930 – 1931 boli osadené ako schody pred oltárom i v ohradení kostola. Medzi rokmi 1695 – 1700 kostol predĺžili do dnešnej dĺžky, dostavali vežu a nanovo zaklenuli presbytérium. Podlaha kostola sa ale navýšila, čím sa pastofórium dostalo do výšky len cca 50 cm a preto bolo zamurované. Fasády získali drsnú omietku so stopami po hladidle, mali nárožné kvádrovanie vytvorené rytou linkou. Obvodové linky mali biely náter, kvádre sivý. Loď mala stále rovný strop. Jeho nahradenie klenbou sa udialo pred rokom 1731. V druhej polovici 18. storočia obnovili sakristiu stavbou novej klenby i úpravy vstupu do presbytéria. Podlaha celého kostola bola tehlová. [3]
 

V roku 1878 sa opäť v dokumentoch objavuje obnova kostola. Išlo o obnovu omietkových vrstiev, murivá z tejto stavebnej etapy zachytené nemáme. Tento rok bol údajne aj v presbytériu za oltárom na stene v podobe chronostikonu. Interiér získal maliarsku výzdobu, čiastočne zachovanú dodnes, avšak po obnove v roku 1987. [4]
 

V 20. rokoch 20. storočia sa začala riešiť prestavba kostola, pretože kostol bol v dezolátnom stave a nevyhovoval ani kapacitne. Definitívna podoba prístavby sa schválila v roku 1930. Úplne asanovali sakristiu a ohradný múr kostola. K severnej fasáde lode pristavali nové tri oporné piliere. Úplne odstránili krov a sedlovú šindľovú strechu, ktoré boli v dezolátnom stave a vytvorili novú, súčasnú krovovú konštrukciu pultovej strechy, krytej bobrovkovou škridľou. Výrazným zásahom bolo navýšenie podlahy v starom kostole kvôli prepojeniu s novostavbou, ale i tak bola stará časť nižšie o 3 stupne. Podlaha sa značne navýšila, až okolo trištvrte metra, a do zásypu použili murivo vybúraných častí južnej steny kostola. Nachádzajú sa tam i kamenné stredoveké články. Až nakoniec postavili ohradný múr na severnej a východnej strane kostola a bránu s portálom osadili medzi vežu starého kostola a novostavbu. [5]

Pamiatková ochrana
Koncom apríla 2005 sa začala rekonštrukcia strechy starej časti kostola a až v roku 2007 bola vymenená strešná krytina a obnovená fasáda novej časti kostola a veža starej časti. [6]
 

Banka – Kostol sv. Martina – severná loď kostola (č. ÚZPF 768/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. [7]

Fotogaléria
Banka - Kostol sv. Martina foto © Martin Hlauka 9/2009Banka - Kostol sv. Martina foto © Viktor Vrábel 3/2014Banka - Kostol sv. Martina (románska výzdoba interiéru) foto © Tomáš Haviar 10/2016Banka - Kostol sv. Martina (analýza vývoja) foto © Michaela Haviarová - Tomáš Haviar 2016
Poznámky
[1 - 6] Banka – Kostol sv. Martina – severná loď kostola (č. ÚZPF 768/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. Výsledky výskumu uverejňujeme s láskavým dovolením autorov. Ďakujeme.
[7] www.pamiatky.sk (18.11.2017)
Bibliografia
www.obecbanka.sk
GPS
48.583182, 17.849589
48°34'59.5"N 17°50'58.5"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk