Lokalita
obec Brhlovce, okres Levice, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Geologické podložie chotára aj intravilánu obce, ležiacej na severnom okraji Ipeľskej pahorkatiny, sčasti tvoria ľahko opracovateľné sopečné horniny, pórovité andezitové tufy a tufity. Vhodné prírodné podmienky umožnili v minulosti vznik svojráznej formy obydlí, vysekaných do skalného masívu, vo viacerých obciach Hontu. Do súčasnosti však prežila táto forma iba v Brhlovciach. Obydlia vysekané do vulkanického tufu spomenul už v roku 1742 slovenský polyhistor Matej Bel vo svojom encyklopedickom diele Notitia Hungariae novae historico-geographica. Miestna tradícia kladie obdobie a príčinu vzniku skalných obydlí do časov tureckej expanzie v 16. – 17. storočí. Vraj to boli úkryty pred Turkami. ^[1] Iní tento názor odmietajú a považujú jav za omnoho mladší, z 18. storočia, sociálne podmienený. Predpokladajú, že skalné obydlia boli pôvodne vínne pivnice, ktoré po zániku viníc začala používať na bývanie najchudobnejšia vrstva obyvateľov. Otázkou vzniku tufových obydlí sa zaoberal i etnograf Ján Mjartan a dospel k názoru, že brhlovské skalné obydlia sú staršie ako turecká invázia, vznikli predovšetkým z dôvodov hospodárskych a sociálnych, pričom významnú úlohu hrala konfigurácia a geologická skladba terénu. ^[2] Ešte koncom 40. rokov 20. storočia tu boli obývané aj staré jedno až trojpriestorové príbytky v skale s radením za sebou – izba, pitvor a izba, pitvor, izba a komora. ^[3]
 

Priestory vysekané do skalného úbočia v závere hospodárskych dvorov slúžili na obytné i hospodárske účely. ^[4]
 

V Brhlovciach sa dodnes využívajú ako obytné miestnosti len tri kuchyne a dve letné kuchyne v piatich usadlostiach. Prevažnú väčšinu miestností, vysekaných na južnej strane skalnej steny, predstavujú hospodárske priestory – komora, maštaľ, pivnica, šopa, chlievy, dielňa, dokonca garáž. Umiestnené sú na konci dvora, uzavretého skalnou stenou. Pred nimi je obytný dom postavený z okresaných kamenných blokov, zvyčajne s rovnakou pôdorysnou dispozíciou ako v iných dedinách Tekova a Hontu v okolí Brhloviec. Stojí obvykle na jednej strane dvora a oproti sú menšie hospodárske objekty. ^[5]
 

Pivnicu, do ktorej sa vchádzalo z izby vysekávali do hĺbky skaly za izbou. Niektoré skalné obydlia pozostávali z dvoch priestorov, z pitvora a z izby, ale zväčša bol každý priestor vysekaný do skaly osobitne, so samostatným vchodom. Výnimkou boli skladovacie priestory, ktoré nepotrebovali toľko priameho svetla, a tak ich vysekali hlbšie do masívu skaly. Pri vysekávaní ponechávali bloky skaly – priečky v rovnakej hrúbke asi 50 cm ako mala čelná stena s okennými a dvernými otvormi. Čelná stena bola osadená oproti povrchu skalného brala, zasekaná asi meter do hĺbky, čím sa zabraňovalo priamemu stekaniu prúdov dažďovej vody po celej skalnej stene dovnútra. Stropy pri vysekávaní ponechávali väčšinou rovné, len ojedinele sa vyskytovala valená klenba. V niektorých priestoroch sú priamo vytesané aj studne, ktoré dosahujú hĺbku 6 – 7 m. Niekde sú v priestore ponechané kamenné bloky ako lavice alebo v maštaliach válovy. ^[6]
 

Osobitným fenoménom sú komínové hlavy odvádzajúce dym z pecí obydlí. Skonštruované sú z tufových platní a tvoria malé bloky vyrastajúce z povrchu brala. Skalné obydlia tvoria nerozlučnú súčasť hospodárskeho dvora v Brhlovciach. Jednou z výhod je pomerne vyrovnaná teplota v interiéroch počas všetkých ročných období, čo podporuje ich využívanie. Na vysekávanie miestností používali miestni obyvatelia železné kliny a kladivo. Bloky z miestneho kameňa získavané vysekávaním neskôr využívali na stavbu vlastných domov postavených pri vstupoch do skalných priestorov. Slúžili aj na výrobu viacerých architektonických detailov ľudových domov. Vďaka tomu boli v minulosti Brhlovce jedným z kamenárskych centier regiónu. ^[7]
 

Starými kamennými detailmi domov a dvorov boli komíny, stĺpy gánku, schody, ostenia okien, polkruhové zárubne vstupných dverí, zruby studní, múriky plotov, z kamenných kvádrov vyložené klenby pivníc či šachty studní, tiež telesá chlebových pecí, napájadlá pre dobytok i hydinu. Uvedené stavebné prvky boli rozšírené na murovaných kamenných domoch aj v širšom okolí Brhloviec. Okrem nich svoj pôvod mali v obci i kamenné vstupné bránky do sedliackych dvorov, s príznačnou barokovou formou. Mali vysekanú peknú rastlinnú výzdobu, vročenie a meno majiteľa. ^[8]
 

Od júna 1992 je v jadre rezervácie sprístupnená stála národopisná expozícia tradičného bývania, ktorú vybudovalo Tekovské múzeum v Leviciach po rozsiahlej rekonštrukcii trvajúcej jeden rok. Nachádza sa v centre v pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry v uličke „Šurda“. Tvorí ju usadlosť č. 142, ktorá pozostáva z murovaného domu z konca 19. storočia, murovaného domu s datovaním 1932 na priečelí a priestorov vysekaných do skaly v dvoch podlažiach. Na prízemí sa nachádza letná kuchyňa, komora a ukážky kamenárskych výrobkov a náradia, na podlaží je vyhliadková terasa a malá komôrka. Interiér je zariadený podľa funkcie jednotlivých miestností dobovým nábytkom a inventárom a dokumentuje zvláštnu formu ľudové staviteľstva a bývania od konca 19. storočia po 50. roky 20. storočia. V roku 1994 Tekovské múzeum v Leviciach za záchranu a využitie jedinečnej kultúrnej pamiatky - expozícia Skalné obydlia - získalo medzinárodné ocenenie EUROPA NOSTRA, ako prvá organizácia na pôde Slovenskej republiky. ^[9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V minulosti existovali Horné Brhlovce a Dolné Brhlovce. Obce sa zlúčili v roku 1952 a dnes je to dedina hromadného sídelného typu, ktorá má prevažne jednostrannú zástavbu uličiek. Existencia dnes už na Slovensku ojedinelej formy tradičného staviteľstva a spôsobu bývania obyvateľov Brhloviec bola dôvodom na vyhlásenie rezervácie. Ulice „Šurda“ a „Dolina“ v časti Dolné Brhlovce boli 14. septembra 1983 vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu Uznesením vlády SSR č. 272. ^[10]
 

Brhlovce - skalné obydlie č. 141 (č. ÚZPF 2330/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autorka: Mgr. Ľubica Fillová. ^[11]

Súčasný stav a využitie
V usadlosti č. 142, kde sa expozícia Skalné obydlia nachádza, žila do roku 1987 rodina Ladislava Homolu. Múzejný areál tvorí niekoľko častí. Na ľavej strane dvora stojí z kameňa murovaný domček (pitvor, izba a pod ňou maštaľ) z 80. rokov 19. storočia. Má zachovaný pôvodný pôdorys a vykurovací systém – otvorené ohnisko, pec a otvorený komín v pitvore. Interiéry sú zariadené dobovým ľudovým nábytkom a doplnkami tak, aby prezentovali domácnosť maloroľníka v obciach dolného Tekova a Hontu na prelome 19. – 20. storočia. Oproti na pravej strane dvora je novší kamenný murovaný dom, datovaný na priečelí rokom 1932. Zadná izba bola k pôvodnej izbe a kuchyni pristavená až v 50. rokoch 20. storočia. Nábytok a ostané zariadenie ilustruje spôsob bývania v polovici 20. storočia. Vzadu dvor uzatvára skalná stena s dvoma podlažiami miestností, vysekaných do tufového masívu. Pôvodne trojpriestorové obydlie, ktoré pozostávalo z pitvora, izby a komôrky na hornom podlaží, je určite najstaršou časťou usadlosti, možno ešte z prvej polovice 19. storočia. Až do konca druhej svetovej vojny bolo obývané. Svoju podobu a veľkosť si uchovala iba komôrka. Na vyhliadkovú lodžiu s informačnými panelmi sa využil priestor izby. Na mieste pitvora je do skalnej terasy zasadený malý kvetinový záhon. Z úrovne dvora sem po ľavej strane vedú pôvodné kamenné a v hornej časti nové betónové schody. Na úrovni dvora sú vysekané v skale ďalšie tri priestory, asi z prelomu 19. – 20. storočia. V prvom je inštalovaná kamenárska dielňa. Uprostred je letná kuchyňa zariadená nábytkom, ktorý tam nechali jej poslední obyvatelia. Ostáva komora, ktorá nadväzuje na šopu pod strechou na konci novšieho domu. Vo dvore pred letnou kuchyňou je do skaly vysekaná 10,5 m hlboká rumpálová studňa na koleso. Bokom od starého domu sú v skalných výklenkoch umiestnené dva chlieviky pre hydinu. Expozícia má charakter „skanzenu“, ale v pamiatkovom objekte ponechanom in situ. ^[12]

Prístup
Skalné obydlia sa nachádzajú v intraviláne hontianskej obce Brhlovce. Vzdialená je asi 15 km na východ od okresného mesta Levice, v strede vedľajšej cesty, ktorá spája obce Čankov (smer Levice – Šahy) a Žemberovce (smer Levice – Krupina). Dedinka leží v malej kotline, ktorou preteká zo severu na juh potok Búr. ^[13]