Lokalita
obec Borová, okres Trnava, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Ranobarokový kostol postavený okolo roku 1670. Jednoloďový pozdĺžny priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a vežou predstavanou na osi kostola. Interiér je zaklenutý valenými klenbami s lunetami a medzipásmi. Fasády sú členené lizénovým rámom. Veža je zastrešená murovanou ihlancovou strechou. ^[1]
 

Vnútorné zariadenie je romaticko-novogotické. Zvon je z roku 1687 od bratislavského zvonolejára G. Wolfa. ^[2]
 

Pôvodný kostol sv. Joachima v Borovej bol dokončený začiatkom 17. storočia. V roku 1601 prišlo k jeho zastrešeniu, no počas povstania Gabriela Bethlena turecké oddiely jeho vojska vypálili kostol, zničili školu a farský dom zostal opustený. Na základe informácie o zničení sakrálneho objektu je na mieste sa domnievať, že Borová bola od čias vystavania kostola do jeho zničenia farnosťou a až po týchto udalostiach sa stala filiálkou Dlhej. ^[3]
 

V roku 1675 bol postavený nový kostol, stavebné práce viedol taliansky staviteľ Giovanni Battista Rava a tesárske práce Štefan Schlemer. Sakrálny objekt však nebol dlho dokončený, ešte v roku 1694 mu chýbali lavice, kazateľnica a vonku vedľa kostola ležali zvony. Vzdialený od fary v Dlhej bol trištvrte hodiny pešo. ^[4]
 

Výstavbu nového kostola inicioval a finančne podporoval Ferdinand Pálffy, čanádsky biskup. Stavbu začali na mierne vyvýšenom mieste a ako stavebný materiál použili pálenú tehlu. ^[5]
 

Podľa zápisnice kanonickej vizitácie ^[6] z 28. júna 1847, ktorú vykonal Vojtech Pogány, zvolený biskup drivastský a opát kláštora Blahoslavenej Márie Panny v Spišskom Štiavniku, mal kostol dva dobre zabezpečené vchody, zastrešený bol pálenou škridlou a veža bola kužeľovitého tvaru. V kostole sa nachádzali tri drevené oltáre. Na väčšom (hlavnom) oltári bol osadený obraz sv. Štefana kráľa, ktorý dáva kráľovstvo pod ochranu Blahoslavenej Panny Márie. K oltáru patrili tri obrusy a súčasťou bol oltárny kameň od trnavského generálneho vikára Štefana Nagya. Súčasťou oltára bolo aj pomerne veľké drevené tabernákulum (oltárna schránka na úschovu hostií) zabezpečené zámkou. V priestore kostola bolo umiestnených šesť drevených svietnikov natretých na bielo, dva boli nad tabernákulom. Hlavný oltár, ako uvádza vizitátor, bol nový, z roku 1831. Mal dĺžku 6 a šírku 4,5 siahy, dĺžka lode kostola bola 8,5 a šírka 4,5 siahy. Nad hlavným oltárom bola umiestnená drevená socha Bolestnej Panny Márie. Na pravej strane kostola bol prenosný drevený oltár sv. Alžbety Uhorskej a vľavo drevený oltár sv. Imricha. Zdobené boli drevenými stĺpmi s erbami, ktoré sa časom poškodili. ^[7]
 

Vzhľadom na malý počet obyvateľov filiálky bol kostol pomerne priestranný. Jednoduché drevené lavičky natreté na čierno boli zdobené kvetmi. ^[8]
 

Veža kostola bola dokončená v 19. storočí a výhľad z nej na okolie bol podľa historika P. Jedličku jedným z najkrajších. Vo veži boli dva zvony so súhlasným zvukom, vizitátor uviedol, že nie je známe, kým boli posvätené. ^[9]
 

Okolo kostola je kamenný ohradný múr s bránou, ktorá je zakončená trojuholníkovým štítom.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V auguste 1902 sa obecné zastupiteľstvo Borovej uznieslo na rekonštrukcii kostola. Zemepán Ján Pálffy poskytol na opravu drevo a poukážky na výdavky spojené s výmenou strešnej krytiny. Celkové náklady vyčíslila obec na 4 478 korún a 50 halierov. Fara sa podieľala sumou 2 000 korún a zvyšné peniaze doplatila obec z pôžičky pre tento účel. Rekonštrukčné práce pod vedením stavebného majstra Vincenta Stríža z Trnavy boli dokončené pravdepodobne na jar 1905, kedy ešte obec doplácala majstrovi 117 korún a 30 halierov. ^[10]
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 777/0. ^[11]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v západnej časti obce.