Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Dejiny meštianskeho domu na Rudnayovom námestí v Bratislave sú dejinami mestských hradieb hlavného mesta. Hradby, ktoré mali za úlohu chrániť mesto a oddeliť ho od Podhradia, začali vznikať v 13. storočí. Úsek pri Katedrále sv. Martina bol dobudovaný až koncom 14. storočia. Z dôvodu hrozby tureckých vpádov pribudol v 16. storočí k hradbám aj menší parkánový múr. Podľa nálezov z priebehu výstavby bola niekedy v tomto čase zároveň postavená menšia neznáma stavba. ^[1]
 

Obranná funkcia mestských hradieb skončila svoju úlohu v roku 1775. Práve vtedy, na základe nariadenia Márie Terézie, podľa viedenského architekta Franza Antona Hillebrandta, došlo k zbúraniu i zastavaniu veľkej časti hradieb. Tie začali plniť novú – obytnú úlohu. ^[2]
 

O tri roky neskôr, v roku 1778, si v medzipriestore mestských hradieb dal postaviť svoj dom striebrotepec Jozef Waydanovský. Úlohy sa chopil architekt Georg Karl Zillack, ktorý integroval múry mestského opevnenia do nového trojpodlažného, podpivničeného a reprezentatívneho meštianskeho domu. ^[3]
 

Krátko po dostavbe južnej predsiene katedrály v 16. storočí vznikla menšia zaklenutá prístavba k hradobnému múru. Po roku 1862 kedy je naposledy graficky zachytená, však bola asanovaná. Práve existencia tejto predsiene bola hlavným argumentom pri odsúhlasení prepojovacieho objektu, ktorý dnes spája Katedrálu sv. Martina s rekonštruovaným objektom. ^[4]
 

V 19. storočí bola upravená východná fasáda v klasicistickom štýle a objekt dostal severnú, neskôr asanovanú prístavbu, do ktorej bol prebúraný vstup cez hradobný múr. Až do 20. storočia bola budova obývaná. Druhá svetová vojna budovu síce ušetrila, ale zostala opustená. Nasledovala nedokončená rekonštrukcia na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia a jej následné chátranie. ^[5]
 

Objekt získala v rámci reštitúcie do vlastníctva Rímskokatolícka cirkev. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Od 70. rokov 20. storočia až do roku 2017 sa postupne zrealizovali viaceré záchranné, i odborné výskumy. V roku 2009 bola na objekte vymenená strecha, ale skutočná obnova objektu sa naplno rozbehla až v auguste 2019 a trvala dva roky. Rozhodovanie o koncepte, ktorým smerom by sa mala obnova uberať, malo jasného víťaza. Z viacerých návrhov, presvedčil koncept zázemia pre liturgické slávenia, ale i kultúrne a štátne podujatia, ktorý Katedrála sv. Martina po vzniku Bratislavskej arcidiecézy veľmi potrebovala. Zelenú tak dostala aj najodvážnejšia časť rekonštrukcie, prepojovací objekt s Katedrálou sv. Martina. ^[7]
 

Projekčnej úlohy sa úspešne zhostili architekti Andrej Botek a Pavol Pauliny z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave a samotnú rekonštrukciu objektu realizoval generálny dodávateľ ORASS - Invest, s.r.o. Obnovený objekt dostal názov Martineum a prvýkrát poslúžil 14. septembra 2021, ako zázemie pri návšteve svätého otca Františka. ^[8]
 

Súčasťou Martinea sú tiež expozičné priestory, zasadacia miestnosť, turistický info-point, ale aj výťah a kaviareň. ^[9]
 

Realizácia: 2019 – 2021
 

Vlastník: Rímsko-katolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza

Súčasný stav a využitie
Stav meštianskeho domu je veľmi dobrý. Slúži pre cirkevné účely.