Cintoríny židovské   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Bardejov - Židovský cintorín
Lokalita
obec Bardejov, okres Bardejov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Cintorín tvorí prevažne trávnatá plocha s rozlohou 654 m², na ktorej sa nachádza 1 288 hrobov z 18. až 20. storočia. Najstaršia časť cintorína je situovaná na severe v blízkosti toku malého potoka. Rady hrobov pre ženy a mužov sú oddelené. Náhrobné kamene sú zhotovené hlavne z pieskovca, väčšina je ukončená polkruhovitým tvarom. Pod vplyvom času sa mnohé nápisy stali takmer nečitateľné. Najvýznamnejším znakom cintorína boli farebné náhrobky – striedavo žlté, zelené, modré, červené, červeno-modré, červeno-biele, žlto-modré a iné. Pre rabínov sa zvykla používať čierna farba so zlatým, žltým alebo žlto-zeleným písmom. Pestrofarebný vzhľad cintorína bol unikátny a bol ovplyvnený haličským kultúrnym okruhom. Podľa všetkých náznakov zaviedli tento spôsob zdobenia členovia rabínskej dynastie Halberstammovcov, ktorí pochádzali z poľského mesta Nowy Sącz. Kedysi farebné boli aj ornamentálne a plastické ozdoby kameňov v podobe symbolických motívov zvierat (levy, jelene, vtáčiky, jednorožce), koruny či svietniky. Na mladších náhrobníkoch sa objavuje prevažne motív smutnej vŕby a Dávidovej hviezdy. Častými sú aj žehnajúce ruky odkazujúce na rod Kohenov a džbány charakteristické pre rod Levitov. Uprostred cintorína je postavená malá murovaná budova (hebr. ohel), v ktorej sú pochovaní rabín Moše (1848 – 1903), jeho manželka Rachel Fajga a ich syn rabín Jechiel Natan (1866 – 1934) Halberstammovci. [1]
 


 

História židovského obyvateľstva v Bardejove
 


 

Po bitke pri Mohači v roku 1526, všetkých židovských obyvateľov v Rakusko-Uhorskej monarchii vyhnali z miest a boli nútení žiť za hranicami mesta, preto sa komunita začala formovať na západe mesta. Postupne mimo ich domov a malých obchodov boli postavené modlitebne, synagóga, kúpele, expanzná veža, kosher bitúnok a budova zhromaždenia. Suburbium bolo vytvorené podľa Talmudistickej doktríny a fungovalo až do roku 1944. Jej obyvatelia neobrábali pôdu (židovským obyvateľom nebolo dovolené vlastniť pôdu) ale živili sa obchodom a remeslami. [2]
 

Najstarší dokument o pobyte židov na území mesta Bardejov je z roku 1599, kde sa spomínajú dve židovské osoby, ktoré boli v roku 1631 z mesta vykázané. Ďalší pobyt židov v Bardejove sa nachádza v dokumentoch z roku 1716. V súpisoch z roku 1738 je uvedená len jedna rodina páleníka pôvodom z poľského mesta Zamošč. V roku 1767 žilo v meste celkom 17 osôb židovského pôvodu a živili sa čapovaním liehových nápojov. Platili ale dvojnásobné dane ako ostatní obyvatelia mesta. Rozvoj židovskej komunity v Bardejove začal až začiatkom 18. storočia, keď sa v meste usadila rodina Guttmanova. Prichádzajú ďalšie rodiny z Haliče a v roku 1784 býva v Bardejove 14 rodín, celkom 67 osôb. Zatiaľ obývali len domy za mestskými hradbami, mali modlitebňu a cheder. Patrili pod náboženskú obec v Zborove. Koncom 18. storočia dostali prví židovskí obchodníci povolenie obchodovať v centre mesta. Prvá dochovaná zmienka o samotnom suburbiu je z roku 1877 a nachádza sa na mape mesta. Prvá veľká modlitebňa za mestskými hradbami bola však postavená už okolo roku 1771. Po požiari na jej mieste začali v roku 1810 stavať novú s pôdorysom 23 m x 15 m. Je to najstaršia stavba židovského suburbia, ktorú potvrdzuje i hebrejský text na kamennej platni umiestnený na parapete ženskej galérie. Nápis – chronostichon uvádza dátum ukončenia stavby 1. elul (novolunie) 5596, čo zodpovedá dňu 14.8.1836. (existujú aj iné dátumy ukončenia stavby). Postupne po roku 1880 pristúpila židovská obec k modernizácii suburbia. Tak pribudli ďalšie stavby – mikve, beth hamidraš – budova zhromaždenia, neskoršie veľká učebňa, kotolňa a kóšer jatky. [3]
 

Bardejovská náboženská obec sa v prvej polovici 19. storočia stala sídlom rabinátu. V tom istom období bol zrušený zákaz usídľovania sa židov v mestách a nastal rýchly nárast jej členov. Za 20 rokov od roku 1860 sa počet židovských obyvateľov strojnásobil a v Bardejove bolo 1 113 osôb židovského vierovyznania. K Bardejovskému rabinátu patrilo celkom 1 440 osôb. V roku 1895 žilo len v Bardejove 1 650 osôb židovského vierovyznania. Pre nesúhlas rabínov bola v Bardejove otvorená židovská ľudová škola až počas druhej svetovej vojny. Náboženské predmety sa dovtedy učili v miestnej talmudistickej škole. Začiatkom 20. storočia tvorilo židovské obyvateľstvo viac ako 30% z celkového počtu obyvateľov mesta. Vlastnili okolo 220 podnikov a asi 80 remeselníckych dielní. [4]
 

Počas prvej svetovej vojny ruské vojská dvakrát obsadili Bardejov. Časť židov z mesta ušla a ich majetok bol zväčša rozkradnutý. [5]
 

Po vzniku ČSR sa židovská komunita naďalej rozvíjala. K bardejovskému rabinátu patrili židia asi z 30 obcí. Náboženská obec bola v roku 1922 tvorená z 300 hláv rodín platiacich cirkevnú daň a mala spolu okolo 2 800 členov, ktorá sa rozrastala a začiatkom 30. rokov 20. storočia mala židovská obec vrátane 57 obcí celkom 3 475 obyvateľov židovského vierovyznania. Náboženská obec vlastnila veľkú synagógu, malú chasídsku synagógu a štyri menšie modlitebne, cintorín, mikve, kóšer jatky, niekoľko učební a dom s veľkou knižnicou. Mikve s vaňovými kúpeľmi slúžili nielen židovským ale aj nežidovským obyvateľom mesta. [6]
 

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1930 sa 42,7% židovského obyvateľstva hlásilo k židovskej národnosti a približne polovica k národnosti československej. [7]
 

Začiatkom 20. rokov 20. storočia vlastnili židia 187 podnikov, 3 priemyselné podniky, 2 peňažné ústavy, a niekoľko menších tovární. [8]
 

Po vyhlásení autonómie Slovenska Hlinková garda a je príslušníci organizovali protižidovské demonštrácie. V roku 1938 (5.11) odvliekli gardisti okolo 150 židov bez štátnej príslušnosti do obce Čaňa na územie odstúpené Maďarsku. V decembri 1938 bola zakázaná Židovská strana a jej príslušnosti boli vylúčení z mestského zastupiteľstva. Vznikom Slovenského štátu sa začali ďalšie represálie voči židovskému obyvateľstvu, odobrali im živnosti, židia pracujúci vo verejnej správe boli prepúšťaní. Židovské deti boli v škole šikanované. Až v tomto období bola otvorená 8-triedna ľudová škola a navštevovalo ju okolo 200 žiakov. [9]
 

V roku 1940 žilo v Bardejove a okolí viac ako 3 500 židov. Nemeckí vojaci počas prechodu cez Bardejov na začiatku vojny vyrabovali židovské obchody. V priebehu roku 1941 boli židovskí obyvatelia vytláčaní zo spoločenského a hospodárskeho života. Postupne bolo uzatvorených takmer 450 židovských obchodov a ďalších 45 bolo árizovaných. [10]
 

V roku 1942 sa začali prípravy na sústredenie a postupný odsun mladých židov do zberného tábora v Poprade. 20.3.1942 bol vydaný zákaz vychádzania pre židov. 21.3.1942 bolo zo zberných táborov v Raslaviciach a Zborove odvezených 76 židovských žien do zberného tábora v Poprade a nasledovne boli deportované do tábora v Osvienčime. Ďalšie deportácie nasledovali cez zberný tábor v Žiline. Postupne v troch transportoch odvliekli z Bardejova a okolia okolo 2 500 židov, v prvom bolo 1 028, v druhom 1 015 a tretom 400 osôb. V roku 1942 bolo odvlečených 87% židovského obyvateľstva z Bardejova a okolia. Okolo 100 členov komunity s rodinnými príslušníkmi boli dočasne chránení výnimkami s celkovým počtom asi 380 členov. V roku 1944 bolo v Bardejove registrovaných okolo 230 židov chránených výnimkami a ďalších 200 v okolitých obciach. Začiatkom mája sa opäť začalo násilné vysídľovanie židov. Po vypuknutí SNP sa viacero bardejovských židov pridalo na stranu partizánov. Nemecká jednotka bezpečnostnej služby, ktorá sa v Bardejove usídlila v septembri 1944 pátrala po židoch a partizánoch. Posledných židovských obyvateľov zaistili 18. septembra 1944 a 20. októbra boli deportovaní do Osvienčimu. [11]
 

Po skončení druhej svetovej vojny sa do Bardejove vrátilo asi 300 židov. Boli to židia, ktorí prežili koncentračné tábory alebo sa zachránili v lesoch a bunkroch. Obnovili činnosť náboženskej obce, vyčistili synagógu a renovovali niektoré kultové objekty. Väčšina sa v rokoch 1948 - 1949 vysťahovali do Izraela a zámoria. [12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch 2005 - 2009 sa postupne realizovala záchrana náhrobných kameňov, výstavba nového oplotenia a rekonštrukcia ohelu vďaka podpore potomkov bardejovskej židovskej komunity, Bardejovského výboru na zachovanie židovského dedičstva a nadácie HFPJC Avoyseinu na zachovanie židovských cintorínov. [13]

Súčasný stav a využitie
V súčasnosti sa cintorín nachádza v dobrom stave. Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR vykonáva jeho pravidelnú údržbu prostredníctvom lokálneho správcu. [14]
Prístup
Miesto posledného odpočinku členov bardejovskej židovskej komunity sa nachádza na ulici Ľudovíta Štúra. [15] Bardejovský židovský cintorín je situovaný v širšom severnom okruhu mesta nedaleko hlavnej cesty smerom na Bardejovské kúpele.
Poznámky
[1] http://suburbiumbardejov.sk/zidovsky-bardejov/zidovsky-cintorin/ (30.3.2019)
[2 - 12] LIČKOVÁ, Jana: História židovského obyvateľstva v Bardejove. www.bardejov.sk/turizmus/2256-basty-pamaetniky-pomniky (30.3.2019)
[13 - 15] http://suburbiumbardejov.sk/zidovsky-bardejov/zidovsky-cintorin/ (30.3.2019)
Bibliografia
www.bardejov.sk
GPS
49.304191, 21.283887
49°18'15.1"N 21°17'02.0"E



www.pamiatkynaslovensku.sk