Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Breznička - Kostol Narodenia Panny Márie
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Breznička, okres Poltár, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1781 – 1785. Renovovaný bol v roku 1832 a 1899. Vymaľovali ho v roku 1924. Jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia. Loď v pôdoryse tvaru obdĺžneho pretiahnutého oválu je zaklenutá pruskou klenbou. Nad vstupom sa nachádza murovaný chór s konvexne-konkávnym parapetom. Výmaľba je od J. Ádáma z Rožňavy. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami. Okolo veže sú vykrojené barokové štíty. Na štítové atiky veže dosadá klasicistická prilbová strecha. [1]
 

Hlavný oltár je klasicistický z roku 1786 s predstavanou menzou s tabernákulom a na stene s maľovanou iluzívnou klasicistickou architektúrou, uprostred ktorej je zavesený obraz Narodenia Panny Márie z roku 1807. Kazateľnica je klasicistická s vázou a rozetami. Kamenná krstiteľnica je klasicistická z konca 18. storočia. Bočný oltár s menzou, ktorá je adaptovaná z rokokového krbu z druhej polovice 18. storočia, preneseného zo zbúraného kaštieľa. [2]
 

V kanonických vizitáciách opáta Juraja Slegera z roku 1674 a Ordodyho z roku 1688 sa spomína, že farský kostol v Brezničke leží v ruinách už dlhú dobu. Je známe, že kráľ Matej dobyl husitami obsadené pevnosti a hrady, v roku 1460 i hrad Ozdín, ako tiež pevnosť Cicvár pri Brezničke. Katolícky kostol sa nachádzal na úpätí hradného vrchu, delený iba riekou Ipeľ. Z toho sa dá usúdiť, že vojská použili kostol za obranný projekt, ktorý bol spolu s pevnosťou Cicvár pravdepodobne zdemolovaný. Toto sa mohlo stať v roku 1460 alebo v neskorších rokoch, počas tureckých vojnových výpadov v rokoch 1563 - 1593. [3]
 

Na stopy základov prvého kostola v obci sa naráža pri kopaní hrobov, nakoľko na jeho mieste je v súčasnosti katolícky cintorín. Kostol stál na druhej strane návršia ako stojí terajší. Stál smerom k vrchu Cicvár, smerom k mlynu. Historik Mocsáry Antal vo svojom diele uvádza: „Nemes Nogradvarme gyenek Törteneti, statieztikai és geografikai ismertetese“ str. 149 - 150 píše, citujúc historika Mateja Belusa: „Notitia Hungariae historico geografica“ o breznickom prvom kostole. Kostol bol gotický a bez veže. Mal zvonicu s veľkým zvonom. Veriaci zvon zo strachu pred Turkami zakopali do rieky Ipeľ. Miesto, kde zvon zakopali, ostalo v tajnosti. Po čase zvon hľadali v Ipli, ale ho nenašli. Zvon pre svoju veľkosť nemal páru v širokom okolí, iba údajne v Banskej Bystrici mali podobne veľký zvon. Mocsáry tiež píše, že kostol bol vojnami zničený, ale neudáva, že počas ktorej vojny úplne. [4]
 

Dňa 15. júla 1781 boli položené základy farského kostola zo zakladiny náboženského fondu. V roku 1785 bola stavba kostola ukončená. 11. septembra 1785 bol kostol posvätený. Podľa kanonickej vizitácie a Histórie Dómus bol kostol postavený z náboženského fondu za pomoci zemepána Jozefa Okolicsányiho z Brezničky a počas pôsobenia prvého katolíckeho farára obnovenej poreformačnej fary Jána Pechoviča. Patrocínium kostola bolo totožné s dnešným. Bočný oltár v kostole bol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, nakoľko po zničení prvého kostola si veriaci postavili kaplnku sv. Jána Nepomuckého k vykonávaniu bohoslužieb. Z úcty a na pamiatku bývalej kaplnky sv. Jána Nepomuckého zvolili si za druhého patróna novopostaveného kostola sv. Jána Nepomuckého. Jemu zasvätili bočný oltár. [5]
 

Z dvoch strán veže kostola sú kamenné sochy sv. Petra a Pavla apoštolov. V roku 1797 farár Ján Szentesi zadovážil zvon na vežu a zasvätil ho k úcte Najsvätejšieho Mena Ježiš a Mária. Zvon sa zachoval. Má nápis v latinskom jazyku, čo znamená slovensky: „Od východu slnka až na západ je chvályhodné meno Pánovo.“ Zvon bol umiestnený na vežu 6. apríla 1798. V roku 1803 si veriaci zadovážili ďalší zvon, za pôsobenia farára Ignáca Chovančeka. Zvon bol zasvätený úcte Všetkých svätých. [6]
 

V roku 1806 bol kostol vymaľovaný biblickými obrazmi. Na strope nad hlavným oltárom bol obraz Mojžiša pri horiacom kre. Nad chrámovou loďou bol obraz podobenstva Rozsievača. Nad vchodom do chrámu bol obraz Krista ako vyháňa kupcov z chrámu. Na chrámovom oblúku deliacom svätyňu od lode bol nápis znázorňujúci rok a zároveň citát: „Horlivosť tohto ľudu mňa tak vyzdobila r. 1806.“ [7]
 

Kostol bol renovovaný v roku 1891 (1899?). Nová výmaľba bola prevedená umelcom Júliusom Adamom z Rožňavy roku 1924 za pôsobenie farára Ernesta Šteffku. Nad hlavným oltárom na strope je obraz “Posledná večera”. V chrámovej lodi na strope sú obrazy “Zvestovanie Pána a korunovanie Panny Márie”. Na chrámovom oblúku je nápis: „Nos cum prole pia, benedicat Virgo Maria“ (So svojim Synáčkom požehnaj nás Panna Mária). Za pôsobenia farára Jána Belčányho po roku 1946 bol horlivosťou veriacich kostol vyzdobený novými sochami svätých a novým oltárom Božieho Srdca. Za pôsobenia farára Ernesta Štefku bol zakúpený nový organ, ktorý v roku 1958 bol upravený na elektrický pohon. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 424/0. [9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v juhovýchodnej časti obce. Pri kostole sa nachádza cintorín.
Fotogaléria
Breznička - Kostol Narodenia Panny Márie foto © Ladislav Luppa 8/2013
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 216.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 216.
[3 - 8] https://farnostbreznicka.sk/historia-farnosti/ (20.9.2023)
[9] www.pamiatky.sk (20.9.2023)
GPS
48.419936, 19.740652
48°25'11.8"N 19°44'26.4"E



www.pamiatkynaslovensku.sk