Lokalita
obec Hodruša-Hámre, okres Žarnovica, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Šesťfigurálne súsošie Kalvárie je presnou citáciou súsošia Kalvárie v Hliníku nad Hronom. Celkovou kompozíciou, postojmi jednotlivých postáv, vrátane neobvyklého motívu opierania sa Márie Magdalény o lebku pod krížom, ako i uplatnením mnohých detailov – až po skalnatý poklad – sa skupina v Banskej Hodruši hlási jednoznačne ku svojmu vzoru. Skaly, na ktorých skupiny stoja, sú rozdelené na dve úrovne – na základnej, nižšej, stoja kríže, na nej je potom položená menšia vrstva s postavami stojacimi pod ústredným krížom. Za týchto okolností v prvom momente prekvapí dátum z chronostichonu vytesaného na kamennej doske, vsadenej do podstavca, datujúci súsošie do roku 1832, kedy sa krajom prehnala cholerová nákaza:
 

DEO / SERVATORI SVO / A SAEVIENTE LVE CHOLERA / INTACTI / PIO ANIMO GRATI POSVERE. (Bohu, svojmu záchrancovi od zúriacej nákazy cholery, postavili so zbožnou dušou z vďačnosti tí, čo zostali (nákazou) nedotknutí.) ^[1]
 

Bližšie porovnanie so skupinou v Hliníku nad Hronom odhalí nielen kvalitatívny, ale i istý koncepčný rozdiel v stvárnení oboch súsoší. Kristov kríž v Hodruši je v hornej časti užší a prechod do pätky, pripomínajúci motív suppedanea, o ktoré sa Kristus mohol opierať, nadväzuje na širší sokel zakončený rímsou so zuborezom. Podobné stvárnenie je obvyklejšie v 19. storočí. Kríže lotrov sú, podobne ako v Hliníku, guľatinové. Lotri v Hodruši nie sú takí hybní ako v Hliníku, údy majú rovnejšie, nohy len mierne pokrčené, ruky takmer rovné. Sú zobrazení takmer frontálne a pomerne plocho v jednej rovine, hoci ich telesné tvary a anatómia sú dobre vypracované. Ich rozlíšenie na dobrého a zlého pozostáva iba v naklonení hlavy, nie natočení, či nasmerovaní celého trupu. I preto napriek nakloneniu sa Krista k lotrovi po svojej pravici k ich pohľadovému kontaktu nedochádza. Týmto všetkým – menej prepracovanými drapériami, strnulosťou postáv, krížom pôsobiacim pamätníkovo a nepriestorovosťou zobrazenia Ukrižovaných, bez dostatočného natočenia sa a vytvorenia tak dialogickej skupiny – sa súsošie Ukrižovania v Hodruši odlišuje od svojej hliníckej predlohy. ^[2]
 

Datovaniu súsošia do prvej tretiny 19. storočia azda najviac zodpovedá silno podživotná veľkosť sôch, čo je príčinou istej strnulosti jednotlivých postáv, a tým i skupiny ako celku. To sa odráža i v postojoch postáv pod krížom s následnými drobnými zmenami oproti hliníckemu súsošiu, napríklad sv. Ján nezalamuje rukami tak vysoko, ale ich má voľnejšie spustené. Jednako celkové vypracovanie sôch, zvládnutie telesných proporcií a anatómie, poukazuje na remeselne zdatného majstra, pracujúceho v intenciách staršej rezbársko-sochárskej tradície, siahajúcej – ako na to poukazujú napríklad detaily vypracovania vlasov mužských postáv – dokonca ďalej ako do obdobia baroka. ^[3]
 

Skutočnosť, že z vďačnosti za uchránenie od cholerovej nákazy vybudovali skupinu Ukrižovania a nie iný pomník, napríklad morový stĺp, je možné vnímať ako stály vplyv a dôležitosť štiavnickej Kalvárie ako pútnického miesta. Prečo však dali v Hodruši zhotoviť kópiu hliníckeho súsošia, a nie priamo štiavnického, nie je jasné. Vzhľadom na skutočnosť, že štiavnickej Kalvárii sa pripisuje sila inšpiračného podnetu pre vznik skupín Ukrižovania v oblasti, sa to zdá byť prinajmenšom zvláštne. O to prekvapujúcejšie je zistenie, že rovnakú kompozíciu ako v Hliníku nad Hronom a Banskej Hodruši opakuje o ďalších približne 16 rokov neskôr skupina Ukrižovania, datovaná do roku 1848 na námestí v Zlatých Moravciach. Pretrvávanie alebo preberania tohto vzoru je snáď možné pripísať jeho väčšej výraznosti, ako exteriérovej realizácie oproti štiavnickému súsošiu, ktoré je pre pocestných v interiéri horného kalvárskeho kostola predsa len troch skryté. ^[4]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 uvádza, že ide o Kalváriu z roku 1820, klasicistické súsošie s troma kamennými krížmi a skupinou sôch Panny Márie, sv. Jána evanjelistu a Márie Magdalény pod stredným krížom. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav súsošia je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Nachádza sa v južnej časti obce. Stojí blízko križovatky ciest.