Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Mestská vodáreň dodávala pitnú a úžitkovú vodu aj do domácnosti až od roku 1886. Nie každý si mohol dovoliť mať doma vaňu. Ukázalo sa tak, že je potrebné v Prešporku vybudovať moderné verejné kúpele. ^[1]
 

Postavili ich na západnom konci bývalého dunajského ostrova pri zasypanom ramene Dunaja, ktoré starí obyvatelia Prešporka nazývali Grössling a to isté meno dostali kúpele. Ľudia ich väčšinou využívali na celkovú očistu tela. Okrem uspokojovania základných hygienických potrieb ponúkali hosťom široké spektrum vodoliečebných služieb. V roku 1914 kúpele rozšírili. Ďalšie úpravy a zväčšenie priestorov prebehli v rokoch 1929 – 1930. Majetkom banky boli do roku 1946, potom ich odkúpilo mesto. ^[2]
 

V roku 1994 boli poslednýkrát použité za účelom na aký boli postavené. ^[3] Nasledoval dlhý, niekoľko desaťročí trvajúci úpadok. Kúpele boli opustené a slúžili už iba na občasné výstavy ako lacná kulisa.
 

Mestské kúpele Grössling, pôvodne Vodoliečebný a kúpeľný ústav Grössling, tvorili tri časti. Najstaršiu v budove na nároží Medenej a Kúpeľnej ulice postavili v roku 1895 pod názvom Bad Pozsony podľa projektu viedenského architekta Alberta Svobodu. Boli v nej sedacie a vaňové kúpele, o ktoré bol veľký záujem, pretože väčšina bytov v meste v tom období nemala vlastnú kúpeľňu. V roku 1914 kúpele zmodernizovali a rozšírili o nové krídlo s plaveckým bazénom i troma menšími bazénmi, parnou komorou a sprchami podľa projektu architekta Ernsta Sporzona. V časti orientovanej na Dunaj zriadili šermiarsku sálu, v pivničných priestoroch bola práčovńa. ^[4] V roku 1917 Priemyselná banka predala kúpele Prešporskej obchodnej a úvernej banke a kúpele Pozsony sa zmenili na akciovú spoločnosť Grössling.
 

Poslednou prístavbou bola funkcionalistická budova na Vajanskom nábreží z roku 1929 podľa projektu dvojice bratislavských architektov Friedricha Weinwurma a Ignáca Vécseia. Nová budova, s výrazným nápisom Plaváreň na travertínovom priečelí, slúžila ako hlavný vstup do kúpeľov. V komplexe boli dva veľké bazény, šatne, sauna, byty, kancelárie, kotolňa a komín. Oba bazény si aj po modernizácii zachovali pôvodný dekoratívny charakter z konca 19. storočia, ktorý určoval modrý fajansový obklad. Modré kachličky dodávali plavárni jej nezameniteľnú atmosféru, ktorú si dobre pamätajú tí, ktorí mali to šťastie a v Grösslingu si ešte zaplávali. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Pre zlý technický stav sú v súčasnej dobe zatvorené.

Prístup
Stoja na nároží Medenej a Kúpeľnej ulice.