Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Sklad bratislavského prístavu č. 7 je národnou kultúrnou pamiatkou. Bol postavený v rokoch 1921 - 1922 a jeho vznik sa spája s ambíciou pozdvihnúť význam starého bratislavského prístavu na úroveň veľkých medzinárodných riečnych prístavov. ^[1]
 

Zimný prístav, ktorého súčasťou sklad bol, vznikal už na konci 19. storočia. V roku 1918, po vzniku 1. Československej republiky, sa začala rozvíjať moderná československá plavba. S tým bol spojený aj výraznejší stavebný ruch na brehu Dunaja. Prvé sklady, lemujúce nábrežie od dnešnej Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, boli postavené z dreva a mali teda provizórny charakter. Postupne ich nahradzovali prízemné murované stavby pozdĺžneho pôdorysu. Sklad č. 7 je výnimočný konštrukciou, objemom i formálnou stránkou. Stavbu projektovala a realizovala firma Ing. Karla Skorkovského. Tá vznikla už v roku 1911 v Prahe, no bratislavskú pobočku založili až v roku 1932. Skorkovského firma realizovala stavbu na bratislavské pomery veľkolepo. Realizovaný typ železobetónovej konštrukcie tak včasného datovania a veľkého rozsahu bol pre slovenské prostredie unikátny. Vychádzal z konštrukčných princípov, ktoré v Čechách prvýkrát uplatnil Ing. Stanislav Bechyně. Išlo o konštrukciu so stĺpmi z ovinutej liatiny a hríbovými hlavicami použitú v roku 1916 v projektoch automobilky Praga v Prahe - Libni. ^[2]
 

Je to progresívna priemyselná stavba s virtuóznym použitím železobetónu a moderným riešením vnútornej dispozície ako priestrannej haly v každom podlaží, s uplatnením nosných stĺpov s hríbovými hlavicami v priestore. V kompozícii hmôt a architektúre exteriéru skladu sa uplatňuje klasicizujúce riešenie katedrálneho či palácového typu. Exteriér je odrazom dobového formalizmu, podľa ktorého sa priemyselné stavby riešili s rešpektom na historický odkaz a tradície. ^[3]
 

V Archíve mesta Bratislavy je uložený projekt rekonštrukcie z roku 1948, ktorá mala zabezpečiť opravu objektu, zrejme narušeného bombardovaním blízkej továrne Apollo počas druhej svetovej vojny. Na základe domnienky, že opravu stavby realizovala firma, ktorá ju omnoho skôr postavila, sa v Prahe objavili pôvodné plány tejto pre Bratislavu, ale aj celé industriálne dedičstvo Slovenska, významnej stavby. ^[4]
 

Sklad č. 7 posledných dvadsaťpäť rokov 20 storočia chátral a v rokoch 2004 – 2006 bol terčom vandalského ničenia. ^[5]
 

Americkí filmári ho využili ako kulisu pri nakrúcaní televízneho seriálu (minisérie) Uprising (Povstanie) o povstaní v židovskom gete vo Varšave.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Obnova Skladu č. 7 bola pripravovaná so zámerom urýchlenej sanácie schátraných povrchov, ktorým mal byť zastavený proces samovoľného dlhodobého pustnutia a uzatvorenia budovy, aby sa ukončilo násilné poškodzovanie budovy. Po zistení závažného statického a hmotového poškodenia železobetónovej konštrukcie sa stavebné práce rozšírili na rozsiahlu statickú sanáciu. Obnova zachránila fyzickú podstatu a konštrukčné riešenie kultúrnej pamiatky a vytvorila perspektívy jej ďalšej existencie. ^[6]
 

Rekonštrukcia vrátila exteriéru Skladu č. 7 architektonický výraz a estetiku priemyselnej stavby v súlade s jeho pôvodným stavom. Na výsledku sa výrazne podieľajú kvalitné architektonické a technické detaily vyrobené podľa pôvodných prvkov, napríklad náhrada chýbajúcich okien a fyzicky dožívajúcich ďalších exteriérových častí. Ich originály mali charakter remeselných alebo solitérnych továrenských výrobkov (klampiarske kryty striech a atík, odkvapové žľaby a zvody, železný plášť proti vlnobitiu, výklopné nákladné plošiny, požiarne rebríky, posuvné plechové brány, zábradlia) alebo sériových priemyselných produktov (liatinové okná). Obnova sa s rekonštrukciou týchto prvkov vysporiadala vo fáze projekcie a realizácie formou detailne prepracovaných replík originálov vyrobených pôvodnými technológiami s uplatnením progresívnych kovových materiálov. Zachovala, ochránila a v obnovených častiach i vyzdvihla originálne prvky interiéru (navijáky sklápacích plošín, torzo zábradlia pod kupolou a technické prvky neznámej funkcie). Uchránilo sa tiež pôvodné hmotovo-tvarové riešenie budovy a jej dispozícia a týmto originálnym hodnotám sa podriadilo nové dočasné funkčné využitie pamiatky ako výstavného pavilónu stavby Eurovea. ^[7]
 

Záchranou Skladu č. 7 sa vyriešila aj jeho ochrana v súvislosti so stavbou trvalej protipovodňovej bariéry v prospech zachovania hodnôt pamiatky, svojského priestorového vzťahu skladu a rieky Dunaj so zachovaním pôvodnej urbanistickej dominancie v priestore strategicky významného bratislavského prístavu. ^[8]
 

Obnova Skladu č. 7 je príkladom kultivovanej rekonštrukcie založenej na uznaní všetkých pôvodných hodnôt technickej pamiatky. ^[9] Sklad č. 7 už nie je dominantou časti dunajského nábrežia a pôvodný priemyselný duch miesta sa stratil modernou výstavbou, je nanajvýš dobré a správne, že sa ho podarilo zachovať. Bolo by žiaduce, aby sa to mohlo konštatovať o historických priemyselných objektoch Bratislavy častejšie. ^[10]
 

 

Investor obnovy: Ballymore EUROVEA, a.s., Bratislava
 

Generálny projektant: A1ReSpect, s. r. o., Bratislava – Marek Varga, Branislav Kaliský, Miroslav Vrábel, Martin Maršala
 

Inventarizácia pamiatkových hodnôt objektu a návrh pamiatkovej obnovy: Alexander Németh, N – ART, Bratislava

Súčasný stav a využitie
Stav technickej pamiatky je veľmi dobrý. Využíva sa ako priestor pre eventy.

Prístup
V súčasnosti sa nachádza v priestore novej mestskej štvrte s názvom Zóna Pribinova v susedstve nového Slovenského národného divadla a pri Medzinárodnom obchodnom centre Eurovea.