Iný názov
Kolpachy

Lokalita
obec Banský Studenec, okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v rokoch 1743 - 1745. Jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou drevenou zvonicou, ktorej priestor pod vežou tvorí vstupnú predsieň. Presbytérium a loď sú kryté valenou lunetovou klenbou, v sakristii je korýtková klenba. ^[1]
 

Neskorobarokový hlavný oltár je z polovice 18. storočia. Stĺpová architektúra so sochami sv. Petra a Pavla a ústredným obrazom Premenenia Pána je z polovice 18. storočia. ^[2]
 

Iniciátorom stavby bola banskoštiavnická banská komora. Oltárny obraz podľa písomných prameňov zakúpili banskoštiavnickí jezuiti v 40. – 50. rokoch 18. storočia. Ich pričinením získal kostol i jednoduchý hlavný barokový oltár. Vnútorné zariadenie je pôvodné, barokové. ^[3]
 

Hlavný drevený oltár reprezentuje jednoduchá panelová konštrukcia zakončená archivoltou s ušami, po stranách s dvojicou stĺpov a kľačiacimi anjelmi v hornej časti. V dolnej časti sa nachádza svätostánok. Menza je predstavaná. Oltárny obraz zobrazuje motív „Premenenia Pána na hore Tábor“ a je z pohľadu regionálnych dejín umenia najcennejším umeleckým dielom v interiéri kostola. Podľa dostupných publikovaných prameňov ^[4] bol autorom obrazu rakúsky maliar Anton Schmidt (1713 Viedeň – 1773 Banská Štiavnica), ktorý bol vedúcou osobnosťou barokového umenia stredoslovenských banských miest v 18. storočí. Ústredný oltárny obraz je rondálna kompozícia uprostred s postavou Vzkrieseného Krista so svätožiarou a výraznou červenou vlajúcou drapériou okolo tela i ruky a žehnajúcou pravou rukou. Z jeho tváre i postoja vyžaruje pokoj a láska. V dolnej časti obrazu na kopčeku sú namaľovaní dvaja apoštoli: sv. Peter a Pavol, za ním stojaci patrón jezuitov v červenom odeve. Hornú časť obrazu dopĺňajú na oblakoch sediace postavy sv. Trojice, naľavo Boha Otca. Náročnú kompozíciu v hornej časti obrazu dopĺňa modré nebo so serafínmi. Farebná škála obrazu je založená na harmonickom a výraznom kontraste zelených. modrých, hnedých tónov s dôrazným akcentom červenej. V prípade maliara sa jedná o rané dielo, ovplyvnené rakúskym barokovým umením prvej polovice 18. storočia. ^[5]
 

Po stranách hlavného oltára sú na drevených konzolách nainštalované voľné historizujúce plastiky sv. Jozefa s Ježiškom a sv. Anny vyučujúcu Pannu Máriu, pripisované rezbárovi Jozefovi Krausemu (1862 Radom, Poľsko – 1934 Banská Štiavnica), ktorý mal dominantné postavenie začiatkom 20. storočia v banskoštiavnickom regióne. ^[6]
 

Po stranách triumfálneho oblúka sa nachádzajú ďalšie voľné plastiky – sv. Terézia z Lisieux a Panna Mária Lurdská - od toho istého autora. ^[7]
 

Na pravej strane lode sa nachádza bočný oltár Piety a na ľavej baroková kazateľnica v parapetoch s polovičnými reliéfmi štyroch cirkevných otcov. Zaujímavosťou pre miestnych rodákov je oltárny obraz s námetom „Sv. Anna vyučujúca Pannu Máriu“. Obraz namaľoval neprofesionálny, neškolený, domáci maliar, písomné pramene uvádzajú J. Tollingera, ktorý sa zjavne inšpiroval voľnou plastikou Jozefa Krauseho, nachádzajúcou sa v kostole ako aj pravdepodobne grafickou predlohou tirolského či nemeckého autora zo začiatku 20. storočia. Obraz bol asi vytvorený v medzivojnovom období. Kompozícia obrazu je klasická, založená na dominantných postavách sv. Anny, matky a mladej Panny Márie. Zobrazené sú v historizujúcom odeve, stojace pred kaplnkou s iónskym stĺpom, obtočeným viničom. Autor použil v obraze viacnásobnú symboliku, predobraz Máriinho a Kristovho utrpenia, čo dokumentuje biely baránok, namaľovaný v popredí obrazu. Biblickosť námetu zdôrazňujú kruhové svätožiary na hlavách obidvoch postáv. Zaujímavosťou obrazu a akousi zvláštnosťou sú ruky Panny Márie, kde maliar, asi nechtiac, namaľoval šesť prstov. Ruky sv. Anny i Panny Márie predstavujú inšpiráciu rezbárskym podaním, podobne riasenie rúcha ako aj strnulosť postáv. Tvár matky a mladučkej Panny Márie vychádza z reálií osôb Banského Studenca. Pozadie obrazu tvorí kopcovitá krajina a v hornom rohu symbolický výjav na oblakoch postava archanjela Gabriela so serafínmi. Kompozícia obrazu je založená na výraznej a tvrdej obrysovej kresbe architektúry a hlavných postáv i farebnosti hnedých, zelených, modrých, bielych a červených tónov. V ľavej spodnej časti je namaľovaná ľalia a holubica ako symbol čistoty a viery. Výtvarno-estetická hodnota obrazu neprekračuje možnosti domáceho maliara, bez akademického vzdelania. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 11 671/0.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na návrší v strede obce.