Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj

História
Slovenská národná galéria bola založená zákonom Slovenskej národnej rady č. 24 z 29. júla 1948. Na európske pomery vznikla pomerne neskoro ako vyústenie slovenských povojnových ambícií, ktoré presadzoval predovšetkým Ladislav Novomeský. Historicky sa tvorila a profilovala ako tradičné múzeum krásnych umení domácej, ale aj širšej, európskej proveniencie, pričom od začiatkov jej vývoja dôležitú úlohu predstavovalo zberateľstvo diel 20. storočia ako i mapovanie živej umeleckej kultúry. ^[1]
 

V priebehu vývoja sa jej rozsah rozšíril na ďalšie sféry vizuálnej kultúry: obohatila svoju činnosť o akvizície artefaktov úžitkového umenia, priemyselného výtvarníctva, fotografie a scénografie, mapovanie špecifického fenoménu insitného umenia, neskôr sa jej zberateľský program rozšíril o artefakty spojené s vývojom architektúry a o iné médiá. ^[2]
 

Po založení SNG v roku 1948 sa začala veľmi intenzívne riešiť otázka jej sídla. Po niekoľkých peripetiách sa rozhodlo umiestniť galériu do budovy barokových Vodných kasární na nábreží Dunaja. Na prelome rokov 1950 a 1951 jej boli pridelené tieto priestory, brány galérie sa pre verejnosť otvorili 9. mája 1955, keď bola dokončená ich rekonštrukcia (architekti F. Florians a K. Rozmány). Krátko po otvorení vedenie galérie konštatovalo, že priestory Vodných kasární kapacitne nevyhovujú potrebám galérie. ^[3]
 

V roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu na dostavbu SNG v Bratislave. Súťaže sa zúčastnili štyri autorské kolektívy, ktoré komisia vyhodnotila v tomto poradí: ako najlepší vybrala návrh architekta V. Dedečka; na druhom mieste bol kolektív architekta E. Kramára; na treťom kolektív architekta J. Frágnera a na štvrtom architekt M. Beňuška (urbanistické riešenie). ^[4]
 

Projekt prešiel niekoľkými expertízami a posúdeniami, na základe ktorých ho architekt V. Dedeček prerobil. Posledný návrh diferencoval jednotlivé objekty a podlažia výškovo aj hmotovo. Architekt vyriešil požiadavku na odkrytie priehľadu do nádvoria a na Vodné kasárne zdvihnutím nábrežného krídla budovy tak, že stavbu na stĺpoch vystriedala mostná konštrukcia, teda premostenie (navrhované v spolupráci s inžiniermi Mostární Brezno). ^[5]
 

Súčasťou nového areálu sa stala budova expozícií (Premostenie), administratívna budova, amfiteáter a knižnica. Rozdiel medzi architektonickými návrhmi (1963 a 1968) odráža názorový posun v architektúre 60. a 70. rokov 20. storočia. V koncepte, ktorého torzo bolo zrealizované, sa zhodnocuje a oslavuje, ba až monumentalizuje oživenie architektúry v 60. rokoch 20. storočia. Budovu slávnostne otvorili sprístupnením stálych expozícií 1. marca 1977. ^[6]
 

Napriek ustavičnému zlacňovaniu materiálov a technológií a napriek mnohým dobovým stavebným nedostatkom predstavovala výstavba tohto areálu ojedinelý projekt. Nielenže bola prvou novostavbou v oblasti kultúry, ale je dodnes jedinou veľkou galerijnou novostavbou na Slovensku. Rekonštrukcia celého areálu sa realizovala v 20. rokoch 21. storočia (autori projektu sú Architekti BKPŠ - Martin Kusý, Pavol Paňák). ^[7]
 

Zbierkový fond SNG predstavuje dnes približne 70.000 zbierkových predmetov, z ktorých mnohé sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Plní nezastupiteľnú úlohu vo sfére ochrany a starostlivosti o pamiatky hnuteľného a nehnuteľného kultúrneho dedičstva (viaceré budovy, kde sídlia pracoviská galérie sú národné kultúrne pamiatky). SNG sa tak v priebehu rokov stala strážkyňou a opatrovateľkou národného kultúrneho bohatstva v oblasti historickej i modernej a súčasnej výtvarnej kultúry. Počas rokov sa jej pôsobnosť rozšírila z Bratislavy do ďalších oblastí Slovenska. ^[8]
 

Dnes SNG - popri komplexe objektov v Bratislave, ktoré tvorí pôvodný objekt barokových Vodných kasární s modernou prístavbou (tzv. premostenie) a Esterházyho palác - tvorí sieť štyroch vysunutých pracovísk: Zámok Zvolen, Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Galéria insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku. ^[9]
 

Riaditelia a riaditeľky (obdobie vo funkcii)
 

Karel Šourek (1949 - 1950)
 

Vladimír Novotný (1950 - 1952)
 

Karol Vaculík (1952 - 1970)
 

Ján Hraško (1970 - 1973)
 

Fedor Gavula (poverený riadením SNG, 1973 - 1975)
 

Štefan Mruškovič (1975 - 1990)
 

František Guldan (poverený riadením SNG, od 17. 1. do 14. 6. 1990)
 

Zuzana Bartošová (1990 - 1992)
 

Eva Trojanová (poverená vedením SNG, od 2. 7. do 30. 11. 1992)
 

Juraj Žáry (1992 - 1996)
 

Pavol Muška (1996 - 1999)
 

Katarína Bajcurová (1999 - 2009)
 

Alexandra Kusá (od 2010) ^[10]
 

1948
 

1. júla 1948 Slovenská národná rada rozhodla zákonom zriadiť SNG. Prvou výstavou bola Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG (1949).
 

1950
 

SNG bol zo začiatku ústav s dvoma administratívnymi zamestnancami v dvoch miestnostiach so základným inventárom asi 500 kníh (väčšinou dar Univerzitnej knižnice) a asi 500 umeleckých diel, ktoré boli prevzaté zo Slovenského múzea a z bývalého Povereníctva školstva, vied a umení.
 

1953
 

V tomto období boli k dispozícií štyri výstavné miestnosti s rozlohou 355 mNevystavených bolo 2 452 diel a vystavených 47 diel. Galéria nevyberala vstupné.
 

1955
 

SNG tvorila zrekonštruovaná budova bývalých Vodných kasární ako nové sídlo SNG. Pri príležitosti 10. výročia oslobodenia vznikla stála expozícia Umenie 19. a 20. storočia - 150 rokov slovenského výtvarného prejavu.
 

1963
 

Zväz slovenských architektov vypísal študijnú úlohu na architektonicko-urbanistické riešenie novostavby a adaptáciu SNG. V decembri 1963 a v januári 1964 komisia vyhodnotila ako najlepší návrh V. Dedečka.
 

1977
 

SNG bola slávnostne otvorená 1. marca 1977 a sprístupnila svoje stále expozície. Rekonštrukciou SNG sa rozšíril výmer výstavnej plochy na 3 328 mNa Zvolenskom zámku bola po prvýkrát otvorená stála expozícia slovenského užitého umenia.
 

1979
 

Vznikla zbierka scénografie UPV SNG - 1. akvizícia. Bol zriadený Archív výtvarného umenia SNG.
 

1986
 

Vznikla Zbierka architektúry.
 

1991
 

V máji boli otvorené dve stále expozície v Kaštieli Strážky: Historická knižnica a Zbierka historického nábytku a umeleckých remesiel.
 

1991 - 1994
 

Realizovala sa rekonštrukcia Vodných kasární (J. Bahna). Z návrhu riešenia druhého poschodia sa realizovalo čiastočné zníženie podhľadu, výmena kobercovej krytiny za parkety v expozíciách a za umelý kameň na chodbách, zmena osvetlenia, členenie zasklenia oblúkov na chodbách; prepojenie s Esterházyho palácom.
 

1997
 

V júli bola otvorená expozícia Moderného slovenského sochárstva 20. storočia v Strážkach, v areáli parku. V novembri bola otvorená stála expozícia Galérie insitného umenia v Pezinku v Schaubmarovom mlyne.
 

2001
 

V marci bolo z technických dôvodov zatvorené premostenie.
 

2002
 

Konala sa prvá architektonická súťaž na rekonštrukciu, modernizáciu a dostavbu areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
 

2004 - 2005
 

V tomto období sa uskutočnila rekonštrukcia Esterházyho paláca.
 

2005
 

Konala sa druhá architektonická súťaž (predseda Gustav Peichl, Viedeň).
 

2007
 

Uznesením vlády SR z 21. marca 2007 k návrhu nového projektu rekonštrukcie, modernizácie a dostavby areálu SNG v Bratislave boli schválené rozpočtové náklady stavby vo výške 1 037 082 Sk. ^[11]

Kontakt
Slovenská národná galéria
Rázusovo nábrežie 1
Bratislava

OTVARÁRACIE HODINY
pondelok - streda zatvorené
štvrtok 12:00 - 20:00
piatok - nedeľa 10:00 - 18:00

Prístup
Nachádza sa v centre mesta pri Dunaji.