Lokalita
obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Medzi dominanty historického jadra Banskej Bystrice už od polovice 16. storočia patrí veža v hornej časti Námestia Slovenského národného povstania. Zaujímavé je, že pri zrode stavebnej pamiatky, ktorá sa v priebehu stáročí nazývala raz zelenou (podľa farby šindľov pokrývajúcich strechu), inokedy hodinovou alebo najnovšie šikmou vežou, stáli niektoré negatívne ľudské vlastnosti – márnomyselnosť, závisť a pýcha. ^[1] V minulosti sa veža nazývala aj väznicová (sídlila v nej väznica), vážnicová (pretože stála pri budove mestskej váhy).
 

Myšlienka o potrebe stavby novej, popri veži mestského hradu a veži farského Kostola Nanebovstúpenia Panny Márie už tretej veže v meste, sa zrodila na zasadnutiach mestskej rady počas prvého funkčného obdobia richtára Sebastiána Pribicera v roku 1552. Motívom stavby bola nielen márnomyselnosť, ale aj potreba umiestnenia nových hodín. Zápis v mestskej účtovnej knihe z roku 1552 o pohnútkach mestskej rady vypovedá zreteľne: „Pretože obidve hlavné mestá, Kremnica a Štiavnica, majú po dvoch hodinách, a naše terajšie hodiny idú veľmi zle, a aj z časti námestia pri Kúpeľnej ulici tieto hodiny sú zle vidieť, naši páni rozhodli, že na rohu budovy mestskej váhy, ktorá stojí na voľnom mieste sa postaví veža s druhými hodinami.“ ^[2]
 

Hoci by azda bolo stačilo vymeniť hodiny a nie stavať novú hodinovú vežu, mestská rada sa rozhodla inak. Načasovanie stavby však nebolo príliš šťastné vzhľadom na zmenenú politicko-vojenskú situáciu v Európe, ktorá sa výrazne týkala predovšetkým Uhorka. Tlak Turkov na Uhorsko sa enormne zvýšil a osmanské vojská obsadzovali mesto za mestom. Zálusk si robili najmä na stredoslovenské banské mestá, bohaté na korisť. Migrácia obyvateľov banských miest bola v tom období taká intenzívna, že ju musel riešiť sám panovník mandátom z roku 1544, v ktorom ich nabádal na organizovanie obrany a zakazoval im útek z miest. Stredoslovenské banské mestá sa ocitli v pohraničnom území a pripravovali sa na obranu predovšetkým zdokonaľovaním svojho opevnenia a nákupom vojenského materiálu. ^[3]
 

Vežu začali mešťania stavať 4. júla 1552, ale v tom roku stavbe venovali iba 6,5 dňa, pretože všetky finančné prostriedky potrebné na stavbu museli použiť na účely svojej obrany. V júli 1552 sa lámal kameň v kameňolome pod Urpínom. Výdavky na stavbu za ten rok predstavovali iba 7 zlatých a 52 denárov. Na vojnové záležitosti mesto v danom roku vynaložilo 1 026 zlatých. Stavba veže sa skončila asi v roku 1553 alebo 1554, ale z toho obdobia nie sú k dispozícii žiadne mestské účtovné knihy, ani administratívne protokoly. Účtovné knihy z nasledujúcich rokov sa o stavbe nezmieňujú, z čoho vyplýva, že už stála. ^[4]
 

Hodinová veža v Banskej Bystrici bola postavená v renesančnom slohu a spočiatku plnila nielen funkciu nosiča mestských hodín, ale aj strážnej veže. Druhú strážnu vežu mimo hradieb mesta – vartovku – postavili až v roku 1587. Z veže na námestí bol oveľa lepší výhľad na okolité vrchy a bola na nej stála strážna služba, ktorá mala za úlohu pozorovať nepriateľa a súčasne dozerať, či niekde v meste nevznikol požiar. Na ochodzu veže v prípade požiaru vychádzali zo svojich bytov vo veži mestskí trubači, ktorí trúbili na poplach. ^[5]
 

Veža bola pristavaná k budove mestskej váhy, ktorá bola veľmi dôležitým objektom. Súkromní ťažiari v stredoveku nemohli voľne obchodovať so strategickým tovarom nevyhnutným pre banskú výrobu – olovom, železom a lojom, pretože na obchod s nimi mali monopol banské mestá, ktoré si na tento účel vytvorili osobitnú inštitúciu – mestskú váhu. V budove mestskej váhy sa nachádzali priestory, ktoré mesto prenajímalo zlatníkom ako pracovné dielne. Pod budovou boli suterénne priestory, v ktorých sa nachádzala mučiareň. ^[6]
 

Vežu po prvý raz stavebne upravoval v priebehu roka 1566 majster Oswald za 221 zlatých a vtedy na ňu umiestnili druhé hodiny. V nasledujúcom roku vežu opravoval Gestel Stainmetz. V roku 1567 sa pomerne často opravovali vežové hodiny – najprv majster Tomáš Schlosser z Banskej Bystrice, počas šiestich týždňov, potom neznámy hodinár z Kremnice a majster Pavol Puxenmaister z Banskej Bystrice. Majster Abrahám Tischler z Banskej Bystrice vyčistil obidva ciferníky hodín. Na pravidelnú údržbu hodín si mešťania určili správcu hodín, ktorý dostával týždenný plat za ich stráženie, nastavovanie a inú údržbu. ^[7]
 

Omnoho väčšie úpravy sa na veži uskutočnili v priebehu roka 1573. Práce, ktoré prebiehali v čase od júla do novembra, realizoval majster Krištof Krainer a boli ohodnotené na 123 zlatých a 89 a pol denára. Dva nové hodinové ciferníky vyhotovil majster Valter a za 7 zlatých ich vymaľoval neznámy maliar z Ľubietovej. Hodinové ručičky pozlátil banskobystrický zlatnícky majster Ján Khuen. Vežové hodiny opravoval hodinársky majster Jakub Fabian zo Slovenskej Ľupče. Za prestavbu hodín dostal 33 zlatých a pretože bol hrdý na kvalitu svojho diela, mestu sa písomne zaviazal bezplatne opraviť všetky prípadné poruchy hodín počas nasledujúcich desiatich rokov. ^[8]
 

12. apríla 1653 požiar zničil celú hornú časť námestia spolu s vežou. Mesto dalo vežu znovu prestavať majstrovi Egidovi Weichselbaumerovi. Prestavba trvala až do roku 1659. Matej Bel vo svojich Notíciach uvádza, že mešťania stavebnými úpravami dodali veži oveľa elegantnejší vzhľad než mala predtým a dali jej novú trojito vyklenutú strechu, vyhotovenú z medeného plechu. Pri prestavbe vežu v časti nad novou kamennou ochodzou zvýšili. Staré hodiny už v prvom roku prestavby nahradili novými od banskobystrického hodinárskeho majstra Šimona Freundta v hodnote 291 zlatých. Nové hodiny boli v Banskej Bystrici prvé, ktoré odbíjali nielen celé hodiny, ale aj štvrťhodiny. Pôvodnú strechu nahradila profilovaná strecha z medeného plechu, odliali nový hodinový zvon a majster Bartolomej Kühn (Khuen) vyhotovil pre vrchol strechy veže ozdobnú hlavicu so zástavou a hviezdou. Na prestavbu sa vynaložilo množstvo práce a peňazí – spolu vyše 3 500 zlatých. ^[9]
 

V roku 1723 veža opätovne vyhorela. Po jej oprave v roku 1725 mešťania do kupoly veže slávnostne vložili pamätnú kroniku, ktorú vypracoval mestský notár Samuel Ignác Demosch. Druhý exemplár kroniky uložili do mestského archívu. Počas roku 1746 dostala veža novú strechu z medeného plechu. ^[10]
 

V roku 1761 vypukol v Banskej Bystrici veľký požiar, ktorý v priebehu niekoľkých hodín zničil takmer celé mesto. Tragické udalosti si vyžiadali životy veľkého množstva obyvateľov mesta a vyhorelo vyše 300 domov. Pri požiari vyhorela tiež hodinová veža. Opravená bola už v nasledujúcom roku. ^[11]
 

Veža mala od roku 1763 hodiny od banskobystrického majstra Gottlieba Krumma. Pri požiari v roku 1782 však opäť vyhorela a počas nasledujúcich dvoch rokov ju opravoval majster Peter Groszmann. Rovnaký majster už v roku 1774 vypracoval projekt opráv veže a slovensko-nemeckého Kostola sv. Ducha. Veža mal pri tejto príležitosti dostať novú a inak tvarovanú strechu, ale projekt sa nerealizoval. Opravy mestských budov po ďalšom požiari v roku 1782 stáli mesto vyše 7 800 zlatých a veža vtedy dostala novú helmovú strechu z medeného plechu s hmotnosťou asi 670 kg a posledné neskorobarokové polygonálne podlažie. Za prácu sa vyplatilo vyše 452 zlatých a bola ukončená v roku 1784. ^[12]
 

V nasledujúcich storočiach sa na veži uskutočnili ďalšie drobné stavebné úpravy. Vážnejšie problémy sa objavili až začiatkom 20. storočia. V roku 1920 sa na dome susediacom s vežou objavili trhliny. Technická správa mesta uvádzala, že praskliny nesúvisia s klesaním veže a že nie je potrebné navrhované zamurovanie pivníc pod vežou. Praskliny však boli zrejme spôsobené pohybom veže, pretože na jar roku 1956 sa už jej výchylka dala zreteľne pozorovať voľným okom. V októbri 1956 objednal Krajský národný výbor v Banskej Bystrici zameranie veže. Meranie potvrdili výchylky veže od zvislej osi, ktoré mali byť zapríčinené pravdepodobne zvýšeným stavom spodnej vody alebo zvýšeným prítokom spodných vôd pri striedaní mrazov a odmäkov. Technická správa upozorňovala na existenciu pivnice pod vežou, ktorá bola rekonštruovaná počas vojnových rokov a následne bol do nej zamurovaný vstup, takže nebolo možné preskúmať vplyv stavu pivnice na pohyb veže. Výchylka veže sa ešte zväčšila po asanácii susedného obchodného objektu v 60. rokoch 20. storočia. ^[13]
 

Z najstaršieho renesančného obdobia sa na veži zachoval v prvých dvoch podlažiach trup veže s renesančným oknom do námestia. ^[14]
 

Veža od počiatku svojej existencie slúžila nielen ako hodinová veža a ako pozorovateľňa pre strážnikov, ale aj pre mestských hudobníkov. Mal tu stanovisko mestský trubač, ktorý ohlasoval celé hodiny (aj keď Banská Bystrica mala už prvé mestské hodiny so zvončekom, ktorý odbíjal celé hodiny), trúbil pri slávnostných príležitostiach a na poplach. V meste zvyčajne pôsobili traja trubači, z ktorých jeden bol majstrom a dvaja jeho pomocníkmi. Z pomocníkov sa po troch rokoch učenia stávali majstri. ^[15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Na konci 90. rokov 20. storočia spolu s obnovou historického centra Banskej Bystrice sa začala zásadná rekonštrukcia hodinovej veže. Zabezpečila sa stabilita veže, ktorá má dnes odklon od zvislej osi 68 cm. Zmenil sa vstup do veže, ku ktorému bol pristavaný malý objekt s rovnou strechou. Pôvodné schodisko vo veži nahradilo nové so 101 schodmi s miernejším sklonom kvôli ľahšiemu výstupu. Najvýznamnejšou zmenou bolo sprístupnenie objektu verejnosti. ^[16]
 

V rokoch 2013 – 2014 bola predmetom opravy ochodza. Obnovou ochodze sa zachoval jej tvar, rozmer aj umelecko-remeselné detaily. Pre väčšiu bezpečnosť návštevníkov bolo zvýšené zábradlie na výšku 1100 mm. Vďaka špeciálnemu ošetreniu sa podarilo zachovať významnú časť pôvodných prvkov konštrukcie zábradlia. Rekonštrukcia veže si vyžiadala vyše 71.000 eur.

Súčasný stav a využitie
Stav pamiatky je veľmi dobrý.
 

Po úpravách veža slúži ako výstavná sieň, priestor pre koncerty a ako vyhliadková veža pre turistov s jedinečným výhľadom na mesto a na panorámu horských masívov Kremnických vrchov a Nízkych Tatier. ^[17]

Prístup
Stojí na Námestí SNP.