Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Príbeh Steinovho pivovaru v Bratislave sa začal písať v druhej polovici 19. storočia, keď na ploche medzi Blumentálskou, Legionárskou a Bernolákovou ulicou nechali bratia Steinovci postaviť podľa projektov Ignáca Feiglera st. a Karola Feiglera jeho najstaršiu časť. Pivovar sa postupne rozširoval. V roku 1945 bol silne poškodený pri bombardovaní, následne zrekonštruovaný a doplnený o nové prevádzkové budovy. ^[1]
 

Samotný objekt Spilky, oficiálne „Novej kvasiarne“ naprojektoval v roku 1950 bratislavský Stavoprojekt. Spilka s ikonickou kupolou bola nielen súčasťou panorámy mesta, ale spolu s vežou Harmincovho Nového evanjelického kostola vytvárala kompozíciu, pripomínajúcu štýl talianskych renesančných sakrálnych architektúr. Podľa archívnych dokumentov boli na najvyššom podlaží pod kupolou umiestnené v dvoch úrovniach tzv. chladiace štoky, na 4. nadzemnom podlaží sprchové chladiče a kalolisy, na 3. a 2. podlaží veľké kvasné kade. Prízemia a suterén slúžili ako ležiaková pivnica s cisternami. ^[2]
 

S rozširovaním mesta sa pivovar, pôvodne postavený na periférii, stal súčasťou mestského centra. To so sebou neskôr prinieslo tlak na jeho premenu na novú mestskú štvrť. Zastavenie výroby v roku 2007 odštartovalo niekoľkoročnú diskusiu o budúcom osude areálu. Výsledkom bolo vyhlásenie Spilky za národnú kultúrnu pamiatku, čo prakticky rozhodlo o jej zachovaní v novej urbanistickej štruktúre, ako jediného objektu pôvodného pivovaru. ^[3]
 

Spilka je ukážkovým príkladom funkčnej architektúry prerozprávanej presvedčivým výtvarným jazykom. Účelnej dispozícii a masívnej železobetónovej konštrukcii, ktorej súčasťou boli aj kvasné kade, výtvarne dominovali stĺpy s hríbovými hlavicami obložené bielym obkladom z opálového skla. Unikátna škrupinová železobetónová kupola, s medeným obkladom a laternou vo vrchole, predstavovala aj dôležitú súčasť technologického procesu, v ktorom kupola slúžila ako chladiaca veža. A práve kupola bola po rokoch chátrania bez krytiny najviac ohrozenou časťou budovy. ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Bratislava – pivovar Stein, kvasiareň (č. ÚZPF 11945/1) – architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autori: Ing. arch. Alexander Németh, Ing. Zdeno Bobáň. ^[5]
 

Premena jednoúčelovo koncipovanej historickej budovy na objekt s novou pridanou hodnotou pre mesto i obyvateľov bola pre odborníkov veľká výzva. Prvé kroky k premene v roku 2016 nezačínali s úplne nepopísaným listom papiera. Podstata a forma premeny však bola neskôr upravená. Základom sa stala obnova kupoly v pôvodnej farebnosti medenky, zachovanie pôvodného výrazu fasády zo strany Legionárskej ulice, pôvodného teraccového schodiska s historickým nákladným výťahom a sústredenie všetkých technických zariadení do podzemia, čo umožnilo vytvorenie pobytovej terasy na mieste plochej strechy pred priestorom pod kupolou. Obnovila sa aj farebnosť okenných výplní a brizolitová fasádna omietka. ^[6]
 

Interiérové priestory sa postupne zmenili v prízemí na novú pivnú reštauráciu, administratívne priestory na poschodiach a spoločenský priestor pod kupolou. ^[7]
 

Za rekonštrukciou Spilky stojí developer MiddleCap Real Estate. Autormi kompletnej pamiatkovej obnovy Spilky sú Bouda a Masár architekti, ktorí nadviazali na projekt Ivana Kubíka. Priestor pivnej reštaurácie bol realizovaný v spolupráci s autorom interiérového riešenia Iľjom Skočekom. Budova kvasiarne, dnes známa pod obchodným menom SPILKA OFFICES, je jedinou zachovanou budovou, z dnes už historického pivovaru STEIN. Vďaka svojej výraznej zelenej kupole opäť patrí medzi dominanty a ikony Bratislavy. ^[8]
 

Realizácia: 2017 – 2020 s dokončením interiéru reštaurácie v roku 2021
 

Vlastník: ArchiC Spilka, s.r.o. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav technickej pamiatky je veľmi dobrý. Slúži ako reštaurácia a administratívna budova.