Lokalita
obec Bojnice, okres Prievidza, Trenčiansky kraj

História
SNM-Múzeum Bojnice sídli v Národnej kultúrnej pamiatke - Zámok Bojnice od roku 1950. Od 1. júla 1988 (okrem rokov 1992 - 1996, kedy bolo samostatným subjektom) je Múzeum Bojnice súčasťou Slovenského národného múzea. Myšlienkou zriadiť v Bojnickom zámku múzeum sa zaoberal už jeho posledný majiteľ, gróf Ján František Pálffy. Vo svojom testamente zo dňa 14. novembra 1907 vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené pre verejnosť a aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom. ^[1]
 

Prvá vlastivedná expozícia bola do Bojnického zámku umiestnená v roku 1941 zásluhou členov Muzeálneho spolku Hornej Nitry. Tu bola až do veľkého požiaru zámku dňa 9. mája 1950. Deň po požiari boli vypracované návrhy na finančné zabezpečenie opravy a využitie obnoveného objektu pre múzeum. Rada Krajského národného výboru v Nitre uznesením č. 107/1950 zo dňa 7. septembra rozhodla o zriadení Krajského nitrianskeho múzea so sídlom v Bojnickom zámku. Po územnej reorganizácii v roku 1960 múzeum prestalo plniť funkciu krajskej inštitúcie a stalo sa regionálnym pracoviskom zameraným na výskum a dokumentáciu Horného Ponitria. V rámci novej siete múzeí Stredoslovenského kraja mu pripadla úloha vlastivedného múzea okresu Prievidza. ^[2]
 

V roku 1969 bolo Múzeum v Bojniciach začlenené pod priame riadenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a v roku 1979 pod Ústrednú správu múzeí a galérií v Bratislave. V roku 1970 bol Zámok v Bojniciach vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. 24. marca 1981 dostalo Múzeum Bojnice štatút, podľa ktorého sa stalo ústredným špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou zameranou na dokumentáciu a prezentáciu obdobia neoslohov na území Slovenska. Vtedy padlo rozhodnutie ukončiť prevádzku vlastivedných expozícií v múzeu. Na jar v roku 1983 boli už nové umeleckohistorické expozície sprístupnené návštevníkom. 26. júna 1984 bolo zriadené Okresné vlastivedné múzeum v Prievidzi s názvom „Hornonitrianske múzeum v Prievidzi.“ Činnosť zahájilo prípravou na delimitáciu 1. januára 1985 v Bojnickom zámku a ešte v tom istom roku sa presťahovalo do Prievidze. ^[3]
 

Múzeum Bojnice so sídlom v národnej kultúrnej pamiatke Zámok Bojnice je špecializované umelecko-historické múzeum zamerané na dokumentáciu dokladov o umeleckohistorickom a stavebnom vývoji Zámku Bojnice. V rámci svojej profilácie a špecializácie cieľavedome získava, ochraňuje, odborne spracováva a sprístupňuje aj diela starého umenia, umeleckého remesla a artefakty z vývoja neoslohov na území Slovenska. ^[4]
 

Bohatý zbierkový fond Múzea Bojnice sa prezentuje v rozsiahlych expozičných celkoch v priestoroch zámku, ale aj prostredníctvom zaujímavých výstav a množstvom produktov kultúrneho turizmu, ktoré ho zaraďujú medzi najnavštevovanejšie múzeá na Slovensku. ^[5]
 

Zbierkový fond múzea pozostáva z maliarskych, sochárskych a umeleckoremeselných prác od obdobia gotiky, cez renesanciu, barok, klasicizmus až po neoslohy v 19. storočí. ^[6]
 

V zbierkach sú zastúpené maliarske diela významných európskych majstrov Jacoba Jordaensa, Carla F. Nuvoleoneho, Abrahama Janssensa, Leonarda Coccoranteho, Paula de Vos, Jacquesa d´Arthois, Bojnický oltár od Narda di Cione, sochárske práce Dionýza Stanettiho a podobne. ^[7]
 

Zaujímavé a cenné sú palné a chladné zbrane zo 17. a 18. storočia, renesančné truhlice, barokové sekretáre a tiež hodiny vyhotovené v dielňach viedenských a pražských majstrov. Z textilných zbierok je pozoruhodný veľký gobelín “Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia. Dominantným prvkom Huňadyho sály je unikátny barokový luster z polovice 18. storočia pochádzajúci z kaštieľa v Tovarníkoch. Tento nádherný unikát vážiaci 700 kg má dve poschodia – každé po desať ramien. Jeho výška je viac ako 3 metre a rozpätie ramien 3,5 metra. Pôsobivé osvetlenie zabezpečuje celkom 110 svietidiel. ^[8]