Lokalita
obec Bystré, okres Vranov nad Topľou, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
V obci Bystré, na niekdajšej hranici šarišskej a zemplínskej župy, stojí medzi rodinnými domami nenápadný objekt. Málokto tuší, že pôvodne to bola synagóga. ^[1]
 

Do dediny začali prichádzať židia predovšetkým po delení Poľska v závere 18. storočia, kedy územie Haliče pripadlo Habsburskej monarchii. Počet židovského obyvateľstva v regióne Šariša však prudko vzrástol až v priebehu 19. storočia, kedy sa už budovali murované synagógy. V chudobnejších regiónoch, resp. židovských náboženských obciach sa však vyskytovali ešte stále aj drevené synagógy (napríklad v Brezovici v okrese Sabinov). ^[2]
 

V Bystrom zrejme boli bohatší, respektíve početnejší a tak sa v prvej polovici 19. storočia rozhodli vybudovať murovanú a aj architektonicky zaujímavú synagógu. Traduje sa, že ju postavili v roku 1833 a o vzniku v období klasicizmu svedčí zachované prvky architektúry, ako je nárožné kvádrovanie, štíty a podobne. O množstve židovského obyvateľstva svedčí aj židovský cintorín. ^[3]
 

O synagóge existuje minimum informácií. Murovaný objekt má pôdorys v tvare obdĺžnika s celkovou orientáciou v smere severozápad-juhovýchod. Vstupná a hlavná fasáda je severozápadná, dominuje jej vysoký, oblo formovaný štít a žiaľ už nepôvodný rozmerný pravouhlý vstup. V období socializmu bol objekt prebudovaný na požiarnu zbrojnicu a tak sa pôvodný užší otvor musel rozšíriť na veľkú bránu. Bol to však jediný nezvratný zásah. Synagóga sa tak zachovala v plnej a pôvodnej hmote. ^[4]
 

Pod mladšou omietkou je viditeľné kvádrovanie na nárožiach, ďalej sa ukazujú pôvodné okná, ktoré boli síce zamurované a zmenšené, ale ich obrysy sú zrejmé. Mali záklenky v tvare oblúka a boli vyššie a parapet mali nižšie ako súčasné pravouhlé okná. Preto pri prípadnej obnove objektu by nebol problém dať okná do pôvodného stavu. Na východnej strane sa zachoval trojuholníkový štít s kvadratickým nadstavcom. Zamurovaný veľký otvor sa črtá aj na juhovýchodnej fasáde. Fasády majú profilovanú korunnú rímsu, ktorá plynule prechádza do kordónovej rímsy na oboch štítoch a horizontálne ich predeľuje. ^[5]
 

Pod opadanou omietkou sú aj dnes viditeľné staršie nátery a tak sa dá rozoznať pôvodný odtieň fasád. Nad vchodom hlavnej fasády nachádzal hebrejský nápis: „Ma tojvi ojhulechu Jaakov“, čo v preklade znamená „Aké príjemné sú stany tvoje, Jakub“. Strecha je sedlového tvaru, iná tu pri týchto štítoch zrejme ani nebola, teda buď je to originál alebo bol krov preskladaný, pričom rešpektoval pôvodný stav. Pod súčasným plechom je zachovaný šindeľ, čo jednoznačne svedčí o tom, aká krytina bola pôvodná. ^[6]
 

Interiér je dnes prázdny, bez vybavenia. Zachovaný je len trámový strop a rovnako drevená konštrukcia ženskej galérie na prízemí oddelená múrom. V murive je jedna historická nika pravouhlého tvaru. Obnovou tohto objektu do pôvodného stavu, čo si vyžaduje len vybúranie zamurovaných okien, úpravu brány a odstránenie plechovej strechy, by obec mala jednu z mála vidieckych synagóg vhodných na ukážkovú prezentáciu. V regióne Šariša, ale aj na celom území Slovenska je veľmi málo zachovaných objektov tohto typu v takomto originálnom stave. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav pamiatky je dobrý. Využíva sa ako sklad. ^[8]

Prístup
Synagóga sa nachádza v radovej zástavbe v strednej časti intravilánu obce Bystré. ^[9] Bystré 196.