Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Beluša, okres Púchov, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol postavený asi na začiatku 14. storočia z kameňa a nie z pieskovca, ako sa uvádza v mnohých literatúrach. Svätyňa je zakončená klenbou. Nad svätyňou vo vežičke (tzv. sanktusnik) sa nachádzal malý zvon. Vo svätyni bol gotický oltár starobylého tvaru a zároveň kamenné pastofórium (zachovalo sa dodnes), na druhej strane oltára bolo aj tzv. libriferium spolu so sedesom pre kňaza a miništrantov, ale tie sú zamurované. Pod kostolom by mala byť krypta, ale zatiaľ sa k nej nenašiel vchod. [1]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 píše, že ide o neskororenesančný kostol, ktorý bol postavený ako typ protestantských emporových sieňových sakrálnych objektov. V roku 1560 došlo k jeho úprave a zásahom, pretože sa ho zmocnili evanjelici, ktorí pristavali k severnej stene protestantské empory. [2]
 

Zbarokizovaný bol v druhej polovici 18. storočia (1711). [3] Opravili ho okolo roku 1800 a v 19. a 20. storočí. Je to pôvodne sieňová emporová stavba s dodatočným polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Hlavné priestory sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami, zbiehajúcou sa do nárožných mohutných pilierov, ktoré súčasne nesú aj emporu. Barokovo-klasicistická fasáda je členená lizénovým rámom a polkruhovo zakončenými oknami. [4] Nad dvomi renesančnými portálmi s kamenným ostením sú pôvodné a dobre zachované rímsy. [5] Veža má v horných dvoch tretinách skosené hrany a je zastrešená výraznou zvonovitou prilbou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
 

Hlavný oltár je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia, vo vrchole s plastickou skupinou sv. Trojice, v strede konkávne riešenej stĺpovej architektúry je obraz sv. Alžbety z roku 1879 od Jozefa Božetecha Klemensa. [6] Umelec predstavuje svätú Alžbetu ako rozdáva chlieb chudobným. [7] Bočný oltár Ukrižovania z druhej polovice 18. storočia má v strede s obraz Krista na kríži, v plastickom baldachýnovom nadstavci je súsošie Boha-Otca a anjelov. Bočný oltár Piety je neoklasicistický z konca 19. storočia, s ústrednou plastikou Piety. Kazateľnica je neskorobaroková s ornamentálnou výzdobou z polovice 18. storočia. Renesančná kamenná krstiteľnica pochádza zo začiatku 17. storočia, na nohe má plochú palmetu, na lupeňovitej okrúhlej nádržke je medený tepaný vrchnák. [8]
 

Zvon z roku 1831 je od kremnického zvonolejára S. Hackenbergera. [9]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 v inventári kostola uvádza rokokový kalich s emailovými medailónmi od Jána Szilassyho z polovice 18. storočia. [10]
 

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1674 na hlavnom, ešte renesančnom oltári stála socha Panny Márie na rukách s malým Ježiškom. Okolo nej boli sochy sv. Alžbety Uhorskej a sv. Márie Magdalény. [11]
 

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 na zbarokizovanom hlavnom oltári s plastickým vyobrazením Najsvätejšej Trojice bol už obraz svätej Alžbety Uhorskej. Pri obraze z dvoch strán stáli sochy mučeníkov svätého Floriána a svätého Sebastiána. [12]
 

K rozsiahlejšej úprave strechy veže došlo v roku 1804. Pri prácach na vežu umiestnili aj hodiny, ktoré zakúpili zo zbierok veriacich. [13]
 

Pri rozsiahlom požiari, ktorý postihol Belušu v 15. septembra 1827, utrpel aj farský kostol. Zhorela strecha kostola i veže. V nasledujúcom roku osadili nové strechy. Všetky práce financoval František Xaver II. Königsegg. Svetský patrón hradil tiež postavenie klasicistického oltára so súsoším Piety v bočnej kaplnke chrámu zasvätenej sv. Fabiánovi a sv. Sebastiánovi v roku 1829. V tom istom roku vyhotovil umelecký sochár z Rajca veľkonočný kríž pre belušský kostol a pozlátil sošku Zmŕtvychvstalého Ježiša. [14]
 

V roku 1908 od úderu blesku sa zapálila strecha na veži. Šindľovú krytinu nahradili plechovou. Výška veže s krížom merala 41 metrov. [15]
 

Počas prvej svetovej vojny 6. októbra 1916 rekvirovali všetky (päť?) zvony kostola pre vojenské účely okrem prostredného. Chýbajúce zvony za dovážali až v roku 1923 (niekde 1922). [16]
 

Belušský farský chrám v rokoch 1928 až 1929 obohatili zarámované a zasklené obrazy krížovej cesty. Jednotlivé štácie predstavuje dobovo verná kolorovaná plastika na umeleckej úrovni. Krížovú cestu nechal zreštaurovať v moravskom Slavičíne v roku 1967 vtedajší belušský farár Dr. Ladislav Belás. [17]
 

V roku 2012 sa v interiéri kostola uskutočnil pamiatkový (reštaurátorský) výskum, pričom boli odhalené renesančné fresky z roku 1631. [18]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 698/0. [19]
 

V rokoch 1940 - 1943 prebehla rozsiahla obnova. [20]
 

V roku 1958 sa uskutočnilo zakúpenie a inštalácia nového organu. V roku 1970 boli do svätyne osadené dve vitrážové okná moderne poňatých postáv sv. Cyrila a Metoda od V. Hložníkovej, osadili sa aj okná v hornej časti kostola s motívmi siedmich sviatostí. Farebnú mozaiku horných okien realizovala farebnú mozaiku horných okien kostola realizovala v 70. rokoch 20. storočia Umělecká sklodílna Dolný Dvůr z Vrchlabí. [21]
 

Zavedenie elektrického temperovania kostola prebehlo v roku 1980. [22]
 

Ďalšie dôležité rekonštrukčné práce:
 

1985 - výmaľba celého interiéru chrámu a reštaurovanie piatich nástenných malieb, prácu vykonal miestny maliar Jozef Ďurovec,
 

1988 - inštalácia kovového schodiska zo chóru do veže,
 

1989 - osadenie nových hodín na vežu,
 

1990 - obnova fasády chrámu, náter strechy a výmena plechu na veži za medený,
 

1993 - vyhotovenie osvetlenia kostolného areálu a parková úprava priestoru okolo chrámu,
 

2001 - uskutočnila sa komplexná renovácia sakristie, pričom sa vymenilo jej vnútorné zariadenie,
 

2002 - realizovala sa rozsiahla práca na exteriéri, v rámci ktorej sa odstránila omietka na celom objekte vrátane veže. Po náročnej práci a novom omietaní sa celý kostol vymaľoval, [23]
 

2007 - opravené všetky poškodené vitrážové okná a nanovo osadené do drevených dubových rámov, natretá plechová krytina kostola,
 

2010 - prevedená kompletná výmena eklektického vedenia,
 

2011 - obnova zavlhnutých omietok interiéru,
 

2012 - prevedenie reštaurátorského výskumu v interiéri kostola a objavenie fresiek z roku 1631, vymaľovanie kostola a zreštaurovanie fresky „Božie oko“ v presbytériu,
 

2013 - zreštaurovanie konsekračných krížov na stenách kostola, osadenie gotického visiaceho večného svetla. [24]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v strede obce.
Fotogaléria
Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej zp © Jiří Fiedler, archív (dobová pohľadnica, začiatok 20. storočia)Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej zp © Jiří Fiedler, archív (dobová pohľadnica, začiatok 20. storočia)Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej foto © Jana Lacková 7/2017Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej foto © Jana Lacková 7/2017Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej foto © Jana Lacková 7/2017Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej foto © Jana Lacková 7/2017Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej foto © Jana Lacková 7/2017Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej foto © Jana Lacková 7/2017Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej foto © Jana Lacková 7/2017Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej foto © Jana Lacková 7/2017Beluša - Kostol sv. Alžbety Uhorskej foto © Jana Lacková 7/2017
Poznámky
[1] Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej. www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ (11.7.2025)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 114.
Z čias správy farnosti Beluša evanjelikmi sa zachovalo niekoľko vizitácií. Najstaršia evanjelická vizitácia pochádza z roku 1611. Farnosť Beluša vizitoval Eliáš Láni. V nej spomína, ako v kostole v roku 1560 na severnej strane lode odstránili niekoľko obrazov namaľovaných na stene kostola, aby tu mohli umiestniť empory, pretože vo farnosti je veľký počet veriacich. Nasledujúce vizitácie sú z roku 1619, 1625, 1629, 1643, 1649, 1654, 1706 a k tomu treba ešte pripočítať tvz. „Litera restitucione“ z roku 1705. Katolíkov v Beluši bolo toľko, koľko sa zmestilo do kaplnky v susedstve a duchovnu správu vykonávali farári z Podskalia a zo Slopnej. História. www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/historia/ (11.7.2025)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 114. Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej. www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ (11.7.2025)
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 114.
[5] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. Žilina: Vydavateľstvo Jozef Blaha, 2002. s. 29.
[6] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 114.
[7] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 30.
[8 - 10] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 114.
[11] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 30.
[12] Z 18. storočia pochádzajú vzácne a posvätné relikvie, ktoré majú bližší vzťah k farskému chrámu. Listiny o ich pôvode a pravosti sú uchované v archíve belušskej farnosti. Sú to relikvie: čiastočka zo svätého kríža Ježiša Krista, pochádzajúca podľa listiny z roku 1767 z Mantovy, iná čiastočka zo svätého kríža Spasiteľa, darovaná v roku 1772 z Ríma, kostička z telesných ostatkov sv. Alžbety Uhorskej, pochádzajúca podľa dokladu z roku 1772 z Viedne a kostička z telesných ostatkov mučeníka sv. Sebastiána, prinesená z Ríma v roku 1759. KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 30.
[13] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 30.
[14] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 30. Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej. www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ (11.7.2025)
[15] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 30.
[16] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 31. Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej. www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ (11.7.2025)
[17] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 31.
[18] Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej. www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ (11.7.2025)
[19] www.pamiatky.sk (11.7.2025)
[20] Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej. www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ (11.7.2025)
[21] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 31. Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej. www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ (11.7.2025)
[22] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 31.
[23] KOČIŠ, Jozef: Beluša 1330 - 2002 pohľady do dejín. s. 32.
[24] Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej. www.farnostbelusa.sk/o-farnosti/kostoly-a-kaplnky/farsky-kostol-sv-alzbety-uhorskej/ (11.7.2025)
Bibliografia
www.belusa.sk
GPS
49.064983, 18.326983
49°03'53.9"N 18°19'37.1"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk