obec Žilina, okres Žilina, Žilinský kraj
Park je miesto kontaktu geologických období, veľkých tektonických štruktúr a dynamických procesov neustále formujúcich krajinu. Na sútoku riek Váh a Kysuca, priamo nad parkom sa dvíhajú horské chrbáty Javorníkov a Kysuckej vrchoviny. Váh ako i Kysuca nesú úrodné kaly i jalové kamenie zo všetkých horstiev, ktorými pretekajú. Ich tisícročná púť touto krajinou je zaznamenaná v mohutných riečnych terasách Žilinskej kotliny. Ich stopy sa každoročne črtajú v strhaných brehoch starého riečneho ostrova – Chlmeckej hôrky nad zámockým parkom. Zvrásnené a poprevracané druhohorné sedimenty bradlového pásma Javorníkov i Kysuckej vrchoviny tu padajú pod hladinu oboch riek. Tam pomaly miznú alebo sú prekrývané mladými štvrtohornými riečnymi sedimentmi. Prítomnosť týchto vodných tokov formovala aj reliéf Žilinskej kotliny, budovanej prevažne treťohornými usadeninami pieskovcov a ílovcov. [1]
Zámocký park bol pravdepodobne založený v polovici 19. storočia, v prírodno–krajinárskom anglickom slohu. Preň bola typická jednoduchosť, lúčky ohraničené skupinami stromov bez väčších architektonických úprav. Parkové scenérie sa zväčša komponovali tak, aby nadväzovali na okolitú krajinu. Dominantné boli domáce dreviny. Cudzokrajné dreviny sa vysadili len v obmedzenom počte a to zväčša až v neskorších úpravách parku. [2]
Dreviny tvoria kostru parku. Aj keď bol park dlhodobo bez odbornej starostlivosti, zachovali sa niektoré pozoruhodné jedince drevín až dodnes. Z domácich druhov vekom „odchádzajú“ mohutné topole čierne s obvodom kmeňa 500 i viac cm. Impozantne pôsobia i niektoré lipy malolisté a veľkolisté. U najstarších sa odhaduje vek do 250 rokov a obvod kmeňa 435 – 600 cm. Mladšia je pekná lipová aleja oproti bráne do nádvoria hradu. Mohutne pôsobia i jedince javora horského s obvodom kmeňov od 310 do 560 cm a odhadovaným vekom do 230 rokov. Previsnutá forma buka lesného a obvodom kmeňa 320 cm bola vysadená pravdepodobne na konci 19. storočia. Z cudzokrajných drevín sú zastúpené platany javorolisté s obvodom kmeňov od 390 do 570 cm. Najstaršie stromy sú i najvyššími exemplármi v parku s výškou až do 30 m. [3]
Prostredie parku predstavuje v kultúrnej krajine prvok s pomerne vysokou priestorovou i druhovou rozmanitosťou. Táto rôznorodosť sa odráža aj v pestrom druhovom zložení vtáčích spoločenstiev. Zistilo sa tu až 28 hniezdiacich druhov vtákov. Ich podstatnú časť tvoria tzv. dutinové hniezdiče (napríklad ďateľ hnedkavý, žlna zelená, muchárik bielokrký, krutihlav hnedý i sýkorky). Dôležitým predpokladom pre ich trvalú existenciu a rozmnožovanie sú dutiny koncentrované najmä v kmeňoch a hrubších konároch líp. Významnou zložkou vtáčej ríše v parku sú aj druhy, ktorých hniezdne prostredie tvorí krovinná resp. vyššia bylinná etáž (napríklad drozd plavý, penica slávikovitá, pinka lesná). Zo sov tu pravidelne hniezdi myšiarka ušatá a objavuje sa tu i sova lesná. Triedu plazov zastupujú dva druhy hadov – užovka obojková a užovka hladká. Nachádzajú tu optimálne ekologické podmienky pre svoju existenciu a rozmnožovanie. [4]
Rekonštrukcia.
Stav parku je dobrý. Slúži svojmu účelu.
[1 - 4] https://pmza.sk/budatinsky-hrad/ (25.1.2019)
49.235909, 18.734072
49°14'09.3"N 18°44'02.7"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU