Lokalita
obec Bohdanovce nad Trnavou, okres Trnava, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol postavený v roku 1397. Reštaurovaný a opevnený bol po roku 1621. Rozšírili ho a úplne prestavali v roku 1940. Tak dlho prečkal čas bez nevhodných zásahov až sa mu stal osudným štyridsiaty rok 20. storočia. Z pôvodnej gotickej stavby zostalo len polygonálne uzavreté presbytérium, zaklenuté krížovou rebrovou gotickou klenbou. Presbytérium slúži ako bočná kaplnka. Veža je podklenutá krížovou klenbou. Rozšírenie a prestavba hrubo zasiahli do stavby a zmenili jej pôvodnú dispozíciu a orientáciu. ^[1] Fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami.
 

Vnútorné zariadenie je z obdobia necitlivej prestavby. ^[2]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 uvádza v inventári kostola kalich z roku 1601 so staršou gotickou šesťlaločnou nohou. Súpis spomína náhrobný barokový kríž zamurovaný do múru kostola. ^[3]
 

Kedy bola v Bohdanovciach postavená prvá sakrálna stavba nie je známe. Podľa záznamov vyberačov pápežských desiatkov z roku 1332 v obci existovala riadna fara. S prihliadnutím na husté osídlenie v období Veľkej Moravy a raného stredoveku treba počiatky stavby kostola hľadať v hlbšej minulosti, ako sú údaje decimátorov. ^[4]
 

Najstaršou stavebnou časťou sakrálneho objektu je zachované polygonálne uzavreté presbytérium s krížovou rebrovou gotickou klenbou, dnes vo funkcii bočnej kaplnky. Svätyňa bola orientovaná v smere východ-západ. Mala päť gotických okien. Zvonku ju podopierali štyri pultové piliere. Postavili ju z naplocho kladeného kameňa, zalievaného haseným vápnom. K svätyni bola roku 1397 pristavená kostolná loď. Vstupný portál bol prenesený do južného múra a slúžil do roku 1940 ako hlavný vchod. Osemboká veža bola vybudovaná v prvej polovici 16. storočia. Zakončovala ju medená prilbica. Svätyňu a loď prikrýval šindeľ. Následkom delostreleckej paľby v roku 1623 bol kostol veľmi poškodený. Patrón Ján Pálffy ho dal opraviť. Tri okná na sanktuáriu boli zamurované a dve zostávajúce zmenené na románske. Zničený gotický oltár nahradil barokový, ktorý existuje dodnes. ^[5]
 

Kanonická vizitácia z roku 1782 o oltároch bohdanovského kostola píše, že okrem hlavného, s obrazom sv. Petra a Pavla a sochami sv. Augustína a sv. Vojtecha, sú v kostole dva bočné oltáre. Prvý - Panny Márie s Ježiškom na rukách doplňovali sochy sv. Mikuláša, sv. Antona Paduánskeho a sv. Leonarda (hore na oltári). Druhý bol zasvätený Panne Márie Cellenskej (Mariazellskej). Obohacovali ho sošky dvoch anjelov, socha sv. Jána Zlatoústeho a sv. Ambróza. Prvý oltár konsekroval ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy, druhý Štefan Nagy, svätiaci biskup ostrihomský a tretí Anton Révay, svätiaci biskup ostrihomský. Kostol mal dva kalichy, jednu monštranciu, jedno cibórium, jeden strieborný kríž, tri misály (jeden pohrebný), tri rituály atď. Vo veži sa nachádzali tri zvony. Posvätil ich Pavol Révay, svätiaci biskup ostrihomský. Bohdanovské zvony za pôsobenia farára Jána Kloknera v roku 1764 nahradili novými. Tieto v roku 1773 znovu prelial trnavský zvonolejár Malej Orfandl. Dva z nich v marci 1916 zrekvirovali. Jeden vážil 235 kg, druhý 280 kg. V roku 1921 za účinkovania farára Mikuláša Kováča boli nahradené novými. ^[6]
 

Dnes má zvonové stanovište tri zvony. Najväčší z nich je zasvätený patrónom kostola a je na ňom nápis: NA ČESŤ SV. APOŠTOLOV PETRA A PAVLA OBETOVALI FARNÍCI BOGDÁNOVSKÍ A ŠELPICKÍ R. 1921.Text na druhom zvone: DAROVALI NA ČESŤ SVOJICH PATRÓNOV IGNÁC A ALŽBETA MIKLOŠOVIČ V BOGDÁNOVCIÁCH ZA PUSOBENIA FARÁRA MIKULÁŠA KOVÁCH. Tretí zvon, tzv. umieráčik, nesie tieto slová: MATHAEVS ORFANDL TYRNAVIAE FVDIT ME IN HONOREM S: MARIAE PRO ECCL. BOGDANOCZIENSI ANNO 1773. ^[7]
 

Zvony z roku 1921 zhotovila firma Maňousek a spol. v Brne. Kostolná veža je zakončená osembokým tehlovým ihlanom, postaveným v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Loď bola zaklenbená v roku 1709. Pri príležitosti dvadsaťpäťročného jubilea kňažstva dekana-farára Mikuláša Kováča v roku 1894 prešiel kostol generálnou opravou. Bočné oltáre nahradili novými. Mariánsky ostal na pôvodnom mieste, zo sôch zostala len soška Panny Márie, ostatné boli nahradené sochami sv. Štefana a sv. Imricha. Druhý bočný oltár bol zmenený a zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Po bokoch holi umiestnené sochy sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho. Vtedy bolo zamurované i pastofórium, pripomínajúce pôvodný gotický sloh kostola. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 771/1. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severnej časti obce. Pri kostole sa nachádza cintorín.