Lokalita
obec Čadca, okres Čadca, Žilinský kraj

História
Kysucké múzeum v Čadci patrí medzi najmladšie múzeá na Slovensku, aj keď snahy o vznik múzea na Kysuciach sa objavili už v časoch 1. Československej republiky. Zbieranie dokumentov o vývoji regiónu iniciovala najmä Beseda čadčianska a Miestny odbor Matice slovenskej v Čadci. V roku 1927, kedy sa konala Okresná národopisná výstava v Kysuckom Novom Meste, uverejnil významný vedec, kysucký rodák prof. Ján Lušňák - Lendvai, v regionálnom časopise Kysucké hlasy výzvu na založenie Kysuckého múzea. V roku 1932 vypracoval kysucký rodák Ľudovít Janota, zberateľ hmotných dokladov Kysúc, prvú koncepciu múzejnej expozície regiónu a navrhoval ju inštalovať do Palárikovho domu. ^[1]
 

Zbierkové súbory, ktoré vznikli v období 1. ČSR, mali rozličný osud. Zbierka Miestneho odboru Matice slovenskej v Čadci sa po viacnásobnom sťahovaní počas a po druhej svetovej vojne stratila. Exponáty vystavené na Okresnej národopisnej výstave sa podľa neoverených správ dostali do zbierok fondov Zemedelského múzea v Bratislave. Napriek prehlbujúcemu sa regionálnemu cíteniu ako aj nárastu zberateľskej a publikačnej činnosti (I. Hajnal, R. Matter, J. Lendvai, K. Andel, A. Rutšek, J. Porod), nedošlo v období prvej ČSR k vytvoreniu špecializovanej múzejnej inštitúcie na Kysuciach. Na sporadické aktivity nadviazali po oslobodení, najmä od 60. rokov, najaktívnejší bádatelia (M. Krcho, A. Pranda, R. Gerát, V. Galvánek, A. Šichman – Petrovský, E. Gašinec, Š.A. Brezány a iní). Významné miesto má monografické vedecké dielo R. Bednárika „Ľudové staviteľstvo na Kysuciach.“ ^[2]
 

Prvé kroky k vzniku múzea sa podnikli až koncom 60. rokov. Súviseli s potrebou riešiť nahromadené problémy vlastivednej práce, pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Tieto snahy sa naplnili v roku 1971, kedy uznesením Rady ONV v Čadci zo dňa 1. októbra bolo zriadené Okresné vlastivedné múzeum s účinnosťou od 1. januára 1972. Múzeum začalo svoju činnosť rozvíjať bez muzeálnych zbierok. Nemalo vlastné priestory ani potrebné technické vybavenie, chýbali odborní pracovníci. V rámci činnosti múzea pretrvávali metódy osvetovej práce, riešili sa úlohy okresnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a záujmovej vlastivednej činnosti. V nasledujúcom období došlo k veľkým zmenám. Začali sa budovať a odborne spracovávať múzejné zbierky, usporiadala sa prvá vlastná výstava z vlastných zbierkových fondov „Žena a kroj“. V roku 1974 sa múzeum premenovalo na Kysucké múzeum. V roku 1978 získalo prvé pomerne slušné priestory v prístavbe Palárikovho domu. ^[3]
 

Múzeum popri riešení prevádzkových problémov a zabezpečovaniu špecifických múzejných činností, sa aktívne podieľalo na organizovaní celoslovenských podujatí ako Tábor ochrancov prírody v Novej Bystrici – Vychylovke v roku 1977, Sympózium o chotárnych sídlach v oblasti Karpát v Čadci roku 1978, prvá prehliadka filmovej a televíznej tvorby o ľudovej kultúre Etnofilm Čadca v roku 1980. Najvýznamnejšou akciou Kysuckého múzea bola výstavba Múzea kysuckej dediny. Impulzom bolo rozhodnutie o vybudovaní vodárenskej nádrže Nová Bystrica, v priestore vtedajších obcí Riečnica a Harvelka. Výstavba sa začala po hĺbkovom výskume ľudovej architektúry a bývania, ktorý zabezpečil Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave za pomoci poslucháčov národopisu FiF UK a architektúry SVŠT. Múzeum kysuckej dediny bolo verejnosti sprístupnené vo svojej čiastkovej podobe v roku 1981. ^[4]
 

Celospoločensky významnou úlohou, ktorú múzeum riešilo, bol záchranný výskum zátopovej oblasti Riečnica – Harvelka. Národopisný výskum tejto oblasti sa konal v rokoch 1975 – 1981 za spolupráce múzea so Slovenskou národopisnou spoločnosťou pri SAV, ktorá bola garantom odborného vedenia akcie a za účasti etnografov, folkloristov, archeológov, antropológov, sociológov. ^[5]
 

Realizoval sa archeologický výskum na vrchole a úpätí vrchu Malé Ostré, ako aj na lokalite Koscelisko. Pracovníci múzea zabezpečovali taktiež obnovu renesančného kaštieľa v Radoli, kde výsledky svojej činnosti na úseku archeológie, etnografie a histórie prezentovali formou stálej expozície „Staršie dejiny Kysúc“, sprístupnenej v roku 1983. Múzeum riešilo problémy aj na úseku záchrany a obnovy úzkorozchodnej železničky. Vďaka pomoci dobrovoľných spolupracovníkov a fanúšikov sa podarilo zachrániť pred likvidáciou najvzácnejší úsek železničky s úvraťami od Chmúry po Tanečník. Postupne sa začalo s jej obnovou. Mimoriadne úsilie bolo zavŕšené vyhlásením Lesnej úvraťovej železnice, časť Chmúra – Tanečník za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1991. Prevádzkové povolenie na HLÚŽ v kilometri 0 – 3,6 km získalo múzeum v roku 1995, so skúšobnou prevádzkou sa začalo už v roku 1994. ^[6]
 

V roku 1994 si na priestory múzea v rámci reštitučného zákona začala uplatňovať nároky Matica slovenská. Nové priestory múzeum získalo v budove Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V roku 2000 sa nakoniec presťahovalo do vlastného, do budovy bývalej Obchodnej akadémie. ^[7]
 

Základnou činnosťou múzea je zhromažďovať, ochraňovať, odborne spracovávať a prezentovať zbierkový fond. Zbierky sú najmä národopisného a historického charakteru, múzeum však spravuje aj predmety z archeológie a prírodných vied. Odborní pracovníci múzea realizovali a realizujú množstvo vedeckovýskumných úloh z oblasti národopisu, histórie i archeológie. Získané hmotné doklady a vedecké poznatky sú verejnosti sprístupňované formou výstav a stálych expozícií. Významné miesto v sprístupňovaní získaných poznatkov laickej i odbornej verejnosti má edičná a publikačná činnosť. Od roku 1977 vychádzal zborník Správy a informácie Kysuckého múzea, v roku 1989 vyšlo jedno číslo Zborníka Kysuckého múzea, nadväzujúceho na 7 ročníkov Správ a informácií. Zborník začal opäť vychádzať v roku 2004. Múzeum vydalo tiež publikácie „Tlač na Kysuciach, Kysuce v tlači“, „Onomastika Kysúc“, zborníky zo seminárov „Úzkorozchodné lesné železnice, ich obnova a využitie“ a „Ochrana pamiatok železničnej dopravy na Slovensku“. Významným dielom je „Encyklopédia Kysúc“, poskytujúca informácie o dejinách, ľudovej kultúre, hospodárstve, kultúre a prírode regiónu. Pracovníci múzea sa autorsky a redakčne podieľali na niekoľkých monografiách - Čadca a okolie, Makov, Ochodnica, Čadca, Zákopčie, Krásno nad Kysucou. Veľký úspech mala vedecká monografia „Kysucko – oravská lesná železnica“, ako i monografia „Klapot kolies v údoliach Bystrice a Bielej Oravy“. V deväťdesiatych rokoch vychádzal občasník múzea „Múzejníček“ s odbornými aj popularizačnými článkami. Odborní pracovníci múzea publikovali svoje poznatky v mnohých zborníkoch, odborných časopisoch i regionálnej tlači. Múzeum priebežne vydáva metodický materiál, bibliografie, bulletiny k výstavám a expozíciám, pohľadnice, kalendáriá, informatívne materiály a pod. Od roku 2010 začalo Kysucké múzeum vydávať reprezentatívne publikácie, týkajúce sa významných tém z pohľadu regionálnych dejín, ako aj ich národného kontextu, vychádzajúce v edícií Zlatý fond Kysuckého múzea. Postupne vyšli: Archeológia na Kysuciach, Historická topografia Kysúc, Slovenská ikonografia, Ján Haranta v literárnokritickom kontexte, Muzeológia na Kysuciach, kolektívna monografia Šľachta na Kysuciach a jej susedia, Heraldika: Úvod do štúdia erbov, Matej Bel: Trenčianska stolica, Jozef Hnitka alebo Múrom proti hlave, Pola Negri známa i neznáma a Matej Bel: Liptovská stolica. ^[8]
 

Prezentačná činnosť múzea sa sústreďuje hlavne na kultúrno-výchovné podujatia v Skanzene vo Vychylovke a Kaštieli v Radoli, kde vo vybraných dňoch folklórne skupiny a ľudoví remeselníci realizujú ukážky z kalendárového a obradového zvykoslovia, ako aj ukážky tradičných pracovných činností. Pre verejnosť sa uskutočňujú prednášky, besedy, vyučovacie hodiny s tematikou spoločenského vývoja regiónu a tvorivé dielne v rámci niektorých premenných výstav. Fondy sa sprístupňujú pre bádateľov, poskytuje sa odborno – metodická pomoc. Kysucké múzeum ako jeden z hlavných usporiadateľov, organizoval každé dva roky Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Etnofilm Čadca, venovaný problematike etnografie, etnológie a sociálnej antropológie. Etnofilm začal písať svoju históriu v roku 1980, kedy sa po prvý krát v Čadci stretli tvorcovia filmov o ľudovej kultúre, aby tu konfrontovali výsledky svojej práce na súťažnom podujatí. Za obdobie svojho trvania sa stal významným festivalom s medzinárodnou účasťou. Etnofilm - najstarší medzinárodný filmový festival na Slovensku, ktorý vznikol na Kysuciach, tak mapuje kultúrno-antropologickú a etnologickú problematiku, s dôrazom na kontinuitu kultúrnych tradícií a ich premeny v rozličných sociálnych, etnických a geografických podmienkach. ^[9]
 

Múzeum vďačí za svoje úspechy svedomitej práci mnohým ľuďom. Z etnografov tu pracovali napr. A. Kocourková – Kiripolská, M. Kiripolský, L. Kužela, M. Hurtajová, z archeológov O. Šedo, M. Ďurišová, z pamiatkovej ochrany A. Vešelényová, z historikov E. Veselá a I. Žilinčík, D. Choluj a L. Chreno a mnohí ďalší odborní pracovníci, konzervátori, fotografi, pracovníci kultúrno – výchovnej činnosti a dokumentácie. Prvým riaditeľom múzea bol T. Kohút, z ďalších treba spomenúť P. Marákyho, P. Kužmu a M. Húšťavovú. ^[10]

Expozície
Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, má vo svojej správe expozície - Skanzen Vychylovka, stála národopisná expozícia v prírode v Novej Bystrici - Vychylovke, Kysucko-oravská lesná železnica, múzejná železnica v Novej Bystrici - Vychylovke, Kaštieľ Radoľa, jeden z najstarších historických objektov na Kysuciach, predstavujúci renesančný typ zemianskeho sídla a Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou, ktoré prezentuje faunu a flóru severozápadného Slovenska, atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti, vzhľadom k nájdeným fosílnym pozostatkom v blízkom okolí. Súčasťou Kysuckého múzea v Čadci je aj Pracovisko dejín vied a techniky, ktoré sa zameriava na skúmanie vývoja vied a techniky v kontexte regionálnych dejín Kysúc a Dokumentačné centrum lesných železníc na Slovensku, špecializované stredisko pri Kysuckom múzeu v Čadci - poverené komplexnou dokumentáciou vývoja lesných úzkorozchodných železníc v celoštátnom meradle. ^[11]
 

 

Prvú koncepciu múzejnej expozície regiónu vypracoval v roku 1932 Ľudovít Janota a navrhol ju inštalovať v Palárikovom dome. V medzivojnovom období sa zhromažďovali aj súbory hmotných dokladov zo spoločenského vývoja Kysúc, ktoré sa však v ucelenej forme nezachovali. Múzeum bolo založené 1. októbra 1971 ako Okresné vlastivedné múzeum v Čadci, s účinnosťou od 1. januára 1972. V záujme záchrany a obnovy najcennejších pamiatok ľudového staviteľstva, začali sa už krátko po vzniku múzea prípravy na začatie výstavby expozície ľudového staviteľstva a bývania Kysúc. Múzeum spočiatku suplovalo a preferovalo úlohy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, prípadne činnosti na úseku záujmovej vlastivednej práce, a to všetko na úkor rozvoja vlastných špecifík múzejnej práce. ^[12]
 

Za významné prelomové obdobie možno považovať rok 1974, kedy došlo k zmene názvu na Kysucké múzeum. V tomto období sa začalo so systematickým vytváraním etnografických zbierok, ich odborným spracovaním a bola pripravená prvá výstava zo zbierkových fondov múzea. V druhej polovici 70-tych rokov sa podarilo vybudovanie základného zbierkového fondu múzea intenzívnou akvizičnou činnosťou priamo v teréne. V tomto období bolo významnou skutočnosťou utvorenie vedeckej rady múzea, zloženej zo zástupcov niektorých ústavov Slovenskej akadémie vied, centrálnych múzeí a ďalších inštitúcií. Jej význam spočíval v posudzovaní ročných, päťročných a perspektívnych plánov činnosti múzea, ale i v hodnotení ich plnenia z hľadiska potrieb regionálneho vlastivedného bádania, potrieb vedeckého poznania a využívania získaných poznatkov v spoločenskej praxi, hlavne vo výchovnom pôsobení na návštevníka. Vedecká rada sa až do roku 1997 pravidelne vyjadrovala k dôležitým materiálom a projektom na všetkých úsekoch práce múzea. Od roku 2008 vedecká rada slúži ako poradný a iniciatívny orgán riaditeľa pri riešení základných koncepčných otázok múzejnej práce a vyjadruje sa k ročným a perspektívnym plánom a k zhodnoteniu činnosti Kysuckého múzea vo vedecko-výskumnej, akvizičnej, výstavnej a expozičnej činnosti, v oblasti obnovy nehnuteľných kultúrnych pamiatok a v oblasti systémového riešenia činnosti a prevádzky Skanzenu a Historickej lesnej úvraťovej železnice v Novej Bystrici – Vychylovke. Od roku 1998 bola základná profilácia múzea rozšírená o užšiu špecializáciu – múzejnú dokumentáciu historického vývoja lesných železníc na Slovensku, t. j. zaniknutej a prekonanej etapy vo vývoji lesnej dopravy na Slovenku. Múzeum už od svojho vzniku prezentuje výsledky činnosti svojich odborných pracovníkov formou stálych expozícií a krátkodobých výstav z oblasti archeológie, etnografie a histórie. V súčasnosti múzeum ponúka vo svojich priestoroch prehliadku stálej expozície História Kysúc, ktorá predkladá chronologický exkurz kysuckými dejinami. Návštevníci sa tak môžu oboznámiť s novými informáciami a poznatkami o kysuckom praveku, stredoveku a novoveku, kysuckom zbojníctve, či vybratých témach z regionálnych dejín – pevnostiach obranného systému Jablunkovské Šance ležiacich na území Kysúc, Košicko - bohumínskej železnici či kysuckom vysťahovalectve. Ďalšou je stála expozícia Človek na Mesiaci, venovaná americkému astronautovi s kysuckým pôvodom, Eugenovi A. Cernanovi, ktorá predstavuje jeho životnú púť. ^[13]
 

 

HISTÓRIA KYSÚC
 

Stála expozícia ponúka chronologický exkurz kysuckými dejinami. Históriu regiónu prezentuje formou oddelených sekcií, ktoré približujú významnejšie a najzaujímavejšie pasáže regionálnej histórie. Návštevník sa dozvie nové informácie o kysuckom praveku, stredoveku a novoveku, kysuckom zbojníctve, či vybratých témach regionálnych dejín - pevnostiach obranného systému Jablunkovské šance ležiacich na území Kysúc, Košicko - bohumínskej železnici či kysuckom vysťahovalectve. Uvedené témy prezentujú propagačné panely i zbierkové predmety názorne dokumentujúce vybranú problematiku. V expozícii nechýbajú ani najnovšie prezentačné prvky, ako veľkoplošná obrazovka a DVD prehrávač, ktoré významne rozširujú prezentačné možnosti expozície. Svojim zameraním je expozícia určená najširšej verejnosti. ^[14]
 

 

 

ČLOVEK NA MESIACI
 

Stála expozícia v Kysuckom múzeu je venovaná americkému astronautovi s kysuckým pôvodom Eugenovi A. Cernanovi, ktorý bol zatiaľ posledným človekom na Mesiaci. Expozícia prostredníctvom veľkoplošných reprodukcií a informačných panelov predstavuje životnú púť tohto novodobého Kolumba vesmíru. Návštevníci si môžu doslova siahnuť na imitáciu mesačnej krajiny či podrobne si obzrieť kópiu kozmického skafandra. Vystavené je i umelecké dielo akademického sochára Milana Greguša „Pocta E. A. Cernanovi“ v podobe polychrómovaného sopečného valúnu. Eugene Andrew Cernan sa narodil 14. Marca 1934 v Broadview na predmestí Chicaga. Jeho starí rodičia, Štefan a Anna Čerňanovci, pochádzali z kysuckej obce Vysoká nad Kysucou. Detstvo a mladosť E. Cernan prežil v Chicagu. Ako úspešný vojenský pilot bol v roku 1963 zaradený do amerického vesmírneho programu. Vďaka pracovitosti a mimoriadnym schopnostiam sa zakrátko dostal medzi najlepších amerických astronautov. Zúčastnil sa a úspešne absolvoval tri americké vesmírne misie – Gemini 9, Apollo 10 a Apollo 17. Práve preto je dnes Eugene Cernan považovaný za jednu z najvýraznejších osobností amerického vesmírneho programu. Slovensko navštívil trikrát, a to v roku 1974, 1994 a 2004. Touto stálou expozíciou chce Kysucké múzeum splatiť dlhoročný dlh v prezentácii jednej z najvýznamnejších osobností, hrdo sa hlásiacich ku Kysuciam a Slovensku – Eugenovi A. Cernanovi, ktorý zanechal svoje stopy na Mesiaci. ^[15]

Kontakt
Kysucké múzeum
Moyzesova 50
022 01 Čadca

Otváracie hodiny
pondelok - piatok: 8.00 - 16.00 hod. Posledný vstup na prehliadku o 15.30 hod.
sobota: zatvorené
nedeľa: 10.00 - 16.00 hod.

VYSUNUTÉ EXPOZÍCIE:
Skanzen Vychylovka
023 05 Nová Bystrica – Vychylovka

Kysucko-oravská lesná železnica
023 05 Nová Bystrica - Vychylovka

Kaštieľ Radoľa
023 36 Radoľa

Vlastivedné múzeum Krásno nad Kysucou
KD, Krásno nad Kysucou