obec Budimír, okres Košice-okolie, Košický kraj
Kostol postavený v druhej polovici 15. storočia. Zbarokizovaný bol v roku 1745. Renovovali ho v roku 1878 a 1900. Je to jednoloďový priestor, v jadre gotický, s polygonálne zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium má barokové pruské klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré spočívajú na barokových nástenných do priestoru vtiahnutých pilieroch. Pri tomto barokovom zaklenutí bola pôvodná gotická výšky presbytéria znížená. Loď mala ešte donedávna rovný strop z roku 1878. Exteriér mal kedysi neoklasicistickú úpravu s farebne tónovanými lizénami a lizénovým rámovaním. [1]
Pôvodný budimírsky kostol vystavali (stál na mieste súčasného kostola) na nevysokej vyvýšenine nad vtedajším Veľkým Budimírom (terajšia časť „Fiśerovec“). V dávnejšej minulosti sa v tesnej blízkosti kostola spomína cintorín. [2]
Budimír bol sídlom farnosti od stredoveku. Prvým známym budimírskym kňazom bol Filip, ktorý sa v Budimíre spomína v čase vyberania pápežských desiatkov v rokoch 1332 – 1335. Aj na základe tejto informácie je možné predpokladať, že kostol stál v obci už na začiatku 14. storočia. Najstaršie písomné správy o dodnes zachovanom kostole sú z druhej polovice 15. storočia. [3]
V zmienke o kostole z roku 1666 sa píše, že je to schátraný kamenný kostol. Vplyvom zmien náboženskej skladby obyvateľstva počas stavovských povstaní došlo tiež k zmene vlastníkov kostola. Zachované záznamy z obdobia rokov 1656 – 1657 a 1721 – 1722 hovoria o tom, že tento, pôvodne katolícky kostol, užívajú kalvíni a luteráni. V nasledujúcich desaťročiach dochádzalo k striedaniu vlastníctva medzi luteránmi a katolíkmi. Striedanie vlastníkov v rozpätí takmer stopäťdesiat rokov je dôkazov rušnej histórie sakrálneho objektu. Po niekoľkonásobnom a dlhodobom striedaní vlastníkov nakoniec kostol v polovici 18. storočia definitívne získali pôvodní vlastníci – katolíci. Napätie a spory medzi veriacimi oboch náboženstiev, vyplývajúce zo spoločných nárokov na objekt, boli úplne zažehnané až výstavbou evanjelického kostola (prestavbou kaplnky s kryptou UJházyovcov) na konci 19. storočia. [4]
Počas prvej svetovej vojny v roku 1916 boli na vojenské účely zrekvirované všetky zvony. Zvonmi sa v minulosti ohlasovali požiare a hroziace nebezpečenstvo počas vojen a živelných pohrôm, znamenala strata zvonov radikálny zásah do tradičného života obce. Zvonmi sa vyzváňalo po úmrtí, ale aj počas silných letných búrok (hlas zvonov vraj napomáhal rozháňať mraky). Súčasné zvony pochádzajú z roku 1922 a 1931. [5]
Častými opravami a úpravami prešiel kostol najmä v 20. storočí. Počas generálnej opravy v roku 1968 bola odstránená vonkajšia fasáda. Zlikvidovalo sa lizénové rámovanie a lizény, ktoré boli farebne tónované. Od opravy v roku 1968 prešiel radikálnymi modernizačnými zásahmi aj interiér. Z pôvodného zariadenia a výzdoby sa do dnešných čias bohužiaľ nič nezachovalo. Rezbárske práce a nástenné maľby sa koncom 20. storočia odstránili. [6]
Pracovníci Archeologického ústavu slovenskej akadémie vied pri sondovaní v 60. rokoch 20. storočia zachytili gotické základy a stropy renesančných a barokových prestavieb. Z pôvodnej gotickej stavby sa pravdepodobne zachovala iba časť ukončená apsidou, ktorá je od lode oddelená lomeným oblúkom, vytvoreným z mohutných kamenných kvádrov. Víťazný oblúk je jediným zachovaným fragmentom pôvodného gotického slohu. Dubové trámy, ako aj rovný strop lode z roku 1878 boli pri oprave v roku 1988 vymenené za strop z keramických tvárnic osadených v nosníkoch z oceľových profilov. [7]
Budimírsky kostol bol farským kostolom asi až do jeho zabavenia protestantmi v 17. storočí. Neskôr zrejme Budimír patril pod farnosť Chabžany. Obnovenie budimírskej farnosti sa datuje do roku 1848. Odvtedy pod farnosť patria filiálky Bretejovce, Janovík a Seniakovce. Do nedávna pod budimírsku farnosť patrili filiálky Chabžany a Beniakovce. [8]
Rekonštrukcia.
V priebehu 20. storočia bol niekoľkokrát opravovaný. [9] Obnova sa uskutočnila v roku 1930, 1940, 1968, 1978 a 1988. [10]
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stojí na miernej vyvýšenine vo východnej časti obce.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 233.
[2 - 3] JEDINÁKOVÁ, Zuzana – JEDINÁK, Ondrej.: Budimír. História. Obyvateľstvo. Tradície. Súčasnosť. Košice: Kristína Rybárová – Agentúra K, 2004. s. 48.
[4] JEDINÁKOVÁ, Zuzana – JEDINÁK, Ondrej.: Budimír. História. Obyvateľstvo. Tradície. Súčasnosť. s. 48 - 49.
[5 - 8] JEDINÁKOVÁ, Zuzana – JEDINÁK, Ondrej.: Budimír. História. Obyvateľstvo. Tradície. Súčasnosť. s. 49.
[9] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 233.
[10] JEDINÁKOVÁ, Zuzana – JEDINÁK, Ondrej.: Budimír. História. Obyvateľstvo. Tradície. Súčasnosť. s. 48 - 49.
www.obecbudimir.eu
48.799401, 21.307553
48°47'57.8"N 21°18'27.2"E